[*14. 9. 1947 Nové Zámky]
Ľuboš Jurík, slovenský spisovateľ, prozaik, autor literatúry faktu,publicista, novinár, redaktor, sa narodil 14. september 1947 v Nových Zámkoch
Absolvoval Katedru žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komesnkého v Bratislave.
Bol redaktorom týždenníka Nové slovo (1972 – 1988), redaktorom a šéfredaktorom Literárneho týždenníka (1988 – 1990 a 1990 – 1991), vedúcim oddelenia denníka Koridor (1991 – 1992). Bol hovorcom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča (1992 – 1997) a zodpovedným redaktorom časopisu Parlamentný kuriér, ktorý založil (1993). Neskôr sa stal šéfredaktorom mesačníka EUROREPORT plus. Absolvoval množstvo zahraničných ciest a odborných stáží v Európe a USA. V súčasnosti žije v Pezinku, je ženatý, má dvoch synov a jednu dcéru.
Vyšli mu prozaické diela Na Poľnej ulici (1973), Dlhá namáhavá cesta (1976), Emigranti (1977), Novinári (1984), Už o tom nehovorme (1986), Spravodliví (1989), Keď sa raz nahnevám (1991), Mesto v pondelok ráno (1995), Bratislavské poviedky (2001, výber), Rozpomínanie (2006), Všetci sme potomkovia Kainovi (2010) či Smrť ministra (2011). V rozličných variantoch dvadsaťdielny seriál Kriminálnych príbehov reportéra A – Z (1992 – 2013). Do knižnej publicistiky, resp. literatúry faktu sa dajú zaradiť jeho diela Eurochaos (1997), Pokušenie moci (2002), Slovenský bigbít (2008, spolu s D. Rapošom a J. Šuhajdom), Poučenie z moci (2013). Vyšli mu knihy rozhovorov s osobnosťami slovenského i zahraničného literárneho, kultúrneho a verejného života: Rozhovory (1975), Nepokojné dialógy (1983), Rozhovory o literatúre (1986), Pražské rozhovory (1987), Americké dialógy (1993), Rozhovory po rokoch (2011), Dialógy s hviezdami literatúry (2014).
Je dvojnásobný držiteľ ceny Egona E. Kischa (2002, 2009), Ceny Jozefa Ľudovíta Holubyho (2007), držiteľ Krištáľového krídla (2008), Ceny Vojtecha Zamarovského (2009), Ceny Samuela Zocha (2009), Prémie Literárneho fondu (2011).
Je členom Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a členom Predstavenstva SSS.
