Za básnikom, prekladateľom a literárnym vedcom VILIAMOM TURČÁNYM: Jedna z najväčších osobností slovenskej literatúry

26.05.2021 17:08

So smútkom sme prijali správu, že nás navždy opustil VILIAM TURČÁNY, vynikajúci slovenský básnik, milovník, znalec a exce­lentný prebásňovateľ a preklada­teľ talianskej či francúzskej poé­zie, jeden z našich najvýznamnej­ších literárnych vedcov, vzdela­nec renesančného typu a zároveň človek, ktorý nadovšetko miloval a všade, kde sa dalo, propagoval slovenskú i zahraničnú literatúru, osobitne poéziu, ale aj našu kultú­ru, históriu a osobnosti, čo sa priči­nili o bytie, existenciu a skultúrňo­vanie slovenského národa. Jedno­ducho z hĺbky duše Slovák.

Meno Viliama Turčányho sa v našej literatúre nerozlučne spá­ja s najstaršou slovenskou a slo­vanskou literárnou pamiatkou – veľbásňou Proglas od Konštan­tína-sv. Cyrila, ktorej prvé vyda­nie prebásnil do modernej sloven­činy s profesorom Eugenom Pauli­nym a druhé samostatne. Rovnako nerozlučne sa jeho meno spája aj s velikánom svetovej poézie talian­skym básnikom Dantem Alighie­rim, jeho Božskou komédiou, ktorú prebásnil (Peklo Očistec s profe­sorom Jozefom Felixom, Raj samo­statne). Jeho monumentálne pre­básnenie Božskej komédie, jedné­ho zo základných diel svetovej po­ézie, je takisto jedinečnou ukážkou možností, hĺbky a básnickej sily slovenského jazyka. Jeho prebás­nenie Proglasu ako úvodu k Nové­mu zákonu do modernej slovenčiny i jeho štúdie a články o tejto veľ­básni začleňujú Slovákov medzi kultúrne národy modernej kres­ťanskej Európy už v 9. storočí, te­da v čase, keď na územie dnešného Slovenska a dnešnej Moravy pri­šli k starým Slovákom na pozva­nie veľkomoravského vladára Ras­tislava bratia Konštantín-sv. Cyril a sv. Metod, aby šírili vieru, vzde­lanosť, Božie i svetské zákony v staroslovenskej reči zrozumiteľ­nej našim predkom. Pripomeňme, že to bolo v časoch, keď literatú­ru v ľudovom – národnom – jazy­ku nemali predkovia takmer nija­kého dnešného európskeho národa, keďže sa v Európe písalo výlučne v latinčine či gréčtine.

Výsledkom systematického skú­mania otázok vývinu verša v slo­venskej poézii sú monografie V. Turčányho Nakrásnú zahradu Hollého Jána, Rým vslovenskej poézii či literárnohistorické štú­die o Hviezdoslavovi, Vajanskom, Jesenskom, Kraskovi a Kollárovi.

O hlbokom vzťahu V. Turčányho k poézii vypovedá aj to, že nielen vlastné básne, ale aj básne mno­hých iných slovenských básnikov, ako aj preklady poézie, ktoré skve­lo prebásnil, vedel spamäti a aj ich recitoval, aby prezentoval silu, pô­vab a hravosť poézie ako kráľovnej slovesných umení.

Jedinečné je celé jeho preklada­teľské dielo, najmä výbery z talian­skej renesančnej lyriky, z francúz­skej a antickej poézie.

 

***

Správa o odchode Viliama Tur­čányho ma zasiahla aj osobne, pre­tože som mal tú česť s maestrom sa spoznať a rozprávať s ním osobne, keď mu Spolok slovenských spiso­vateľov (SSS) udelil na Dňoch slo­venskej literatúry 2014 v Sloven­skom národnom divadle cenu za ce­loživotné dielo. Práve pri tej príle­žitosti mi poskytol rozhovor pre Li­terárny týždenník (č. 17 – 38/2014) pod názvom „Vy Slováci ste veľký národ!“ (veta, ktorú si, ako vtedy uviedol, vypočul na stretnutí s ta­lianskymi a francúzskymi diplo­matmi). Vtedy som mu spracoval aj reprezentatívny medailón člena SSS na webovú stránku SSS, ktorý mi autorizoval.

Bol to charizmatický a láska­vý človek, podchvíľou žartujúci a usmievavý, šíriaci človečenské teplo, hlbokú múdrosť, skúsenos­ti a nebývalý cit pre krásu literatú­ry, umenia i citlivé vnímanie pod­staty života.

Osobnú úctu som mu vzdal aj účasťou na jeho pohrebe v Suchej nad Parnou, kam sme vycestovali so synom v upršaný piatok 14. má­ja, ktorý sa však napokon v Suchej nad Parnou zmenil, akoby sa ma­lo urobiť zadosť pomenovaniu je­ho rodnej obce, na krásne slnečné počasie. A tak ho slniečko vypre­vadilo na poslednej ceste.

O veľkosti tohto človeka vy­povedá aj to, že na svätej omši v miestom kostole a pohrebe na cin­toríne sa zúčastnilo okolo sto ľu­dí, ktorí na jeho počesť merali ces­tu do Suchej nad Parnou navzdory pandémii nielen z Bratislavy, ale aj zo vzdialenejších kútov Slovenska.

Keďže ide o jednu z najväč­ších osobností slovenskej literatú­ry druhej polovice 20. storočia i za­čiatku tohto storočia, jeho pamiat­ku sme si uctili blokom príspevkov v tomto vydaní časopisu SSS, kto­rého bol Viliam Turčány dlhoroč­ným a najstarším členom.

Nech ho slovenská zem prijme a nech mu je ľahká.

Za redakciu Literárneho týždenníka

ŠTEFAN CIFRA, šéfredaktor