JAROŠ, Peter

JAROŠ, Peter

* 22. 1. 1940 Hybe (okres Liptovský Mikuláš)

Peter Jaroš, slovenský spisovateľ, prozaik, redaktor, dramaturg, scenárista, politik, autor jedného z najvýznamnejších slovenských románov 20. storočia Tisícročná včela, sa narodil 22. januára 1940 ako prvorodený syn v robotníckej rodine (otec murár, matka, domáca, sčítaná a rozhľadená žena) v liptovskej obci Hybe.

Základnú školu vychodil v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku. Študoval odbor slovenčina a ruština na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1957 – 1962).

Po ukončení štúdia bol kratší čas redaktorom vydavateľstva Mladé letá, pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život (1964 – 1965), v literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave (do roku 1971), scenárista (1972 – 1977) a ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiyn v Slovenskej filmovej tvorbe (1977 – 1980). Bol poslancom Slovenskej národnej rady – Národnej rady Slovenskej republiky (1992 – 1994). Bol korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Who is who. Po odchode z parlamentu pracoval v Národnom literárnom centre, Národnom osvetovom centre a Štúdiu hraných filmov. Je umeleckým riaditeľom Trigon Production. Žije v Bratislave s manželkou PhDr. Zuzanou Jarošovou, rod. Kristovou, ktorá je výtvarná teoretička a kritička, publicistka, scenáristka a filmová dokumentaristka, od roku 2006  Generálna komisárka  BIB a predsedkyňa Medzinárodného komitétu  BIB.

Je čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov (SSS), jeho členom a predsedom edičnej rady Vydavateľstva SSS, s. r. o.  Je členom Slovenského filmového zväzu (od roku 1990), predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského, členom Klubu nezávislých spisovateľov a Slovenského centra PEN. Je členom redakčnej rady časopisu Slovenské podhľady na literatúru a umenie.

Zaraďuje sa do strednej generácie slovenských prozaikov. Je autorom vyše dvoch desiatok noviel a románov, šiestich rozhlasových hier, ôsmich filmových scenárov a jednej knižky pre deti a mládež. Literárne diela začal publikovať od polovice 50. rokov, najskôr v študentskom časopise Tribúna mladých, kde mu už počas stredoškolských štúdií vyšla prvá poviedka Kristus hľadá nájomníkov, potom v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Písal poéziu i prózu, hlásil sa k inšpirácii slovenským nadrealizmom a českým poetizmom. Napokon sa zameral na písanie prózy, neskôr aj na filmové a televízne scenáre. Debutoval roku 1963 novelou Popoludnie na terase, o rok neskôr vydal novelu Urob mi more (1964). Charakteristickým znakom oboch diel je ponor do psychológie ľudí z mestského prostredia. Už v prvých knihách sa mu darilo nachádzať vlastné prozaické postupy, vďaka ktorým sa oslobodil od deformácií socialisticko-realistického schematizmu 50. rokov. V románoch Zdesenie (1965), Váhy (1966), a dvojnovele Putovanie k nehybnosti (1967) sa myšlienkovo prihlásil západoeurópskym literárno-umeleckým a filozofickým smerom, najmä k princípu filozofie francúzskeho existencionalizmu a tvorivými postupmi aj k poetike absurdnej drámy, nového románu či antirománu. Do slovenskej povojnovej literatúry tak vnášal nové moderné postupy, ktoré naplno vyzreli najmä v jeho románe Tisícročná včela. Do prózy okrem iného integroval citácie novinových správ, čo je jeden z postupom postmodernizmu, sny, predstavy, neskutočné javy a zázraky, ktoré sú zasa znakom magického realizmu. Jeho generačný román, ktorý mapuje ságu rodu Pichnadovcov v období rokov 1887 až 1917 podobnú životu či práci včiel v úli, je epickou metaforou slovenského života, tisícročného trvania slovenského národa v často nežičlivom historickom priestore. Tisícročná včela je výnimočné literárne dielo, ktoré je jedným z najlepších slovenských románov 20. storočia. Podľa románu, za ktorý získal viaceré ocenenia, napísal aj scenár k filmu Juraja Jakubiska Tisícročná včela. Film sa stal divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia (v kinách ho videlo milión ľudí, vysokú sledovanosť mala aj štvordielna televízna verzia) a získal viaceré významné medzinárodné i domáce ocenenia, ako Cena Katolíckeho filmového strediska a Cena poroty kultúrneho strediska mesta Benátok Zlatý Fénix (La Fenice del cinema) „za výtvarnú stránku diela a najlepšiu kameru“ na 40. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, 1983; Najlepší film roka v 12. ročníku ankety časopisu Film a divadlo¸1983; Hlavná cena Konfederácie španielskych filmových klubov za najlepší film festivalu na 4. MFF v Seville, Šanielko, 1984; Cena UNICEF na MMF v Belehrade, Juhoslávia, 1984; Cena česko-slovenskej filmovej kritiky na 35. ročníku Filmového festivalu pracujúcich – FFP (leto), 1984; Cena Paľa Bielika za Postavu Pichandu slovenskému hercovi Štefanovi Kvietikovi, 1984; Cena ZČSDU „kolektívu tvorcov Slovenského filmu za dramaturgickú prípravu filmov, ktoré boli nakrútené v posledných rokoch na Kolibe“ na 22. ročníku Festivalu československého filmu – FČSF Banská Bystrica 1984; Hlavná cena Ledňáček na Festivale českých a slovenských filmov FINÁLE – Plzeň ’90 (celej kolekcii 12-tich filmov) (1990); 1. cena v súťaži o najlepší film 80. rokov, Praha, 1990. Podľa vlastnej predlohy napísal aj scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník (1975), ktorý sa takisto stretol s mimoriadnym diváckym úspechom. Jeho romány, novely a výbery z poviedok vyšli knižne v poľštine, bulharčine, arabčine, ruštine, macedónčine, maďarčine i češtine.

Je nositeľom viacrých významných odenení ako Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2000) od prezidenta Slovenskej republiky, Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za literatúru za rok 2009 (2010), Cena Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo (2014), Mimoriadna Cena Matice slovenskej za prínos pre matičné hnutie, slovenskú kultúru, filmovú kultúru a literatúru (2025) a i.

Dielo

Próza

  • Popoludnie na terase [novela] (Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963); [ilustr. Jaroslav Uhel, graf. upr.: Robert Brož – Najkrajšie knihy Slovenska 1997 – Cena Ministerstva kultúry SR za výtvarnú a technickú kvalitu knihy]. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1997.; [slepecká tlač; zv. 1 – 4]. Levoča: [Vydavateľstvo a tlačiarne pre nevidiacich], 1998.
  • Urob mi more [novela]. Bratislava: Smena, 1964.
  • Zdesenie [román]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1965.
  • Váhy [dvojdielny román]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1966; Bratislava: Agentúra Signum, 2003.
  • Menuet [kniha poviedok]. Bratislava: Smena, 1967.
  • Putovanie k ehybnosti [dne novely]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1967.
  • Návrat so sochou [zbierka próz]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1969.
  • Krvaviny [zbierka próz]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970.
  • Pýr. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1971.
  • Trojúsmevový miláčik [román]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1973.
  • Pradeno [poviedky]. Bratislava: Smena, 1974.
  • Telo v herbári [zbierka 13 poviedok]. Bratislava: Smena, 1979.
  • Tisícročná včela [generačný román; Peter Horváth, Vladislav Rostoka] (Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1979), [Emil Bačík]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1982, 1984; Bratislava: Agentúra APIS, 1997, 2004.
  • Parádny výlet s Máriou-Zuzanou [Pavol Blažo]. Bratislava: Smena, 1982.
  • Nemé ucho, hluché oko [voľné pokračovanie generačného románu Tisícročná včela]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1984, 1986.
  • Lásky hmat [spoločenský román]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988.
  • Psy sa ženia [spoločenský román; ilustr.: Ivan Pavle, grafika: Dušan Junek]. Bratislava: Smena, 1990.
  • Biela pani, mŕtvy pán: Príbehy o slovenských hradoch [spoluautor  Ivan Hudec; obálka Marián Jaššo. Bratislava: Hajko & Hajková, 1991.
  • Milodar slučka. Bratislava: Genezis, 1991.
  • Loď lásky alias Kronika dobrých nádejí. Bratislava: Agentúra Signum, 2000.
  • Horúce (S)nehy alias Neviditeľná milenka [zostavila Zuzana Kristová-Jarošová]. Bratislava: Agentúra Signum, 2002.
  • Váhy/Putovanie k nehybnosti. [Reedícia dvoch románov z rokov 1966 a 1967.] 2003
  • Sex po slovensky 2. Dvojpohlavná poviedková antológia o sexe. 2005.
  • Samochod srdca. Bratislava: Agentúra Signum, 2008.
  • Kvet na šachovnici. Bratislava: Agentúra Signum, 2010.
  • Vikomt sa vracia z flámu. Bratislava: Agentúra Signum, 2013.

Výbery – próza

  • Orechy [výber z poviedkovej tvorby]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1972.
  • Magma [Zostavil a doslov napísal Milan Šútovec, ilustr. Oto Lupták]. Bratislava: Tatran, 1982.
  • Jazda na spiacom obrovi [výber z poviedkovej tvorby]. Bratislava: Smena, 1985.
  • Grimasy [výber z poviedkovej tvorby; zostavil a doslov napísal Martin Kasarda]. Bratislava: Litera: IMPRO [vyd.], 1996.
  • Karnevalová a satirická groteska: (Peter Jaroš, Pavel Vilikovský, Peter Pišťanek) [edit. Silvia Pokrivčáková]. Nitra: Garmond: 2002.
  • Rosa, kam len oko dovidí [profilový výber poviedok 1972 – 1996]. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2011.

Publicistika

  • Kárový horník alias Modrý jazdec [zápisky, rozhovory, spomienky, ankety, úvahy, reportáže, poznámky]. Bratislava: Agentúra Signum, 2006.

Pre deti a mládež

  • Až dobehneš psa (Bratislava: Smena, 1971)

Dráma

  • Splynutie [rozhlasová hra] (1968)
  • Kráľovstvo Chimenéza [rozhlasová hra] (1969)
  • Skrývačka [rozhlasová hra] (1971)
  • Omyl [rozhlasová hra] (1973)
  • Hlboko v zeleni [rozhlasová hra] (1974)
  • Červený spln [rozhlasová hra] (1975)

Scenáristika

  • Deň slnovratu [filmový scenár] (1973)
  • Pacho, hybský zbojník [filmový scenár] (1975)
  • Pacho, hybský zbojník [Dušan Dušek, Vladimír Popovič, Emil Bačík, Miluše Oravcová]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988.
  • Pacho, hybský zbojník [Zv. 1. – 3]  Levoča: [Vydavateľstvo a tlačiarne pre nevidiacich], 1990.
  • Pacho, hybský zbojník [filmový scenár; Dušan Dušek, Vladimír Popovič, Emil Bačík, Miluše Oravcová]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988.
  • Studené podnebie [filmový scenár] (1975)
  • Tetované časom [filmový scenár] (1975)
  • Sneh pod nohami [filmový scenár] (1978)
  • Tisícročná včela [filmový scenár] (1983)
  • Jánošík (1993)
  • Lady Dracula alias Báthory story (1995)
  • Lady Dracula alias Báthory story: smutná féeria, napísaná voľne na motívy zo života neslávne slávnej Alžbety Bátoriovej, Bratislava: APIS, 1998.

Editorská činnosť

  • Literárny Zvolen 2010. [Zborník zostavil Peter Jaroš.] [Bratislava]: Národné osvetové centrum, 2010.
  • Literárny Zvolen 2011: [zborník z celoštátnej súťaže: 18. ročník]. [Zostavil: Peter Jaroš.] Bratislava: Národné osvetové centrum, 2011.

Preložené diela

  • Vallomások. Bratislava: Madách, 1974
  • Az ezeréves méh. Bratislava: Madách, 1981.
  • Az ezeréves méh. [Tisícročná včela; preklad: Jáno Nóta; ilustr.: Zoltán Salamon, grafická úprava: René Murat]. Bratislava: Madách, 1981.
  • Tisíciletá včela. [Tisícročná včela]. Praha: Československý spisovatel, 1986.
  • Tisícročná včela. [po bulharsky]. 1983.
  • Tisícročná včela.  [po poľsky]. 1985.
  • Néma fül, süket szem. [Nemé ucho, hluché oko; preklad: Rácz Olivér; Zoltán Salamon, Klára pozri Döményová Dömény, Klára Döményová.] Bratislava: Madách , 1986.
  • Tisícročná včela. [po macedónsky]. 1988.
  • Tisícročná včela. [po rusky]. 1988.
  • La Abeja Milenaria: Fragmentos de la novela que lleva el mismo título [Tisícročná včela; po španielsky; preložil José López Alonso]. Bratislava: Lita, 1988.
  • Chronika na nadeždata [Milodar slučka; po bulharsky; s podporou Komisie SLOLIA LIC] . Bratislava: Literárne informačné centrum, 2001.
  • Al nahla al affia [Tisícročná včela; po arabsky; s podporou Komisie SLOLIA LIC] . Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005.
  • Horúce (S)nehy [po arabsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2007.

OCENENIA

  • Cena Zväzu slovenských spisovateľov za román Tisícročná včela za prózu roku 1979 (1980)
  • Štátna cena Klementa Gottwalda s čestným titulom Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda (1980)
  • Cena Lea Danihelsa (1998, USA)
  • Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2000) od prezidenta Slovenskej republiky (2002)
  • Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za literatúru za rok 2009 (2010)
  • Čestný občan obce Hybe (2012)
  • Cena Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo (2014)
  • Mimoriadna Cena Matice slovenskej za prínos pre matičné hnutie, slovenskú kultúru, filmovú kultúru a literatúru (2025)

O AUTOROVI A JEHO DIELE

Personálna bibliografia
  • Peter Jaroš: výberová personálna bibliografia vydaná pri príležitosti 65. výročia narodenia. [Zostavili: Ivona Salajová, Mária Michníková; zodp. red.: Marcela Feriančeková]. 16 s. Liptovský Mikuláš: Knižnica G. F. Belopotockého, 2005.
  • Jaroš, Peter: (22. 1. 1940 Hybe). Nové Zámky: Okresná knižnica, 1993.
Monografie, zborníky
  • TIMURA, Viktor: Peter Jaroš. Bratislava: Literárne informačné centrum, 1999.
  • Život a dielo Petra Jaroša: [zborník materiálov z vedeckého seminára ..., ktorý sa konal 29. júna 2000 na pôde Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre] [editor: Andrej Červeňák]. Nitra: [Univerzita Konštantína Filozofa], Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, Literárne informačné centrum, 2000. 176 s.
Slovníky, encyklopédie
  • ANDRIČÍKOVÁ, Markéta: Peter Jaroš. In: Sliacky, O., ed.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC, 2005.
  • ČÚZY, Ladislav.: Peter Jaroš. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.
  • ČÚZY, Ladislav.: Peter Jaroš. In: Zambor, J., ed.: Portréty slovenských spisovateľov 1. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 1998.
  • JAROŠ, Peter. In: Maťovčík, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 194 – 195.
  • JAROŠ, Peter. In: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. [Zost. Maťovčík, Augustín – CABADAJ, Peter – PARENIČKA, Pavol; foto Peter Procházka, Pavel Kastl, archív Spolku slovenských spisovateľov, SNK v Martine a súkromný archív Petra Cabadaja] 2. dopl., opr. a rozš. vyd. Bratislava – Martin: LIC, SNK, 2008.
  • MARČOK, Viliam a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. 2., rozš. vydanie. (Bratislava: LIC, 2006).
  • POKRIVČÁKOVÁ, Silvia: Karnevalová a satirická groteska. Nitra: Garmond, 2002, s. 27 – 42.
  • ŠTEVČEK, Ján: Dejiny slovenského románu. Bratislava: Tatran 1989, s. 558 – 570.
  • ŠÚTOVEC, Milan: Rekapitulácia nekapitulácie. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1990.
Interentové zdroje o autorovi
  • Peter Jaroš [online]. In: Literárne informačné centrum. [Citované: 6. 8. 2014]. Internet: TU.
  • Peter Jaroš [online]. In.: Osobnosti.sk. [Citované: 6. 8. 2014]. Internet: TU.
  • Peter Jaroš [online]. In: Wikipédia. [Citované: 6. 8. 2014]. Internet: TU.