HEGEROVÁ, Viera (†)

HEGEROVÁ, Viera (†)

[* 9. 10. 1933 Banská Bystrica – † 6. 4. 2026 Bratislava]

Viera Hegerová, rodená Ferjančeková, slovenská prekladateľka, editorka, redaktorka, lexikografka, sa narodila 9. októbra 1933 v Banskej Bystrici. Zomrela 6. apríla 2026. Smutnú správu nám oznámila jej dcéra sociologička Zuzana Kusá.

Študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici (1945 – 1952). Absolvovala odbor slovenčina a ruština na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1952 – 1957).

Pôsobila ako redaktorka vo vydavateľstve Tatran (1957 – 1965), ako redaktorka, vedúca redakcie prekladovej prózy a zástupkyňa šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave (1965 – 1990), kde redigovala edície Spoločnosť priateľov krásnych kníh, Tvorba národov a Nová sovietska tvorba. Popri redaktorskej a editorskej práci sa systematicky venovala prekladateľskej činnosti z ruštiny, pričom preložila okolo 50 titulov z klasickej ruskej a vtedajšej sovietskej literatúry (F. M. Dostojevskij, L. M. Leonov, V. Aksionov, A. Solženicyn, B. Š. Okudžava, J. V. Trifonov, D. A. Granin, B. L. Pasternak, N. N. Romanenko, E. Mallene, V. I. Belov, V. Tublin a i.). Okrem beletrie prekladala knižky, leporelá a ľudové rozpravky pre deti (M. Gorkij, A. N. Tolstoj, S. J. Maršak, V. Bianki atď.) a ďalšie diela literatúry pre deti (S. Michalkov, A. Nekrasov, V. Bianki, A. Žukovová, A. Beekmanová a i.). Od roku 1990 žila na dôchodku v Bratislave, naďalej externe redigovala pre vydavateľstvá. Popri tom pomáhala s prípravou Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. Storočie: A – K (2015) a L – Ž (2017), do ktorého dopĺňala aj mená autorov, ktorí nemohli za socializmu publikovať a ktorým redakcie prekladovej prózy vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ pod jej vedením umožňovala prekladať tajne, pod cudzími menami.

V oblasti publicistiky sa sústredila na problematiku prekladateľskej práce, v tomto smere spolupracovala s televíziou a rozhlasom. 

Za svoju prekladateľskú tvorbu získala osem cien a prémií vydavateľstiev a Slovenského literárneho fondu, neskoršieho Literárneho fondu, medzi nimi aj významné ocenenia ako Cena Blahoslava Hečka za celoživotné dielo za rok 2018 či Cena Jána Hollého za rok 2007 za preklad románu Fiodora Michajloviča Dostojevského Zločin a trest.

Bola členkou Spolku slovenských spisovateľov (od 1991).

DIELO

Prekladová tvorba

  • Lev Nikolajevič Tolstoj: Smrť Ivana Iľjiča (1959)
  • Michail Žesťov: Zlatý kruh (1960)
  • Leonid Leonov: Zlodej (1963)
  • Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Diablom posadnutí (1967)
  • Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Strýčkov sen (1970)
  • Vasilij Belov: Riečne zákruty (spoluprekladateľka) (19)
  • Bulat Šalvovič Okudžava: Chudák Avrosimov (1976)
  • Bulat Šalvovič Okudžava: Stretnutie s Bonapartom (1976)
  • Jurij Trifonov: Nekonečné hry (1978)
  • Vasilij Belov: Zo života Ivana Drynova (1979)
  • Bulat Šalvovič Okudžava: Šipovove dobrodružstvá (1989)
  • Boris Leonidovič Pasternak: Doktor Živago(1991)
  • Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest (2007)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Encyklopédie, slovníky

  • Hegerová, Viera. In: MAŤOVČÍK, Augustín (zpostavovateľ) – CABADAJ, Peter – PARENIČKA, Pavol: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum – Slovensá národná knižnica, 2008, s. 148.
  • Hegerová, Viera. In: MAŤOVČÍK, Augustín (zostavovateľ), a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 143.

Internetové zdroje

  • Viera Hegerová [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 5. 2015]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Viera Hegerová [online]. In: Wikipédia. <TU>.