PAVLO, Ľudovít (†)

PAVLO, Ľudovít (†)

* 18. marca 1939 Michalovce – † 21. decembra 2014 Bratislava

Ľudovít Pavlo, Dr., sa narodil 18. marca 1939 v Michalovciach v rodine tesára a poštového doručovateľa ako druhé dieťa. Po štúdiu na miestnom gymnáziu odišiel do Bratislavy, kde začal r. 1946 študovať na lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Po politickom prevrate r. 1948 sa pre svoje členstvo v Klube demokratických akademikov, kontakty s predstaviteľmi Demokratickej strany a Ústrednou katolíckou kanceláriou stal objektom sledovania štátnou bezpečnosťou. Bol uväznený i mučený. Vo väzení musel sľúbiť, že vypátra osoby, ktoré štátna bezpečnosť považovala za protištátne. Zakrátko nato Ľudovít Pavlo spolu s pátrom Štefanom Fáberom a ďalšími tzv. nepriateľmi štátu 23. februára 1950 preplávali rieku Moravu a cez Rakúsko prešli do Nemecka. V štúdiu medicíny pokračoval v Leuvene v Belgicku a štúdium dokončil v Nemecku. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Máriou Steinhübelovou. Aj ona bola lekárka a po krátkej praxi v Nemecku sa rozhodli pre život v USA. Spoločne vychovali dve deti, lekárku Anne-Marie a právnika Lewisa. Dr. Pavlo po niekoľkoročnej praxi v nemocnici sa špecializoval na rodinného lekára. Pre svoju obetavosť si získal dobré meno medzi svojimi pacientmi. Vďaka dobrým investíciám sa stal zámožným človekom, ktorý veľkoryso podporoval rôzne kultúrne a spoločenské aktivity slovenskej komunity  a vo volebných rokoch ako presvedčený republikán štedro podporoval volebné fondy svojich kandidátov. Mal dobré kontakty s prezidentom R. Reaganom i G. Bushom st. Na politickým mítingoch republikánskej strany vystupoval ako čestný podpredseda strany. Keď išlo o záujmy Slovenska a Slovákov, členstvo v republikánskej strane mu nebránilo stretávaniu sa s demokratickým prezidentom Clintonom a jeho manželkou. Za svoju prácu medzi americkými Slovákmi dostal od Multiethnic Federation r. 1996 prestížne ocenenie Medal of Honor  a 1. januára 1998 prevzal z rúk prezidenta SR Michala Kováča Pribinov kríž I. triedy. Po odchode do dôchodku ešte niekoľko rokov pracoval ako výkonný predseda Slovenskej ligy v Amerike. Napísal desať kníh v slovenskom i anglickom jazyku. V krajanskej tlači v USA mu publikovali aj nemálo príhovorov a vystúpení. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov. Keď mu r. 2006 zomrela manželka prejavili sa mu výrazné ťažkosti s kolenami. Zostal na vozíčku odkázaný na pomoc opatrovateľov. Tak sa zoznámil aj so svojou druhou manželkou Tatianou Merunkovou, zdravotnou sestrou z New Yorku, ktorá tam žila a pracovala od r. 1968, kedy emigrovala z Československa. Vďaka jej starostlivosti a operácii oboch kolenných kĺbov sa opäť postavil na nohy. Presťahovali sa z New Jersey na Floridu a každé leto žili niekoľko mesiacov v Bratislave. Na Slovensku bol Dr. Ľudovít Pavlo oddaným členom Matice slovenskej. Od jari, keď opäť ako inokedy prileteli na Slovensko, začali sa výrazne prejavovať u Dr. Pavla príznaky Altzheimerovej choroby. Vďaka starostlivej a obetavej opatere svojej manželky prežil posledné dni života v pokoji v domácej opatere. Zomrel v Bratislave 21. decembra 2014, pohreb mal v bratislavskom krematóriu 29. decembra 2014.

 

Ocenenia

  • Prestížne ocenenie Medal of Honor  (1996) od Multiethnic Federation
  • Pribinov kríž I. triedy (1998) z rúk prezidenta SR Michala Kováča