MODRA PRIVÍTALA SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV
Členovia Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov si v Modre uctili pamiatku Ľudovíta Štúra a vyzvali štátnu správu a samosprávu na podporu literatúry, kultúry a národno-kultúrnych inštitúcií
Členovia Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov rokovali 22. 10. 2015 pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra na výjazdovom zasadnutí v Modre. V Múzeu Ľudovíta Štúra ich privítala jeho riaditeľka Viera Jančovičová, ktorá informovala prítomných o prípravách múzea na oslavy 200. výročia, jeho plánovanej rekonštrukcii, dvoch expozíciách v starých priestoroch múzea a spisovateľom rozdala aj materiály z konferencie o Ľ. Štúrovi, ktorej spolusporiadateľom bolo Múzeum Ľ. Štúra. Slávnostného rokovania sa zúčastnil František Mach, čestný prezident Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky a riaditeľ Neziskovej organizácie vidieckej turistiky v More. Predseda SSS Miroslav Bielik poďakoval za srdečné privítanie a poskytnutie priestorov na rokovanie. Počas zasadania sa členovi venovali najmä odkazu Ľudovíta Štúra, ktorého život a dielo priblížili čestný predseda SSS Jaroslav Rezník. Historik Matúš Kučera informoval prítomných o neznámom článku v súvekej chorvátskej tlači, v ktorom Ľudovít Štúr charakterizuje pojem národ a píše aj o slovanských národoch. Kulturológ a literárny vedec Vincent Šabík upozornil na veľkosť odkazu Ľudovíta Štúra, jeho Európanstvo, ktoré si neprotirečilo s jeho vnímaním významu slovanského sveta a poukázal aj na dezinterpretácie jeho myšlienok a odkazu, keď sa uvádza, že vraj bol protizápadný, a teda aj protieurópsky. Takisto poukázal na jedinečný odkaz spolupráce medzi evanjelikmi a katolíkmi, ktorého iniciátorom bol Ľ. Štúr. Zároveň však pripomenul, že Štúr so štúrovcami prichádza s kodifikáciou spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenských nárečí po tom, čo už Anton Bernolák kodifikoval spisovnú slovenčinu na báze kultúrnej západoslovečiny, a že teda mal na čo nadviazať a štúrovci takto stoja na pleciach silnej bernolákovskej generácie katolíckych národovcov, osvietencov a spisovateľov. V protiklade k spochybňovateľom Ľ. Štúra pripomenul jeho genialitu zakladajúcu sa okrem iného na to, že Slovákom de facto pomenoval národno-štátnu ideu, ktorá vyústila v 20. storočí až do samostatnej štátnosti, že ako prvý na Slovensku založil aj politické noviny – Slovenské národné noviny – a že výsledkom spolupráce evanjelikov a katolíkov v 19. storočí bol aj vznik celonárodných ustanovizní a inštitúcií, bez ktorých sa moderný národ nezaobíde.
Členovia predstavenstva SSS a hostia potom navštívili výstavy 50 rokov Múzea Ľudovíta Štúra v Modre a (autorka Viera Jančovičová), Ženy v národnoemancipačnom hnutí 19. storočia a štúrovci (autorka Sylvia Hrdlovičová), o ktorých ich na úvod rokovania informovala riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra a pod vedením predsedu SSS Miroslava Bielika položili veniec na hrob Ľ. Štúra. Na výjazdovom zasadaní prijali výzvu, v ktorej pripomínajú veľkosť zjednocujúcej osobnosti Ľudovíta Štúra, nadkonfesionálnu zhodu štúrovcov a bernolákovcov na spoločných slovenských záujmoch a cieľoch a zároveň vyzývajú štátne a samosprávne orgány SR na širšiu a komplexnejšiu podporu slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry, umenia, kultúry, vedy i národno-kultúrnych inštitúcií ako základu napĺňania a rozvíjania slovenskej štátnosti, a takisto na podporu úsilia SSS v zápase o zachovanie Domu a Klubu slovenských spisovateľov ako predpokladu na plnohodnotné a dôstojné pôsobenie SSS ako najstaršieho a najpočetnejšieho spisovateľského združenia na Slovensku.
Spracoval ŠTEFAN CIFRA
