CHOMA, Vasiľ (†)

CHOMA, Vasiľ (†)

[* 18. 5. 1927 Miková (okres Stropkov) – † 29. 3. 2017 Bratislava]

Vasiľ Choma, Doc.,PhDr., Csc., literárny vedec, súpisovateľ rusínskej literatúry na Slovensku, rusista, vysokoškolský profesor, diplomat, sa narodil 18. mája 1927 v Mikovej, v okrese Stropkov, v maloroľníckej rodine. Zomrel  29. 3. 2017 v Bratislave.

Ľudovú školu vychodil v rodisku. V štúdiu pokračoval na meštianke v Medzilaborciach a na Gymnáziu v Prešove a Humennom, kde aj zmaturoval (1949). Začal študovať ruštinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1949 – 1951), po ukončení 2. ročníka pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity A. Ždanova v Petrohrade, ktorú absolvoval roku 1956.

Dva roky pracoval ako odborný asistent na Vysokej škole pedagogickej v Prešove, kde prednášal ruský jazyk a literatúru (1956 – 1958), neskôr na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1960 – 1969). Medzitým pracoval na Povereníctvo školstva a kultúry, kde zastával funkciu ústredného školského inšpektora (1958 – 1960). Po skončení externej ašpirantúry na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe obhájil roku 1965 kandidátsku prácu na tému Ruská literárna kritika 20. rokov. Roku 1969 sa habilitoval na docenta prácou Od futurizmu k literatúre faktu. V tom istom roku ho poverili funkciou námestníka ministra kultúry (1969 – 1973). V rokoch 1973 až 1985 pôsobil v diplomatických službách, najprv vo funkcii radcu I. triedy ako zástupca veľvyslanca na ZÚ ČSSR v Bruseli (1973 – 1977), potom ako stály vedúci ZÚ ČSSR (Chargé d’Affaires en pied) v Zairskej republike (1980 až 1984), kde významne prispel k oslobodeniu 66 čs. občanov, ktorých roku 1983 zajali v Angole Savimbiho žoldnieri. Roku 1984 požiadal o uvoľnenie z diplomatických služieb a odišiel pracovať do Bratislavy, na SNR, z ktorej pre nesúhlasné politické názory musel odísť. Vrátil sa k pedagogickej práci na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského, na ktorej pôsobil až do dôchodku (1993). Žije v Bratislave.

Začiatky literárnokritického záujmu Vasiľa Chomu sa datujú ešte do gymnaziálnych rokov, no permanentne sa začal venovať literárnovednej a kritickej činnosti najmä po ukončení štúdia, a to predovšetkým v oblasti modernej ruskej literatúry, o ktorej publikoval desiatky štúdií, článkov a recenzií v odbornej i v periodickej tlači a vedeckých zborníkoch. Syntézou jeho sústavnej bádateľskej práce v oblasti česko-slovenskej rusistiky sú monografické publikácie Od futurizmu k literatúre faktu (1972), Vladimír Majakovskij (1973) a Poézia revolučnej doby (1987). Venuje v nich pozornosť analýze moderných literárnych smerov v európskych literatúrach a v ich kontexte i tvorbe takých velikánov ruskej literatúry ako Blok, Belyj, Soloviev, Briusov, Chlebnikov, Majakovskij, Jesenin, Pasternak, Achmatovova a iní, z takých aspektov, ktoré sa v oficiálnej, a nielen sovietskej literárnej kritike, vtedy nepertraktovali. O moderných literárnych smeroch v ruskej literatúre aktívne referoval aj na domácich a medzinárodných sympóziách a konferenciách (Česko, Belgicko, Ukrajina, Rusko, Nemecko, Rakúsko). Jeho štúdie, články a recenzie o poézii a próze strednej a staršej generácie ukrajinských literátov boli uverejnené v časopisoch Dukľa, Družno vpered a tiež v rôznych odborných zborníkoch a publikáciách (Literatúra československých Ukrajincov, 1968 a mnohých iných). Ako editor vydal reprezentatívny výber z poézie Sergeja Makaru Žovti metamorfozy (Žlté metamorfózy, 1994), pripravil do tlače monografiu Ukrajinská poézia na východnom Slovensku od 20. rokov nášho storočia po súčasnosť. Analyzuje v nej tak literárny proces ako celok, ako aj začlenenie do neho tvorby jednotlivých básnikov.  Je autorom v ukrajinčne vydaného diela Vývin rusínskej poézie od 20-tych do 90-tych rokov 20. storočia (2000) a zborníku štúdií Obrodžinja rusyniv (2005).

Po roku 1989 sa zapojil do obrodného procesu Rusínov na Slovensku, obhajoval ich právo na samostatný rozvoj na báze vlastného jazyka a vlastnej rusínskej histórie a kultúry. Bol zakladajúcim členom Spolku rusínskych spisovateľov na Slovensku, ktorý viedol osem rokov. Okrem spolku pôsobil aj v Rusínskej obrode a v Združení inteligencie Rusínov na Slovensku. Ako predseda spolku rusínskych spisovateľov sa zasadil o vznik literárnej Ceny Alexandra Pavloviča za najlepšie diela v rusínskom jazyku.

Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.

DIELA

Literárna veda

  • Od futurizmu k literatúre faktu. 1971.
  • Vladimír Vladimírovič Majakovskij. 1973.
  • Poézia revolučej doby. 1987.
  • Vývin rusínskej poézie od 20-tych do 90-tych rokov 20. storočia. 2000.
  • Obrodžinja rusyniv. 2005.

Editorská činnosť

  • Žovti metamorfozy. [Žlté metamorfózy]. 1994.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 180.

Interentové zdroje

  • Choma, Vasiľ [online]. In: Vydavateľstvo Formát: Encyklopédia súčasných spisovateľov na Slovensku. [Citované 7. 2. 2015]. Dostupné z internetu: TU.
  • Zomrel rusínsky spisovateľ, literárny kritik a diplomat Vasiľ Choma. In: Teraz.sk. Distupné v interente: TU.
  • Vasiľ Choma [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 9. 2014]. Dostupné z internetu: TU.