[* 21. 2. 1940 Bratislava – † 1. 6. 2016 tamže]
Roman Hofbauer, Ing., CSc., slovenský politik, publicista, dopravný projektant, prvý ponovembrový primátor hlavného mesta SR Bratislavy a prvý minister dopravy spojov v samostatnej Slovenskej republike, sa narodil 21. februára 1940 v Bratislave, jeho otec bol prednostom poštového úradu, mama pracovala v poštovej správe. Bol ženatý s manželkou Elenou († 1. 6. 1986), ich dcéra je Dagmar a vnučka Alexandra.
Po maturite vyštudoval odbor inžinierske staviteľstvo na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave (1957 – 1962). Neskôr ukončil ašpirantúru na Fakulte architektúry SVŠT vo vednom odbore urbanizmus (1980) a získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc).
Bol vedúcim projektantom v Dopravoprojekte Bratislava (1962 – 1972), potom zástupcom vedúceho výskumu Centra urbanizmu a architektúry v Bratislave (1972 – 1979), kde sa venoval vedeckej práci v oblasti dopravného urbanizmu a všeobecného urbanistického výskumu. Pracoval aj ako zástupca riaditeľa odboru štátnej expertízy Ministerstva výstavby a techniky SSR (MVT, 1979 – 1985). Pracoval ako vedúci odboru štátnej expertízy MVT SSR (1985 – 1988). Bol odborným posudzovateľom ekologickej publikácie Bratislava nahlas (1987), ktorá vyšla ako príloha k zápisnici zo spoločnej schôdze dvoch základných organizácií Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (zostavovateľ Ján Budaj) a ktorá za bývalého režimu, ešte pred novembrom 1989 otvorene kritizovala nedodržiavanie ochrany životného prostredia na území v hl. m. SSR Bratislave. Bol pracovníkom Slovenskej komisie pre vedecký a investičný rozvoj v Bratislave (1988 – 1990), zástupcom riaditeľa štátnej expertízy Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj v Bratislave (1988 – 1990), ktorú pričlenili k Slovenskej plánovacej komisii. V rámci rekonštrukcií národných výborov po demokratizačných zmenách v novembri 1989 bol primátorom hl. mesta Slovenskej republiky Bratislava (28. 2. – 24. 11. 1990) nominovaným za politické hnutie Verejnosti proti násiliu (VPN). Pracoval ako vedúci oddelenia štátnej správy na Ministerstve dopravy a spojov SR (1991). Po prvých demokratických parlamentných voľbách z júna 1990, v ktorých patril medzi poslancov, čo získali najviac preferenčných hlasov, pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady (SNR, 1990 – 1992), najskôr za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN, od 9. 6. 1990), potom za platformu VPN-Za demokratické Slovensko (od 5. 3. 1991) a napokon za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS, do 6. 6. 1992). Bol spoluzakladateľom HZDS, ktoré vzniklo z platformy VPN-ZDS (5. 3. 1991), pod jeho vedením sa do nej prihlásili viacerí poslanci za VPN v Slovenskej národnej rade, rovnako ako pod vedením Romana Zelenaya, s ktorým sa priatelil, viacerí poslanci za VPN vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Bol signatárom iniciatívy Za zvrchované Slovensko (16. 9. 1991), ktorá vyzvala všetkých občanov Slovenskej republiky k uplatneniu si práva slovenského národa na vlastnú zvrchovanosť na základe uplatnenia sebaurčovacieho práva národov a poslancov SNR, aby vyhlásili zvrchovanosť Slovenska a v nadväznosti na ňu prijali a vyhlásili Ústavu Slovenskej republiky. V SNR podal s, J. Findrom a ďalšími iniciatívny návrh poslancov Ústavy SR (apríl 1991). Bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR (6. 6. – 31. 12. 1992) za HZDS. Ako poslanec FZ hlasoval za zákon o rozdelení federácie, ktorý umožnil pokojné rozdelenie ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky (1. 1. 1993). Pôsobil vo funkcii ministra dopravy a spojov SR (24. 6. – 30. 9. 1992), poverený aj riadením Ministerstva výstavby a stavebníctva SR (delegovaný za HZDS), ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR (30. 9. 1992 – 16. 3. 1994), aj v období po vzniku samostatnej SR. Ako člen slovenskej vlády sa zúčastňoval na rokovaniach o delení majetku medzi SR a ČR. Ako prvý minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky budoval svoj rezort „na zelenej lúke“, za jeho éry sa postavili prvé kilometre nových diaľnic na Slovensku a úspešne sa rozbiehala ich výstavba. Po ďalších (predčasných) voľbách bol poslancom Národnej rady SR (1994 – 1998), kde bol predsedom Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V druhom volebnom období NR SR (1998 – 2002) bol ako poslanec NR SR členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnosti. Bol členom poslaneckého klubu HZDS i politického hnutia HZDS (do 2. 8. 2002), v rokoch 1994 – 2002 patril medzi najaktívnejších poslancov HZDS (od marca 2000 ĽS-HZDS), napriek tomu v roku 2002 sa preňho už miesto na kandidátke ĽS-HZDS, ktorú pred 11 rokmi zakladal, nenašlo, v auguste 2002 sa so stranou rozišiel a do konca volebného obdobia pôsobil v NR SR ako nezávislý poslanec. Už vo federálnom parlamente ho poznali ako vášnivého diskutéra, ktorý dôsledne obhajoval záujmy Slovenskej republiky, rovnako vášnivo obhajoval záujmy samostatnej Slovenskej republiky, slovenského národa a voličov aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky po vzniku samostatnej SR, ako aj v čonnosti v HZDS. Slová nebalil do zamatu, hovoril priamo, rád veci pomenúval pravým menom. K jeho koníčkom patrilo horolezetvo a fotografovanie. Druhý raz sa oženil s Máriou Žilinčanovou v roku 1996, zomrel po ťažkej dlhotrvajúcej chorobe 1. júna 2016 v Bratislave. Zádušnú omšu mal 6. júna v bratislavskom Krematóriu.
Jeho rozsiahla publicistická činnosť sa datuje od roku 1964. Jeho žurnalistická tvorba za roky 1989 – 1999 mu postupne vyšla v šiestich knižných publikáciách: Slovom a písmom: Články a prejavy 1989 – 1994 (1994), Slovom a písmom '94: články a prejavy (1997), Slovom a písmom '95: články a prejavy (1997), Slovom a písmom '96: články a prejavy (1997), Slovensko na križovatke: články a prejavy 1997 – 1998 (1998) a Cesta Slovenska späť: články a prejavy 1998 – 1999 (2000).
Bol nositeľom Radu Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik Slovenskej republiky (1998), ktorý mu udelil zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar. Bol aj nositeľom novinárskych ocenení Cena Ľudovíta Štúra (1994) od Združenia slovenských novinárov a Zlaté pero od Združenia zahraničných Slovákov v Zürichu (1998). Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene mu udelila Čestnú poctu „Za zásluhy o slovenský národ a jeho štát“ (2014).
Bol členom Združení organizácií slovenskej inteligencie Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene a Slovakia plus, Únie slovenských novinárov a členom Spolku slovenských spisovateľov.
DIELA
Esejistika/literatúra faktu
- Slovom a písmom : Články a prejavy 1989 – 1994. [Graf. úpr. SIČO]. 1. vyd. Bratislava: Juga, 1994. 275 s. ISBN: 80-85506-29-7.
- Slovom a písmom '94 : články a prejavy. 1. vyd. Bratislava : Juga, 1997. 80 s. ISBN 80-85506-55-6.
- Slovom a písmom '95 : články a prejavy. 1. vyd. Bratislava: Juga, 1997. 112 s. ISBN: 80-85506-56-4.
- Slovom a písmom '96: články a prejavy. 1. vyd. Bratislava: Juga, 1997. 120 s. ISBN: 80-85506-57-2.
- Slovensko na križovatke: články a prejavy 1997 – 1998. 1. vyd. Bratislava: Juga, 1998. 415 s. ISBN: 80-85506-66-1.
- Cesta Slovenska späť: články a prejavy 1998 – 1999. 1. vyd. Bratislava: Juga, 2000. 431 s. ISBN: 80-85506-95-5.
Odborná literatúra
- Určenie veľkosti nákladnej dopravy z ekonomicko-demografických údajov územia: Čiastkový výstup štátnej výskumnej úlohy P 16-521-110-05-01 „Riešenie dopravy v širších územných celkoch“: Užívateľský manuál. [Sprac. Roman Hofbauer]. Bratislava: Slovenské výskumné a vývojové centrum urbanismu a architektúry, 1975. 60 s.
Iné
- Bratislava nahlas [Vyšlo ako príloha k zápisnici zo spoločnej schôdze 6 a 13 ZO SZOPK zo 4. 6. 1987]. [Zostavil a redakčne upravil Ján Budaj] [posudzovateľ]. Bratislava: Pracovná skupina Bratislava pri základných organizáciách 6 a 13 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, 1987.
OCENENIA
- Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik Slovenskej republiky (1998) – od zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara
- Cena Ľudovíta Štúra (1994) – od Združenia slovenských novinárov
- Zlaté pero (1998) od Združenia zahraničných Slovákov v Zürichu
- Čestná pocta Za zásluhy o slovenský národ a jeho štát Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene (2014)
BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE
Internetové zdroje
- Roman Hofbauer. In: Osobnosti.sk [online]. [Citované 4. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
- Roman Hofbauer. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 4. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
- SMOLEC, Ján: Národovci sa strácajú na periférii. In: Slovenské národné noviny [online]. [Citované 5. 6. 2016]. Dostupné na internete: >.
- Hofbauer, Roman. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 5. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
- Hofbauer, Roman. In: ŠVK Košice [online]. [Citované 5. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.