* 15. 11. 1934 Bratislava
Ivan Izakovič (pseudonym Ivan Podolinský), prozaik, dramatik, spisovateľ pre deti a mládež, prekladateľ, sa narodil 5. novembra 1934 v Bratislave, kde aj žije. Otec prekladateľ, dramatizátor, publicista Karol Izakovič (* 21. 5. 1903 – † 24. 2. 1998).
Študoval na gymnáziách v Bratislave, Martine a v Košiciach (1945 – 1953), absolvoval odbor slovenčina a ruština na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1953 – 1958).
Pôsobil ako redaktor časopisu Nová literatúra (1958 – 1960), redaktor a zástupca šéfredaktora v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry Tatran (1960 – 92), riaditeľ sekcie umenia a literatúry na Ministerstve kultúry SR (1992 – 94).
Od roku 1956 časopisecky uverejňoval črty, fejtóny, poviedky a cestopisné reportáže, literárnu publicistiku a kritiku, neskôr sa prezentoval rozhlasovými, divadelnými i televíznymi hrami a scenármi, prozaickú tvorbu doplnil o novely a romány, venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Autor rozhlasových hier z histórie i zo súčasnosti: Smrť dona Juana (1963, ktorú neskôr spracoval ako divadelnú hru i televíznu inscenáciu), Katarzia (1965), Ten, čo kráča tmou (1967), Úbohý Pyrrhus (1968), Balada o odpúšťaní nevinným (1969), Proti veku nieto lieku (1972), Spomienky na Petrodvorec (1976), Viac ako láska (1980), Nie som stvorený pre samotu (1981), v nich kládol dôraz na etické hodnoty. V podobnom duchu koncipoval divadelnú hru Oidipus (1967), komédie Ploty stavať netreba (1977) a televíznej hry Všetci kozmonauti sa cítia výborne… (1975). Deťom a mládeži adresoval televízny seriál Dobrodružstvá Ivka-Pivka (1969), ktorý roku 1978 upravil do podoby rovnomennej rozprávkovej knižky a rozhlasovej hry Fujarôčka moja, napísal aj bábkovú hru Veľké preteky (1974). V próze pre dospelých debutoval dvojnovelou Rekviem (1970), založenej na konfrontácii minulosti a súčasnosti, posledné obdobie z dejín cárskeho Ruska zobrazil v historickom románe Rasputin a cárovná (1972). Televíznu hru Všetci kozmonauti sa cítia výborne… prepracoval na vedecko-fantastickú prózu Cudzie svety (1975), rozhlasovú hru Spomienky na Petrodvorec zasa na román Fontány (1978). Zaniknuté civilizácie Aztékov a Mayov ho inšpirovali k napísaniu populárnonáučných kníh Posledný Azték alebo Chvála archeológie (1981), Indiánska krv (1993), Atahualpa, posledný Inka (1994). Autor životopisných románov o P. I. Čajkovskom Chvíle šťastia, roky múk (1983) a o M. P. Musorgskom Geniálny diletant (1989) a zbierok psychologických poviedok zo súčasnosti Lámanie ľadov (1986). Vydal biografické romány o panovníkoch a dejateľoch ruských a európskych dejín: Život a smrť (1999), V meste kráľov (2001), Biskup a kráľ (2004) a i. Systematicky sa venoval prekladateľskej činnosti, z ruštiny preložil 22 prozaických diel (M. A. Bulgakov, I. A. Gončarov, J. M. Nagibin a i.) a 24 divadelných hier (A. P. Čechov, L. M. Leonov, K. M. Simonov a i.), ktoré uviedli slovenské profesionálne divadlá, prekladal aj z maďarčiny, češtiny a francúzštiny.
Je členom Spolku slovenských spisovateľov.
DIELO
Próza
- Rekviem. 1970.
- Rasputin a cárovná. 1972.
- Cudzie svety. [prepracovaná televízna hra Všetci kozmonauti sa cítia výborne…]. 1975.
- Fontány. [prepracovaná rozhlasová hra Spomienky na Petrodvorec]. 1978.
- Chvíle šťastia, roky múk. 1983.
- Lámanie ľadov. 1986.
- Geniálny diletant. 1989.
- Život a smrť. 1999.
- V meste kráľov. 2001.
- Biskup a kráľ. 2004.
- Zachráňte mi syna. 2007.
Dráma
- Oidipus. [divadelná hra]. 1967.
- Všetci kozmonauti sa cítia výborne… [televízna hra]. 1975.
- Ploty stavať netreba. [komédia]. 1977.
Pre deti a mládež
- Veľké preteky. [bábková hra]. 1974.
- Dobrodružstvá Ivka-Pivka. 1979.
- Indiánska krv. 1993.
- Atahualpa, posledný Inka. 1994.
Literatúra faktu
- Posledný Azték alebo Chvála archeológie. 1981.
Scenáristika
- Dobrodružstvá Ivka-Pivka [televízny seriál pre deti a mládež]. 1969.
- Všetci kozmonauti sa cítia výborne… [televízna hra]. 1975.
Rozhlasová tvorba
- Smrť dona Juana. [hra, neskôr aj divadelná hra a televízna inscenácia]. 1963.
- Katarzia. [hra]. 1965.
- Ten, čo kráča tmou. [hra]. 1967.
- Úbohý Pyrrhus. [hra]. 1968.
- Balada o odpúšťaní nevinným. [hra]. 1969.
- Proti veku nieto lieku. [hra]. 1972.
- Fujarôčka moja. [hra pre deti a mládež, úpravený tel. seriál Dobrodružstvá Ivka-Pivka]. 1974.
- Spomienky na Petrodvorec. [hra]. 1976.
- Viac ako láska. [hra]. 1980.
- Nie som stvorený pre samotu. [hra]. 1981.
O AUTOROVI A JEHO DIELE
Slovníky, encyklopédie
- MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 186 – 187.
Internetové zdroje
- Ivan Izakovič [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 21. 10. 2014]. Internet: < https://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ivan-izakovic>.