[* 24. 8. 1966 Brezno]

Stanislav Háber, prozaik, básnik, scenárista, publicista, televízny reportér a redaktor, časopisecký a vydavateľský redaktor, sa narodil 24. augusta 1966 v Brezne.

Štúdiá a vzdelanie

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1980 – 1984), na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (1984 – 1985), absolvoval odbor žurnalistiky (1987 – 1993) na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šaárika v Prešove a na Filozofickej fakulte v Bratislave, kde promoval.

Povolanie, zamestanie, pôsobenie

Pôsobil ako vojak z povolania v Prešove (1986 – 1987), redaktor podnikových novín Strojár v Košiciach (1987), Prešovských novín v Prešove a Východoslovenského vydavateľstva v Košiciach, redaktor hlavnej redakcie Televíznych novín Čs. televízie, Slovenskej televízie (STV) v Bratislave (1987 – 1991), týždenníka Zmena (1991 – 1992), ako autor v slobodnom povolaní (1992 – 1993), redaktor viacerých periodík (Smena, Slobodný piatok, Hospodárske noviny) a Tlačovej agentúry SR, riaditeľ odboru verejnej mienky a hovorca Hnutia za demokratické Slovensko (1994 – 1995), hovorca Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (1995 – 1996), redaktor Literárneho týždenníka (1996 – 1997), zástupca šéfredaktora týždenníka Extra (1997), redaktor Zmeny, redaktor denníka Slovenská republika (1997 – 1999), denníka Nový deň (od 1999) v Bratislave. Bol asistentom poslanca NR SR, živnostníkom, autorom na voľnej nohe. Pôsobil na Ministerstve pôdohospodárstva SR aj v pozícii hovorcu (od 2006). Bol pri ustanovení Európskeho parlamentu Rómov (2007), ktorý na prvom rokovaní ho viedol ako hovorca a moderátor. Počas zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v roku 1997) reláciu Silná káva a v roku 2007 duchovnú reláciu Sféry dôverné.

Literárna tvorba a knižné publikácie

Ako prozaik knižne debutoval románom z vojenského prostredia Sme samý lepší chlap (1995), v ktorom sa na základe vlastných zážitkov zaoberal otázkami etiky a na pozadí totalitného režimu spochybnil existetnciu armády. Vyšla mu zbierka troch noviel Paľko Hrchov (1996), v ktorej zobrazil detstvo a mladosť súčasného mestského chlapca, a román Najvyšší a najnižší (1999) s ústrednou myšlienkou hľadania slobodnej vôle a konania jednotlivca. Vyšla mu kniha poviedok s názvom O (2004), románový príbeh Oskár ide do neba (2009), ktorý prináša intímnu spoveď starého horára Oskára o skutkoch jeho života, po ňom sa predstavil románom Mäkké F (2010).

Venuje sa aj poézii, prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch, knižne vydal zbierku občianskej lyriky Pokoj rezbára (1998), zbierky lyrických a meditatívnych básní Egotikon (2001), Záhady duševnej záhrady (2003), Intimity (2005), Dva tóny (2007), Štvrťstoročie lásky (2008), Voňavé milovanie (2008), Sto plus jedna láska (2009), Popísané páperie (2011) a Spovede z dymu (2011).  

V oblasti publicistiky sa prezentoval knižnými súbormi … ani prvý ani posledný… (1995) a Reportážna inventúra (1997). 

Pre Slovenský rozhlas pripravil viacero literárnych pásiem (napr. Londonov raj, 1998, Mág reality, 1997), cyklus rozhlasových poviedok Príbehy mena (2004 – 2005) a cyklus životopisov svätcov Svätí pre súčasnosť (2006 – 2007). Pripravil aj scenáre viacerých dokumentárnych filmov (Astronaut kazateľ, 1990, Tisíc malých princov, 1992, Gróf strateného času, 1992).

Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

• HÁBER, Stanislav, prozaik, básnik, publicista. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 131, 132.

Internetové zdroje

• Stanislav Háber [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 5. 2015; 5. 5: 2025]. Dostupné z internetu: TU.