HÁBER, Stanislav

HÁBER, Stanislav

[* 24. 8. 1966 Brezno]

Stanislav Háber, Mgr., básnik, prozaik, autor literatúry faktu, televíznych a rozhlasových scenárov, spisovateľ pre deti, publicista, redaktor, sa narodil 24. augusta 1966 v Brezne.

Štúdiá a vzdelanie

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1980 – 1984), na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (1984 – 1985), po autohavárii bol však vyradený z pilotného výcviku. Absolvoval odbor žurnalistika na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (1987 – 1993) a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde promoval (1993).

Povolanie, zamestanie, pôsobenie

Pôsobil ako vojak z povolania v Prešove (1986 – 1987), redaktor podnikových novín Strojár v Košiciach, Prešovských novín v Prešove, Východoslovenského vydavateľstva v Košiciach (1987), v Hlavnej redakcii Televíznych novín Čs. televízie v Bratislave (1987 – 1991). Pôsobil ako redaktor týždenníka Zmena 1991 – 1992, začas v slobodnom povolaní (1992 – 1993), potom redaktor v periodikách Smena, Slobodný piatok, Hospodárske noviny (1993 – 1994) a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (1994 – 1995). Bol riaditeľom odboru verejnej mienky a hovorcom HZDS, hovorcom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (1995 – 1996). Pôsobil ako redaktor časopisu Literárny týždenník (1996 – 1997), zástupca šéfredaktora týždenníka Extra, redaktor Zmeny (1997), denníkov Slovenská republika (1997 – 1999) a Nový deň (od 1999) v Bratislave. Bol asistentom poslanca NR SR, živnostníkom a autorom na voľnej nohe. Pracoval na Ministerstve pôdohospodárstva SR ako hovorca (od 2006). Bol pri ustanovení Európskeho parlamentu Rómov, ktorý na prvom rokovaní viedol a bol jeho hovorca a moderátor (2007). Popri zamestnaní moderoval v STV spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (1997) reláciu Silná káva a duchovnú reláciu Sféry dôverné (2007).

Literárna tvorba a knižné publikácie

Prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch, knižne debutoval zbierkou občianskej lyriky Pokoj rezbára (1998); vyšli mu zbierky lyrických a meditatívnych básní Egotikon (2001), Záhady duševnej záhrady (2003), Intimity (2005), Dva tóny (2007), Štvrťstoročie lásky (2008), Voňavé milovanie (2008), Sto plus jedna láska (2009), Spovede z dymu (2011), zbierky poézie Popísané páperie (2011), Po rebríku do neba (2012), Babylonská si láska (2014), Zmením ak sa teším (2015), Mám malý kúsok raja slabých (2015), Administrátor hry len miluje (2016), Ariadnin dážď nesie absurdity a Duši v pravej chvíli (obe 2017), Smerovník žmýka košeľu (2018), Sovie hniezdo pokoja (2019) a Stále bežím domov (2021).

Ako prozaik knižne debutoval románom z vojenského prostredia Sme samý lepší chlap (1995), v ktorom sa na základe vlastných zážitkov zaoberal otázkami etiky a na pozadí totalitného režimu spochybnil existetnciu armády. Vyšla mu zbierka troch noviel Paľko Hrchov (1996), v ktorej zobrazil detstvo a mladosť súčasného mestského chlapca, a román Najvyšší a najnižší (1999) s ústrednou myšlienkou hľadania slobodnej vôle a konania jednotlivca. Vyšla mu kniha poviedok s názvom O (2004), románový príbeh Oskár ide do neba (2009), ktorý prináša intímnu spoveď starého horára Oskára o skutkoch jeho života, po ňom sa predstavil románom Mäkké F (2010).

Ako prozaik sa debutoval románom z vojenského prostredia Sme samý lepší chlap (1995); vyšla mu zbierka troch noviel Paľko Hrchov (1996), napísal román Najvyšší a najnižší (1999), knihu poviedok s názvom O (2004), románový príbeh Oskár ide do neba (2009), autobiografické zápisky, spomienky a mikropríbehy z oblasti spoločenského, politického a mediálneho života Mäkké F (2010), knihu Kristus (2013), za ktorú mu napísal osobný list pápež František, detektívno-mystický príbeh Kričiace kamene (2017) zachytávajúci aj temné stránky prechodu od totalitného zriadenia k demokracii, knihu próz Timrava je divoká, čierna voda : (-šír lásku, ty kompót-) (2023), román Úsmevy z pekla (2018), ktorého hlavný hrdina bojuje v 1. svetovej vojne a bol uväznený a mučený fašistami 2. svetovej vojne; vyšla mu kniha Exhumujme Štefánika! (2020), ktorá sa zaoberá kontroverznou a historicky nejasnou smrťou generála M. R. Štefánika, kniha s prvkami detektívky, krimipríbehu a fikcie Skutky vracajú úder (2024), kniha Ako zomrel Štefánik? (2026) ako pokračovanie jeho predchádzajúcej knihy o smrti generála M. R. Štefánika. Napísal rozprávkovú knihu pre deti Ako výmysly šli do školy (2026).  

V oblasti publicistiky sa prezentoval knižnými súbormi … ani prvý ani posledný… (1995) a Reportážna inventúra (1997). Pre Slovenský rozhlas pripravil niekoľko desiatok literárnych pásiem (napr. Londonov raj, 1998, Mág reality, 1997), životopisné hry Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího (2024) a Veľa šťastia Marka Twaina (2024), cyklus rozhlasových poviedok Príbehy mena (2004 – 2005) a cyklus životopisov svätcov Svätí pre súčasnosť (2006 – 2007). Pripravil aj viacero dokumentárnych filmov (Astronaut kazateľ, 1990, Tisíc malých princov, 1992 – pripravený v časoch vojny na Balkáne ako príspevok k mierovému rozdeleniu Česko-Slovenska opakovane vysielaný v ČSTV na federálnom okruhu z Prahy a v Slovenskej televízii i vo VTV, či Gróf strateného času, 1992, a Vojak bez zbrane, 2012 – réžia Ján Háber, autorov syn –, ktorý je príbehom z dejín Slovenského národného povstania – premiéra v Slovenskej televízii).

Členstvo v stavovských združeniach

Je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského centra PEN a literárneho združenia Pars Artem.

 

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • HÁBER, Stanislav, prozaik, básnik, publicista. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 131, 132.

Internetové zdroje

  • Stanislav Háber [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 5. 2015; 5. 5: 2025]. Dostupné z internetu: TU.

  • Háber, Stanislav: Katalóg UKB. in Univerzitná knižnica v Bratislave, chamo-ukb.kis3g.sk