Navždy nás opustil čestný predseda SSS PETER JAROŠ

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že vo veku 86 rokov nás v nedeľu 8. novembra 2026 v ranných hodinách navždy opustil slovenský spisovateľ PETER JAROŠ, jedna z najvýznamnejších osobností modernej slovenskej literatúry, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov. O úmrtí informovala TASR jeho manželka Mária Zuzana Jarošová.

Slovenská kultúrna verejnosť stráca v Petrovi Jarošovi jedinečnú tvorivú osobnosť, ktorej dielo od svojho vzniku až dodnes rezonuje jej hodnotovým svetom.

Ako prozaik sa nezmazateľne pričinil o vnášanie moderných postupov do slovenskej prózy druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia, vytvoril autentické románové príbehy a scenáre filmov, ktoré umeleckými prostriedkami odzrkadľujú historické peripetie slovenskej spoločnosti, predovšetkým v jednom z najvýznamnejších slovenských románov 20. storočia Tisícročná včela, na ktorého námet vytvoril aj scenár na nakrútenie medzinárodne úspešného filmu slovenského režiséra Juraja Jakubiska.

Osobitne významným boli i verejno-spoločenské aktivity Petra Jaroša. Keďže otázky presadzovania suverénnej slovenskej štátnosti pokladal za rovnako dôležité ako slovenskú literatúru a kultúru, v rozhodujúcich chvíľach podporoval národnoemancipačné úsilia Slovákov, či už ako publicista na stránkach Literárneho týždenníka, alebo následne ako poslanec Slovenskej národnej rady (SNR) – podporovateľ Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky v SNR zo 17. 7. 1992 a spolutvorca textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky z 1. 9. 1992, základných dokumentov, za ktoré hlasoval a ktorými sa aj vďaka nemu vytvorili základy pre vznik samostatnej demokratickej Slovenskej republiky 1. 1. 1993.

Spolok slovenských spisovateľov, ktorého bol Peter Jaroš čestným predsedom a dlhoročným členom, vyjadruje všetkým pozostalým hlbokú úprimnú sústrasť.

***

Peter Jaroš, slovenský spisovateľ, prozaik, redaktor, dramaturg, scenárista, bývalý politik, autor jedného z najvýznamnejších slovenských románov 20. storočia Tisícročná včela, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, sa narodil 22. januára 1940 ako prvorodený syn v robotníckej rodine (otec murár, matka, domáca, sčítaná a rozhľadená žena) v liptovskej obci Hybe. Zomrel 8. 11. 2026 v Bratislave.

Základnú školu vychodil v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku. Študoval odbor slovenčina a ruština na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1957 – 1962).

Po ukončení štúdia bol kratší čas redaktorom vydavateľstva Mladé letá, pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život (1964 – 1965), v literárnej redakcii Čs. rozhlasu, štúdio v Bratislave (do roku 1971), scenárista (1972 – 1977) a ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe (1977 – 1980). Bol poslancom Slovenskej národnej rady – Národnej rady Slovenskej republiky (1992 – 1994). Bol korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Who is who. Po odchode z parlamentu pracoval v Národnom literárnom centre (dnes Slovenské literárne centrum), Národnom osvetovom centre a Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Bol umeleckým riaditeľom Trigon Production. Žil v Bratislave s manželkou PhDr. Zuzanou Jarošovou, rod. Kristovou, ktorá je výtvarná teoretička a kritička, publicistka, scenáristka a filmová dokumentaristka, Generálna komisárka BIB a predsedníčka Medzinárodného komitétu BIB (od 2006).

***

Peter Jaroš napísal takmer 30 prozaických diel (noviel, románov a zbierok poviedok), šesť rozhlasových hier, osem filmových scenárov, knihu pre deti a mládež a knihu publicistických žánrov (úvahy, reportáže, rozhovory, spomienky a poznámky).

Literárne diela začal publikovať od polovice 50. rokov, najskôr v študentskom časopise Tribúna mladých, kde mu už počas stredoškolských štúdií vyšla prvá poviedka Kristus hľadá nájomníkov, potom v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Písal poéziu i prózu, hlásil sa k inšpirácii slovenským nadrealizmom a českým poetizmom. Napokon sa zameral na písanie prózy, neskôr aj na filmové a televízne scenáre. Debutoval roku 1963 novelou Popoludnie na terase.

Svojou rozsiah­lou literárnou tvorbou vytvoril dielo, ktoré sa stalo trvalou súčasťou slovenskej kultúrnej pamäti a významne prispelo k poznaniu človeka, spoločnosti, slovenských historických udalostí a osobností, nášho i stredoeurópskeho kultúrneho priestoru.

Mimoriadne postavenie v jeho tvorbe má spoločenská sága – generačný rodinný román Tisícročná včela (1979), ktorý literárna kritika prijala ako jedno z najúspešnejších diel slovenskej povojnovej románovej tvorby.

Jeho literárne dielo zároveň presahuje hranice literatúry a významne sa uplatnilo aj v slovenskej filmovej a televíznej tvorbe. Podľa uvedeného románu nakrútil slovenský režisér Juraj Jakubisko rovnomenný film, ktorý získal viaceré významné medzinárodné i domáce ocenenia, ako cena na 40. ročníku Medzinárodného filmového festivalu (MFF) v Benátkach (1983), Hlavná cena Konfederácie španielskych filmových klubov za najlepší film festivalu na 4. MFF v Seville, Španielsko (1984), Cena UNICEF na MMF v Belehrade, Juhoslávia (1984), 1. cena v súťaži o najlepší film 80. rokov (Praha, 1990) a i. Tisícročná včela sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia (v kinách ho videlo milión ľudí, vysokú sledovanosť zaznamenala aj štvordielna televízna verzia). Peter Jaroš podľa vlastnej predlohy napísal aj scenár k takisto mimoriadnej divácky úspešnému filmu Pacho, hybský zbojník (1976), ktorý nakrútil slovenský režisér Martin Ťapák.

Romány, novely a výbery z poviedok Petra Jaroša vyšli knižne v poľštine, bulharčine, arabčine, ruštine, macedónčine, maďarčine, češtine i v ďalších jazykoch.

Peter Jaroš sa počas svojej dlhoročnej tvorivej činnosti venoval aj scenáristike a dramaturgii. Svojou prácou tak významne prispel k rozvoju slovenského kultúrneho života a k sprostredkovaniu slovenských tém širokej verejnosti.

Osobnosť Petra Jaroša bola výnimočným zjavom tvorcu a jeho rozsiahle celoživotné dielo predstavuje významný príspevok k slovenskej kultúre a literatúre, svojou umeleckou hodnotou oslovuje viaceré generácie čitateľov či divákov a radí sa medzi trvalé hodnoty slovenskej literatúry.

***

Peter Jaroš bol v období po vzniku Literárneho týždenníka (1988) pod vedením jeho zakladajúceho šéfredaktora prof. Vincenta Šabíka účastníkom okrúhleho stola na tému Slováci vo federácii (LT č. 3 a 4 z januára 1989; za LT Ľuboš Jurík) k 20. výročiu vzniku federácie – o slovensko-českých vzťahoch, v rámci ktorého sa otvárali dovtedy tabuizované a kritické spoločenské témy vrátane národnoemancipačného úsilia Slovákov.

Bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) – Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v rokoch 1992 – 1994. Bol spolutvorcom textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky, ktorý pripravil – na podnet predsedu SNR Ivana Gašparoviča – s poslancom a spisovateľom Ivanom Hudecom a so spisovateľom Milanom Ferkom. Ako poslanec SNR hlasoval 17. 7. 1992 za prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky a 1. 9. 1992 za prijatie Ústavy Slovenskej republiky, ktoré tvorili základné dokumenty umožňujúce vznik samostatnej demokratickej Slovenskej republiky 1. 1. 1993.

Bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a dlhoročným členom SSS, členom Slovenského filmového zväzu (od 1990), členom Klubu nezávislých spisovateľov a Slovenského centra PEN.

***

Peter Jaroš za svoju literárnu tvorbu získal viaceré významné ocenenia ako Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2000) od prezidenta Slovenskej republiky, Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za literatúru za rok 2009 (2010), Cena Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo (2014), Mimoriadna Cena Matice slovenskej za prínos pre matičné hnutie, slovenskú kultúru, filmovú kultúru a literatúru (2025) a i. Získal aj medzinárodnú Cenu Lea Danihelsa (1998, USA) a cenu Čestný občan obce Hybe (2012).

(Viac: Štefan Cifra: Peter Jaroš, medailón člen a SSS. In: Spolok slovenských spisovateľov. Dostupné z internetu: www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/jaros-peter)