* 11. 8. 1929 Slaská (okres Žiar nad Hronom)
PhDr. Mária Pružincová, stredoškolská profesorka, poetka, publicistka.
Absolvovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave (1960), doktorát získala v roku 1975 (PhDr.).
Vyučovala slovenský jazyk, literatúru a filozofiu na strednej škole, kde bola aj riaditeľkou. Je na dôchodku, žije v Bratislave. Manžel: RNDr. Jozef Pružinec, CSc.
Časopisecky prispievala do odborných časopisov Slovenský jazyk a literatúra a Učiteľské noviny. Robila korektúry zdravotníckych časopisov pre vydavateľstvo Bonus, s. r. o. Napísala desať básnických zbierok.
Dostala niekoľko vyznamenaní za pedagogickú činnosť.
Je členkou Spolku slovenských spisovateľov.
DIELA
Poézia
- Hĺbky a súradnice (Bonus, 1999)
- Súradnice radosti a smútku (Bonus, 2000)
- Klasy poslednej búrky (Bonus, 2001)
- Kde láska pramení (Bonus, 2001)
- Tichú ústraň hľadám (Bonus, 2001)
- Vo chcení halúsky (Bonus, 2001)
- Šepot do ticha [ilustr.: Oldrich Majda] (Bratislava: Gerlach Print , 2004)
- Zimozel spomienok [ilustr. Dana Majdová] (Bratislava: Gerlach Print , 2005)
- Okno do môjho sveta (Bratislava: Gerlach Print , 2006)
- V jesennom šeleste [ilustr.: Oldrich Majda] (Bratislava: Gerlach Print , 2007)
Hodnotenia
„Mária Pružincová V jesennom šeleste (Gerlach Print)... ... desiata zbierka vážnych impresívnych básní a básnických pozorovaní písaných s ideovou a štýlovou vznešenosťou.“
MATEJOV, Radoslav, PhDr.: Istoty a neistoty lyriky (Slovenská poézia 2007). In: portál LIC.
* * *
Poetický hlas Márie Pružincovej si hľadal a hľadá svoje miesto nie na výslní slovenskej literatúry, ale skôr v skromných úľoch jej „robotníc“. Táto bývalá stredoškolská učiteľka slovenčiny a riaditeľka mala odjakživa vrúcny vzťah ku klasickej slovenskej spisbe, ku kráse slovenského jazyka. Prejavilo sa to aj vo výbere štylistických prostriedkov, obrazov, prirovnaní v jej doteraz šiestich útlych zbierkach básní, ktoré sporadicky vychádzali v ostatných rokoch. Leitmotívom Pružincovej básnickej tvorby je vzťah: vzťah partnerský či manželský, vzťah k deťom, vnúčatám, vzťah (ponad smrť a roky) k rodičom, vzťah k prírode, vzťah k Bohu. Autorka nehľadá vzory v modernej poézii, v avantgardných výbojoch, v rezignácii, nihilizme, ani v postmoderne. Jej ideálom sú ešte vždy morálne čisté a hodnotovo nespochybniteľné témy a výrazové prostriedky slovenského romantizmu, ale aj dikcia kraskovského verša či civilný pátos Smreka a Plávku. Nesnaží sa ich však napodobovať ani v témach, ani v rýmových či metaforických riešeniach. Ostáva sama sebou aj tam, kde moderná teória verša prikazuje iný kánon. Neváha použiť nepresný rým, často siaha k inverzii i k staršej poetickej „výzbroji“, aby dosiahla svoj didakticko-estetický zámer. Áno, Pružincovej verše chcú nielen potešiť, oblažiť, ohriať čitateľovu dušu, ony prinášajú aj nové poznanie, vychádzajúce z vlastnej skúsenosti autorky, poznanie a ponaučenie odeté možno do šiat klasickejšieho strihu...
PhDr. MILAN RICHTER, archív SSS, 2004