Slovenskí spisovatelia sa predstavujú verejnosti

Z prvej desiatky rozhovorov s členmi Spolku slovenských spisovateľov

Keď som 15. júla 2021 vystúpil na členskom zhromaždení Spolku slovenských spisovateľov (SSS), prisľúbil som, že ak získam dôveru spisovateľov vo voľbách do predstavenstva, budem sa intenzívne venovať propagácii tvorby a diel členov tohto významného spolku prostredníctvom rôznorodých mediálnych platforiem. Už v minulosti som tvorbu členov SSS propagoval v recenziách a rozhovoroch na stránkach časopisov Slovenské národné noviny, Literárny týždenník, Slovenské pohľady, na webových portáloch DAV DVA, Veci verejné či na osobnom blogu. Zvolenie do predstavenstva ma o to väčšmi zaviazalo prísľub naplniť. Výsledkom je prvých desať rozhovorov, ktoré boli publikované na webových stránkach kníhkupectva INLIBRI1, stránkach Veci verejné2 a ktoré som zaslal aj do sesterského Kultúrno-literárneho týždenníka3 – internetového časopisu SSS.

Záujem o rozhovor prejavili interviewovaní spisovatelia na základe zaslaného hromadného e-mailu. Deviati sú z nich sú členmi SSS. Vzhľadom na nedostatok priestoru v Literárnom týždenníku som pripravil príspevok o tom najzaujímavejšom, čo spomínané rozhovory prinášajú.

LUKÁŠ PERNÝ

 

Prvým autorom, ktorý odpovedal na otázky, je rodák z Požitavia, spisovateľ – autor esejí, odbornej literatúry, poézie a prózy – PhDr. MIROSLAV PIUS4, ktorému vyšlo 25 knižných titulov. Počas tzv. normalizácie bol proskribovaný a v rozhovore pripomenul, že podobné trendy sa opakujú aj v súčasnosti, pritom uvádza, že non-komfortné názory sú aj dnes podobne ignorované. Autor sa v svojej tvorbe inšpiroval magickým realizmom (G. G. Márquezom), no sám seba považuje aj za regionálneho tvorcu. Svoj región opísal poeticky: „Milujem Požitavie. Nielen preto, že som tu narodil, ale predovšetkým preto, že sa v tomto našom mini-priestore vytvárali naše, teda slovenské dejiny. Môj rodný kraj, Požitavie, Pán Boh požehnal ,veškerým‘ dobrom. Zem zvlažuje rieka Žitava, je tu veľa riečok, potokov a prameňov. Môj rodný kraj má vhodnú klímu. Názov ,Požitavie‘ je odvodený od slova ,žito‘, tak ľudia u nás volajú pšenicu. Mierne zvlnené vŕšky sú, a boli aj v minulosti, vhodné na pestovanie vínnej révy...“ hovorí autor. Deklaruje, že knihy by mali slúžiť všeobecnému blahu a každá dobra kniha zušľachťuje konanie človeka. V rozhovore spomenul aj svoje diela Cesta až na koniec sveta či Dejiny našej krčmy. Podľa M. Piusa „Úloha spisovateľa a jeho pôsobenie v spoločnosti sú také staré, ako je staré samo ľudstvo. Od Homéra až po mňa je povinnosťou spisovateľa starať sa o duše svojich spolu-ľudí... Svojimi knihami a svojím osobným životom majú prispievať k vytváraniu ,všeobecného blaha‘. A toto tí skutoční spisovatelia robia a aj budú robiť,“ odkázal čitateľom Miroslav Pius.

 

Priestor v rozhovoroch dostali aj tri talentované spisovateľky – Alena Stašíková Galvánková, Jana Jablonská a Zlata Matláková. Kým v prvom prípade ide o klasický rozhovor, v druhom prípade ide o rozsiahlu cestu spomienkami slovenskej pedagogičky, poetky a publicistky, v treťom prípade opäť o klasický rozhovor. 

 

ALENA STAŠÍKOVÁ GALVÁNKOVÁ5, ktorá toho roku oslávila okrúhle jubileum 50 rokov, predstavila svoje knihy, v ktorých opisuje osudy žien (Žofie Bosniakovej a bielej pani z Levoče – Juliany Korponayovej Géczyovej). „K písaniu, či už prózy, alebo poézie ma motivuje sám život. Jeho všedná nevšednosť a vzrušujúci tok času, ktorý zachytávam do veršov, textov a myšlienok. Poézia je pre mňa sladkou reflexiou na aktuálne pocity. Pri čítaní mojej básne, napísanej hoc pred pätnástimi rokmi, si v okamihu vybavím okolnosti a pocity pri jej písaní. Je to ľahké, čas ako veličinu vnímam po svojom. Takmer totožný pocit, ako keď si prezerám svoje fotografie. Knihy, v ktorých opisujem životné osudy dvoch žien, skutočných historických postáv, vznikli z podobných pohnútok.…“ odpovedá na prvú otázku autorka. Zo svojej tretej knihe, ktorú tvorí Galvánkovej poézia vybrala verš: ,,Aj v soli z našich sĺz sa trocha cukru skrýva.” Na otázku, ako vníma dobu, v ktorej žijeme, autorka odpovedala, že na jej tvorbu nemá vplyv. V optimistickom duchu zanechala čitateľom posolstvo: ,,Život je najvzrušujúcejší dar, ktorý máme. Myslíme na to v každom okamihu.” 

 

Najrozsiahlejší rozhovor sprostredkovala staršia pani spisovateľka a učiteľka PhDr. JANA JABLONSKÁ6. Rozhovor je v podstate galériou autorkiných spomienok, jej pôsobení v rôznorodých organizáciách a školách a napokon aj pripomenutím jej životných úspechov. Autorka, ktorá vydala celý rad poetických kníh, k tomu dodala: „Poéziu v lyrickej forme vnímam ako podelenie sa autora s jej prijímateľom o svoje city, pocity, sny, nálady, predstavy, názory. Ak sa autorovi podarí v básni svoje dojmy ,nedetajlizovať‘, teda vytvoriť prijímateľovi priestor pre konfrontáciu uvedeného s jeho pocitom a predstavou, báseň splnila očakávané – má umeleckú hodnotu. V epickej forme naznačeného alebo zobrazeného príbehu – udalosti historickej, spoločenskej či osobnej — prijímateľ sa zoznamuje, prežíva alebo sa delí s autorom o pocit z jeho osobného príbehu. Ak teda autor oslovil, vzbudil záujem, ,nementoroval‘ a prijímateľ o ňom povie: ,Je to autor, ktorého uznávam‘ – je to pre autora Boží dar.“ V rozhovore ocenila prínos osobností ako J. Fándly, J. Hollý, Ľ. Štúr, P. O. Hviezdoslav, B. S. Timrava, T. Vansová, M. Haľamová, L. Novomeský, J. Smrek, V. Mináč, M. Rúfus či M. Válek. Členka Spolku slovenských spisovateľov, Únie žien, Matice slovenskej, SAN, Literárneho klubu Omega, ocenená v súťaži Výnimočné ženy Slovenska, Radom strieborného trojlíska a Striebornou cenou Matice slovenskej za dlhoročnú činnosť čitateľom na záver odkázala: „Žijeme v mimoriadne zložitej dobe. V dobe nerešpektujúcej dejinné mementá nebezpečenstva z neuvážených rozhodnutí a konaní tých, ktorí rozhodujú o osude ľudstva. Prestáva byť rešpektovaná národná suverenita krajín, ktorá chráni priestor identity občana. Zároveň v dobe skoro na maximum vyhrotených súbojov veľmocí vlastniacich vojenskú techniku a zbrane so schopnosťou zničiť ľudstvo sveta. A v tejto varovnej situácii sa ľudstvo zmieta vo svetovo najrozsiahlejšej vírusovej epidémii v jej ,rôznych variantoch‘ a s ňou súvisiacich nariadení, zákazov a množstva foriem obmedzení osobného a spoločenského života.“

 

Treťou autorkou v sérii rozhovorov je ZLATA MATLÁKOVÁ7, rodáčka z Budmeríc, slovenská spisovateľka, poetka, učiteľka a členka Spolku slovenských spisovateľov, ocenená Medailou sv. Gorazda a Cenou Slovenských pohľadov za poéziu. Je autorkou niekoľkých básnických zbierok: Všetky blízke bytosti (2001), V krajine chodidiel (2002), Nečakané veci (2007), Kytica za dverami (2008), Rozopnutá duša (2009), Nepoznaná (2010) a najnovšej zbierky Trvalky (2021). Okrem toho publikovala v domácich aj zahraničných antológiách a to v taliančine, nemčine a srbčine. Za hlavnú motiváciu na písanie autorka považuje zaznamenávať viditeľné veci v živote, tiež tajomstvá všetkých blízkych bytostí: človeka, živočíchov i rastlín... Pripomenula, že jej poéziu predkladali najčastejšie do srbčiny a stále komunikuje aj s ľuďmi z Bačskeho Petrovca. Autorka v rozhovore ocenila časopis Slovenské pohľady, ako aj ich šéfredaktora B. Šikulu, a priblížila problémy s ich financovaním. Hlavným posolstvom jej ostatného diela Trvalky je láska. Medzi jej obľúbených spisovateľov patria M. Haugová, H. Košková, A. Ondrejková, D. Podracká, J. Tazberík, E. Farkašová, I. Zažovičová, M. Danaj, J. Kačala, J. Brunclík, J. Zambor či J. Gavura. Za najobľúbenejšie dielo označila Ferlinghettiho Smutnú nahú jazdkyňu, ktoré ju oslovilo v interpretácii Pavla Tomašoviča na prezentácii CD kapely The Breakers. Na záver autorka uviedla ukážku zo svojej tvorby: Malá žena divá voda / zarovno riečnych brehov / posledná kryha / prečo hneď titanic? // vo vysokom daždi / vo vetre bábka: ja / zachytíš ma // stihnem si všimnúť / slnko záružlie / cez žltú škvrnu kvet // toto je predohra.

 

V ďalšom rozhovore na otázky odpovedá mladý autor, PaedDr. MARCEL PÁLEŠ8, prozaik, básnik, rozhlasový redaktor, moderátor aj dramaturg, ale aj vysokoškolský lektor či organizátor kultúrnych podujatí zo skupiny Generácia nula. Unikátnosťou je, že ide o vôbec zatiaľ jediného mladého autora spomedzi rozhovorov (keďže mladých spisovateľov je v Spolku slovenských spisovateľov, žiaľ, pomenej). Na otázku, čím je špecifická Generácia nula odpovedal: „Azda tým, že sa v jednom čase a na jednom mieste spája skupina ľudí, ktorí si nie sú príbuzní rokom narodenia, ale tým, že sa ako zoskupenie rodia pre spoločnú myšlienku – tvoriť a svojou tvorbou spoločne robiť svet krajším, a tak vlastne zostať, aj keď raz už fyzicky nebudeme. V Generácii Nula nájdete navonok pestrú paletu osobností – od stredoškolského učiteľa v strednom veku, mladú lekárku, žurnalistov, dôchodcu, kapucínskeho mnícha až po gymnazistku či ministerského zamestnanca.“ Jadro Pálešovej tvorby tvoria básne a próza o všedných zlomkoch života, maličkostiach, ale aj nevšedných okamihoch, v ktorých postojí čas. V súčasnosti pracuje na svojej prvej rozprávkovej knihe zo školského prostredia. Na otázku, ako vníma dobu, v ktorej žijeme odpovedal: „Každá doba je špecifická a nemyslím si, že žijeme zlú dobu, neporovnávam ju s inými dobami. Filozofia nám šepká, že podstata človeka je nemenná. Doba sa mení, ale človek v svojej podstate zostáva rovnaký. V mnohom nepoučiteľný, i keď navonok napreduje. Takže úloha spisovateľa sa zrejme tiež nemení, zostáva podobná ako pred sto či pred dvesto rokmi. A aká teda je úloha spisovateľa? To by sme sa opäť mohli vrátiť k slovám o zmysle literárneho umenia a skúšať definovať čosi, čo zrejme presnú objektívnu odpoveď nemá.“ V závere odkázal čitateľom, aby si autorov a diela starostlivo vyberali. 

 

Medzi ďalších zaujímavých autorov v sérii rozhovorov patrí Ing. IGOR MILAN CHOVAN9, slovenský spisovateľ, prozaik, básnik, literárny zostavovateľ, učiteľ, člen a funkcionár Spolku slovenských spisovateľov, autor 26 kníh pre deti, mládež i dospelých. Chovan takisto prešiel radom povolaní. Medzi svoje najvydarenejšie diela zaradil detskú knihu Zorkine dobrodrúžstva, knihu Čarovný vlas a napokon román Lotor. „Máme žiť. V sebe, v okolí, v príbehu, v knihe. Autor vedno s čitateľom. Úspechom je, keď sa práve toto podarí, lebo len to pretrvá, čo skutočne prežijeme. Všetko ostatné odveje čas,“ hovorí M. Chovan. Od autora som dostal mailom knihy o Márii Magdaléne, tróji a Jánovi Krstiteľovi. Na otázku, prečo práve tieto témy, autor odpovedal: „Človek je duch, a ak je živý, potom cíti nutkanie k hľadaniu. Má veľa otázok a potrebuje nachádzať odpovede, aby z nich získal múdrosť a z múdrosti poznanie. No nie je všetko iba vecou rozumu. Cit mnohokrát napovie viac. ... Tieto tri príbehy vyvstávajú zo zaviatych dôb, preto sa táto edícia volá rovnako.“ Dotkli sme sa aj mne blízkej témy – dejín utopizmu, keďže autor napísal knihu o Atlantíde: „Výsledky vlády bezohľadného koristníckeho rozumu vidíme denne na každom kroku. Drancovanie sveta neprestáva a výstrahy vychádzajú nazmar. Príbeh Atlantídy treba chápať ako predzvesť aj ako varovanie. Avšak nezmení sa nič, ak čistý cit opäť nezíska vládu nad pyšným rozumom, ktorý svoju sebeckosť maskuje najrozličnejšími pozlátkami.“ Chovan sa venuje aj povestiam, o ktorých píše a má ich rád od detstva, keď mu ich rozprávala matka: „Povesti vyrastajú z dejín, ale sú aj vecou súčasnosti, pretože z nich čerpáme múdrosť a získavame poučenie.“

Na otázku zmyslu umenia a predovšetkým literatúry autor odpovedal: „Úloha spisovateľa v súčasnej spoločnosti je rovnaká, akou bola v minulosti a akou bude aj v budúcnosti. Mám však na mysli spisovateľa, ktorý sa nespreneveril pravým ľudským hodnotám. Literatúra je súčasťou umenia a umenie je prejavom ľudského ducha. Je dôležité, ak nie najdôležitejšie, aby duch v podobe čistého citu vládol nad rozumom a nie naopak.“ V úplnom závere spisovateľ dodáva, že nič skutočne hodnotné sa nedá dosiahnuť bez lásky. 

 

Teológ, filozof a spisovateľ, ale aj esejista, básnik a prozaik z východného Slovenska PhDr. ThLic. Mgr. JÁN MIČKO, PhD.10 v súčasnosti vyučuje filozofiu, etiku a tímovú prácu. Okrem členstva v Spolku slovenských spisovateľov pôsobí v umeleckej agentúre LITA a redakčnej rade časopisu Verbum. Je príkladom vedca pôsobiaceho na akademickej pôde, ktorý nadobudnuté poznatky bohato využíva aj v svojej literárnej tvorbe. Pôsobil aj ako učiteľ náboženstva, výrobca šalátov, balič kávy, pracovník pri výrobe jogurtov, pomocník hlavného knihovníka v komunite Františkánov či vedúci kuriérov Slovenskej pošty. Na častú zmenu povolaní odpovedal, že sa v živote dostával do situácií, v ktorých prijímal, čo sa ponúkalo. A ako sa mu popri tom darilo písať? „Správnym rozložením povinností efektívnou organizáciou a dôsledným dodržiavaním časového rozvrhu. Stíhanie záležitostí je otázkou veľkosti rozmeru záujmu o predmet spracovania, vnútorného nastavenia a správnej organizácie práce. Ak kope múza, ide to samo, dá sa napísať za pomerne krátky čas hodnotný text. Najdôležitejšia je sebadisciplína a aspoň dvojtretinové napĺňanie časových kritérií...,“ odpovedá Mičko. Pri rozhovore o autorovej knihe Ako si ustrážiť prítomnosť sme prešli aj k filozofickým úvahám o čase: „Ale je to naozaj tak? Možno nejestvujú tri apriórne dané časy, ale len jedna konkrétna prítomnosť (ktorú si treba ustrážiť!), v ktorej je minulosť prežívaná ako prítomná spomienka, prítomnosť ako bezprostredné videnie a budúcnosť ako neustále prítomná nádej.“ Mičko v rozhovore predstavil spisovateľov, ktorých tvorba je pre neho inšpiráciou (Dobšinský, Karl May, Fraňo Kráľ, Ľudo Ondrejov a Rudo Moric), ako aj spisovateľov a filozofov ako Jasper, Sartr, Buber, Kerouack, Márques, Ferlinghetti, Sloboda, Jašík, Coelho, Kawabata, Solženicyn, Bulgakov, Lovaš, Leščinský či zo súčasných spisovateľov Martin Vlado. Zo svojej tvorby upriamil pozornosť predovšetkým na knihy Laterna magica a Asébia. Mičko varuje: „Hrozí nám asébia, priatelia!, nedostatok vzájomnej úcty. Naproti tomu, úcta človeka k človeku je zárukou vzájomného prijatia, uzavretia efektívnych zmlúv, nekonfliktného spolunažívania, dobrých susedských vzťahov, čo by de facto malo viesť, ak nie ku konštantnému ľudskému šťastiu, tak aspoň k dlhodobej vzájomnej spokojnosti.“ Zmysel literatúry Mičko nachádza v skultúrnení ducha, v spomalení životného tempa, vzájomnej slušnosti, ohľaduplnosti, zodpovednosti a v celkovej estetizácii spoločnosti. V závere dodal: „Vážte si chvíľu. Želám vám, aby ste boli poctiví, vytrvalí a usilovní v tom, čo robíte. Ustrážte si jedinečnosť a nezľavujte z mét. Vzácne veci sa nerodia ľahko. Všetko čo za niečo stojí, niečo stojí.“

 

Na východnom Slovensku sme zotrvali aj v rozhovore so spisovateľom, básnikom, prozaikom, aforistom a taktiež technickým vedcom doc. Ing. MARTINOM VLADOM, CSc.11 Je autorom básnických zbierok, poviedok, ale aj vedeckých článkov a bol niekoľkokrát ocenený. M. Vlado v rozhovore pripomína, že sám seba radí on, medzi básnikov typu Borisa Viana či Mariána Kováčika, ktorí boli technickými vedcami a zároveň všeumelcami. A dodáva, že k písaniu básní ho inšpirovala aj odborná terminológia z vedeckých konferencií (lomová mechanika, tvarovanie kovov a pod.). Vzťah k literatúre nadobúdal už od útleho detstva a ovplyvnili ho básne Štefana Strážaya, neskôr aj prózy D. Tatarku či reportážne L. Mňačka (medzi inšpiratívnych spisovateľov zaradil celý rad ďalších autorov ako Čechova, Dostojevského, Bunina, Andrejeva, Salingera, Dahla, Szymborskú, Slobodu, Šikulu, Jaroša, Dušeka, Mitanu, Rakúsa, Štrassera, Válka, Veselkovú, Urbana, Grocha, Chmela, Hochela, Kunderu, Hrabala, Párala, Kainara, Holana, Svěráka, Janovica). Najviac hrdý je na svoj debut Prskavky/Malé básne do tmy, spomenul i svoje experimentálne dielo Deväť a diela Záznam a Olej, ktoré formálne charakterizoval ako tradičnú poetiku. M. Vlado uvádza, že prvých literárnych úspechov sa dočkal až medzi päťdesiatkou a šesťdesiatkou. Na otázku, prečo je poézia na okraji záujmu odpovedal, že: „... nikdy nebola a nebude pre masy. Ale zopár ľudí ju bude potrebovať stále. Budú v nej hľadať únik z reality, tí obzvlášť múzicky naladení aj vzrušenie.“ Z odpovede na otázku o autorovej tvorbe možno dedukovať, že nikdy nemal na ňu ideálne podmienky. Čítanie aj písanie považuje za súčasť svojho života a v rozhovore spomenul zo súčasných autorov aj Jána Mička. 

 

Predposledným autorom zo série rozhovorov so spisovateľmi je Ing. ĽUBO OLACH12, autor kníh Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Politik: Služobník oligarchov, Prezident, Advokát (Prípady JUDr. Adama Sýkoru), Guvernér (o živote Imricha Karvaša), Vavro Šrobár, Prezidentka a Predseda. Ide o člena Spolku slovenských spisovateľov a pezinského PI klubu, básnika, prozaika, redaktora, organizátora kultúrneho života, ktorý absolvoval rozličné povolania – od montéra a závozníka až po organizátora kultúrneho života. Zhovárali sme sa nielen o jeho knihách, reflektujúcich kritický stav aktuálnej slovenskej politiky, ale aj o knihách, v ktorých sa venuje našim významným historickým osobnostiam. „Medzi slovenských velikánov – o ktorých sa viac-menej mlčí – patrí aj JUDr. Štefan Osuský. Tento vynikajúci slovenský diplomat sa zaraďuje medzi také ,neexistujúce‘ osobnosti, ako bol MUDr. Vavro Šrobár či Ing. Imrich Karvaš. Z tohto dôvodu som sa rozhodol napísať o ňom knihu. Nebola to ľahká úloha, pretože jeho práca bola bohatá na činy aj udalosti, ale veľa sa o ňom nenapísalo,“ odpovedal Ľ. Olach. Písaniu básni sa venuje, keď zo seba dostáva pocity, ktoré v ňom dozrievajú (autor uviedol fragment z recenzie, ktorú o jeho tvorbe napísal nedávno zosnulý Ľuboš Jurík). Na otázku, ako vníma dnešné časy, autor odpovedal: „Som rád, že už som na dôchodku a nemusím sa starať o to, ako zarobím peniaze na nasledujúci mesiac. Je to turbulentná doba, kde neplatí to, čo sa včera povedalo a ani to, čo bude nasledovať zajtra. Pozerám sa na svet spoza mojej pracovne a je mi dobre. Je to na mladých, ako si svoj svet postavia. Pravda, nielen na nich, keďže svet ovplyvňuje globalizmus, fanatickí ,zelení‘ populisti... Takže, ako som už napísal, som rád, že ma už nič nenúti robiť to, čo nechcem a že si pomaly píšem nové knižky.“

 

 Sériu prvých desiatich rozhovorov uzatvára spisovateľ zameriavajúci sa na sci-fi, no aj prekladateľ a recenzent MILOŠ FERKO13. Pôsobil ako učiteľ na základných školách v Bratislave, externý redaktor Historickej revue (2001 – 2002), asistent na Univerzite Cyrila a Metoda či ako sociálny pracovník Katolíckej charity, lexikograf v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra (2005 – 2008), v Národnom inštitúte slovenského jazyka a literatúry Matice slovenskej a taktiež ako redaktor detských časopisov (Zornička, Včielka). Získal niekoľko ocenení ako Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2010 (dielo Rodinný výlet), Cenu česko-slovenskej Akademie science fiction, fantasy a hororu za najlepší teoretický text za rok 2007 (Dejiny slovenskej literárnej fantastiky) a Cenu Karla Čapka za rok 2005 v kategórii mikropoviedka. Rozhovor je plný vtipu, ironických komentárov, ale aj sebairónie (autor o sebe píše, že je „odľud so sociopatickými sklonmi a s obľubou sa vyhýba priamemu kontaktu s ľuďmi“), ale čitateľ v ňom nájde aj celý rad literárnych typov z oblasti vedeckej fantastiky, ktorej sa dlhodobo venuje. Zhovárali sme sa aj o knihe Rozjímanie o Veľkom inkvizítorovi (VSSS, 2005), na ktorej tvorbe sa M. Ferko zúčastnil, ale aj o jeho práci na recenziách a preklade: „Preklad tristostranovej knihy mi trvá zhruba dva-tri mesiace, podľa náročnosti textu, prerátané na hodiny strávené pri ňom je to asi 250 – 400 hodín... takejto roboty, ktorá totiž musí byť samozrejme aj tvorivá... inak predsa text nezrekonštruujete....“ Na záver autor opísal zmysel tvorby spisovateľa ako príležitosť na čo najspontánnejšiu sebarealizáciu. Ironicky dodal, že poslania ponecháva politikom a čitateľom zaželal veľa trpezlivosti so svetom, v ktorom žijeme. 

 

Rozhovory sa dajú prečítať v online verzii na stránkach INLIBRI, Kultúrno-literárneho týždenníka a Veci verejné.

 

Poznámky:

  1. https://www.inlibri.online/blog/
  2. https://veci-verejne.sk/category/rozhovory/
  3. PERNÝ, L. – PIUS, M.: Miroslav Pius: Povinnosťou spisovateľa je starať sa o duše. In: Kultúrno-literárny týždenník. Dostupné online: https://literarnytyzdennik.sk/miroslav-pius-povinnostou-spisovatela-starat-sa-o-duse/
  4. PERNÝ, L. – PIUS, M.: Rozhovor so spisovateľom Miroslavom Piusom: Každá dobrá kniha zušľachťuje konanie človeka. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-so-spisovatelom-miroslavom-piusom/
  5. PERNÝ, L. – STAŠIKOVÁ-GALVÁNKOVÁ, A.: Rozhovor so spisovateľkou Alenou Stašíkovou Galvánkovou: K písaniu ma motivuje život. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-so-spisovatelkou-alenou-stasikovou-galvankovou-k-pisaniu-ma-motivuje-zivot/
  6. PERNÝ, L. – JABLONSKÁ, J.: Rozhovor so spisovateľkou a pedagogičkou Máriou Janou Jablonskou: Cesta spomienkami. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-so-spisovatelkou-a-pedagogickou-mariou-janou-jablonskou-cesta-spomienkami/
  7. PERNÝ, L. – MATLÁTKOVÁ, Z.: Rozhovor so spisovateľkou a poetkou Zlatou Matlákovou: Ak je čas definovaný meraním, v poézii je hlasom metafory. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-so-spisovatelkou-a-poetkou-zlatou-matlakovou-ak-je-cas-definovany-meranim-v-poezii-je-hlasom-metafory/
  8. PERNÝ, L. – PÁLEŠ, M.: Rozhovor s Marcelom Pálešom: Podstata človeka je nemenná. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-s-marcelom-palesom/
  9. PERNÝ, L. – CHOVAN, M.: Rozhovor so spisovateľom a učiteľom Milanom Chovanom: Je dôležité, aby duch v podobe čistého citu vládol nad rozumom a nie naopak. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-so-spisovatelom-a-ucitelom-milanom-chovanom-je-dolezite-aby-duch-v-podobe-cisteho-citu-vladol-nad-rozumom-a-nie-naopak/
  10. PERNÝ, L. – MIČKO, J.: Rozhovor so spisovateľom Jánom Mičkom: Najvzácnejšou komoditou je čas. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-so-spisovatelom-janom-mickom-najvzacnejsou-komoditou-je-cas/
  11. PERNÝ, L. – VLADO, M.: Rozhovor s košickým spisovateľom Martinom Vladom: Čítanie aj písanie je súčasť môjho života, ináč si to neviem predstaviť. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-s-kosickym-spisovatelom-martinom-vladom-citanie-aj-pisanie-je-sucast-mojho-zivota-inac-si-to-neviem-predstavit/
  12. PERNÝ, L. – OLACH, Ľ.: Rozhovor so spisovateľom Ľubomírom Olachom: V politike všetci klamú a kradnú, pre nápravu opisujem ako to prebieha. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-so-spisovatelom-lubomirom-olachom-v-politike-vsetci-klamu-a-kradnu-pre-napravu-opisujem-ako-to-prebieha/
  13. PERNÝ, L. – FERKO, M.: Rozhovor so spisovateľom a prekladateľom Milošom Ferkom: Zmysel tvorby ako príležitosť na čo najspontánnejšiu sebarealizáciu. In: INLIBRI. Dostupné online: https://www.inlibri.online/rozhovor-so-spisovatelom-a%e2%80%afprekladatelom-milosom-ferkom-zmysel-tvorby-ako-prilezitost-na-co-najspontannejsiu-sebarealizaciu/