Zomrel JÚLIUS BALCO, významný slovenský spisovateľ pre deti, prozaik, scenárista a redaktor, člen Spolku slovenských spisovateľov

Vo štvrtok 9. decembra 2021 nás náhle navždy opustil JÚLIUS BALCO, významný slovenský spisovateľ pre deti, prozaik, scenárista a redaktor, člen Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Smutná správa sa nás dotkla o to väčšmi, že to bol náš priateľ, kolega-redaktor, dlhoročný člen predstavenstva SSS. Julo bol charizmatický človek, priamy chlap, vedel držať slovo aj podržať kamarátov, keď to potrebovali, mal zmysel pre humor, bol však aj citlivý, vnímavý a schopný empatie. Bol talentovaným prozaikom a spisovateľom pre deti, vynikajúcim redaktorom, miloval literatúru, ktorej sa venoval po celý život.

Slovenská kultúrna verejnosť v ňom stráca autentického tvorcu, no zostávajú po ňom jeho jedinečné literárne diela, ktoré sa nezabudnuteľným spôsobom prihovárajú aj tým najmenším.

Julko, nech Ti je slovenská zem ľahká. Budeš nám chýbať.

Manželka Kamile, dcére Kamilke, synovi Andrejovi i celej rodine, ale aj blízkym ľuďom, priateľom a bývalým kolegom vyjadrujeme hlbokú úprimnú sústrasť.

Za Spolok slovenských spisovateľov a redakciu Literárneho týždenníka

Štefan Cifra

***

Július Balco, JUDr., spisovateľ, prozaik, scenárista, redaktor, spisovateľ pre deti, pôvodným povolaním právnik, sa narodil 28. februára 1948 v robotníckej rodine v Cíferi, kde aj vyrastal, kým sa s rodičmi nepresťahoval do Pezinka. S manželkou JUDr. Kamilou Balcovou, rod. Sklárovou, žije v Pezinku, ich dcéra Kamila je autorkou literatúry pre deti, syn Andrej fotografom.

Začal pracovať ako právnik na Ministerstve lesného a vodného hospodárstva (1972 –  1973), no napokon sa po celý život profesionálne venoval práci v oblasti literatúry a kultúry. Bol redaktorom Romboidu – časopisu pre literatúru a umeleckú komunikáciu (1973 – 1996), redaktorom a šéfredaktorom štvrťročníka Literika (1997 – 1999), ktorý vydávalo Národné literárne centrum, premenované na Literárne informačné centrum (roku 1998). Po zrušení Literiky pracoval v Národnom osvetovom centre v redakcii časopisu pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti Národná osveta (2000 – 2010) ako redaktor prílohy Tradícia a súčasnosť, štvrťročníka pre tradičnú ľudovú kultúru. Od roku 2011 žil na dôchodku v Pezinku.

Literárne sa začal prejavovať počas vysokoškolského štúdia, poviedky publikoval v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, Romboide, rozhlase a literárnych prílohách týždenníkov a denníkov. Debutoval komorne ladenou novelou Voskovožlté jablko (1976), v širšie koncipovanej baladickej próze Husle s labutím krkom (1979) tematicky spracoval príbeh niekoľko tragicky sa odvíjajúcich osudov rómskych hudobníkov? Napísal knihu poviedok Ležoviská (1986), novelu Cestujúci tam a späť (1988), poviedkovú knihu Diablova trofej (2006), ktorá sa  stala knihou roka 2006 v ankete týždenníka Knižné revue, novelu Žlté ruže (2009). Popri próze sa venoval aj tvorbe pre deti, napísal knižky Strigôňove Vianoce (1991), Strigôňove prázdniny (1994), Strigôňov rok (1999) a Strigôňov školský rok (2007).

Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia, okrem Kniha roky v ankete týždenníka Knižná revue, Cenu mesačníka Slovenské pohľady, Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu (2004) či Cenu Trojruže Fondu výtvarných umení a i.

Bol členom Spolku slovenských spisovateľov a dlhoročným členom jeho predstavenstva.

VIAC: Július Balco – medailón člena SSS