[* 27. 2. 1947 Malacky]
Jozef Daník, básnik, esejista kultúrno-osvetový pracovník, pedagóg, sa narodil 27. februára 1947 v Malackách.
Základnú školu vychodil v Malackách a Žiline. Vyštudoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Žiline (1965) a Strednú knihovnícku a grafickú školu v Banskej Bystrici (1968). Absolvoval Univerzitu P.J. Šafárika v Prešove, kde získal doktorát z filozofie (1981), a na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici zložil štátnu skúšku z pedagogiky (2006).
Pracoval v Liptovskom Mikuláši ako vedúci knižnice a metodik pre knižnice a kultúrno-výchovnú činnosť (od 1967) na Vojenskom technickom učilišti, inšpektor pre kultúru Okresného národného výboru (od 1974), vo Zväze československo-sovietskeho priateľstva (od 1978) a Združení slovanskej vzájomnosti, ako pedagóg voľného času (1990) a riaditeľ Centra voľného času (predtým Domu detí a mládeže, od 1991). Žije na dôchodku v Liptovskom Mikuláši.
Písal a kreslil od mladosti, ale publikovať začal až v zrelom veku. Vydal básnické knihy Májové lupene (2011), Prášenie snehu (2011), Vôňa hrozna (2011), Čítanie z dlane (2012), Prebúdzanie jari (2012), Hľadanie času (2012), Siedmy deň po stvorení (2013), Túžby a návraty (2014), Korene – korienky v rodokmeni (2014), Súhvezdia v čase leta (2014), Vyznanie (2015), Tiché rozhovory (2016) a Kvapky smiechu a sĺz v rieke života alebo Slová nielen o onkológii (2020).
Je členom Spolku slovenských spisovateľov.
Internetové zdroje
Zdroj: Jozef Daník. In: Slovenské literárne centrum. [Citované: 5. 5. 2015]. Dostupné na interente: <TU>.
