V nedeľu ráno 23. júna 2019 vo veku 83 rokov po dlhej a ťažkej chorobe zomrel slovenský básnik, prozaik a kultúrny publicista Igor Gallo, člen Spolku slovenských spisovateľov. Igor Gallo debutoval básnickou zbierkou Tvárou k príchodu (1963). V priebehu rokov vydal básnické zbierky Spaľovanie (1967), Prinavrátený čas (1981), Človek medzi ľuďmi (1986), Pastorále (1994), Putovanie v kruhu (2002), Ako na dlani (2005) a Stred zeme (2008). Najmä v posledných troch zbierkach sa nechával programovo inšpirovať témami a motívmi rodného kraja, spôsobu života tamojších ľudí i očarujúcou prírodou. Narodil sa totiž v kúpeľnom mestečku Brusno, detstvo a chlapčenské roky prežil v Brezne a považoval sa za breznianskeho rodáka. Ako spisovateľ mal blízko aj k prozaickému žánru.
Napísal zbierky poviedok Bosé cesty (1980), Láska padá do Hrona (1981) a Holuby prinášajú smrť (1986). Svedectvo o dianí v našej literárnej kultúre zanechal v memoárových prózach Dolu z piedestálu, Publicisti bez masky (obe 2004) a Biele noci Atomklubu. Ako duchaplný satirik sa prejavil v zbierkach Medzi nami občanmi (1992) a Dobre osolené, vládou neschválené (1993).
S literárnou tvorbou sa rozlúčil v trojnovele Putovanie s obojkom. Tým „obojkom“, drahým a nežným, bola pre neho naša slovenská vlasť. Nikdy sa ho nevzdal, lebo miloval Slovensko a jeho sládkovičovský ľud. O ňom i preň písal.
Rodine a priateľom Igora Gala vyjadrujeme v mene vedenia Spolku slovenských spisovateľov i redakcie Literárneho týždenníka hlbokú úprimnú sústrasť.
Redakcia
(Ukážky z básnickej tvorby Igora Galla prinesieme v niektorom z jesenných vydaní LT.)
Zdroj: Za IGOROM GALLOM. In: Literárny týždenník, ročník XXXII, č. 25 – 26 (3. 7. 2019), ISSN 0862-5999, s. 19.
