BINDER, Július (†)

BINDER, Július (†)

[*19. 9. 1931 Bernolákovo – 26. júl 2021, Bratislava]

Július Binder, Dr h. c., doc. Ing., slovenský projektant, vodohospodár, hospodársky pracovník, manažér, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, spisovateľ, publicista, sa narodil 19. septembra 1931 v Bernolákove. Zomtrl vo veku nedožitých 90 rokov 26. júla 2021 v Bratislave.

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Bratislave. Študoval odbor hydrotechnické stavby na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (ukončil r. 1955). NA SVŠT absolvoval aj postgraduálne štúdium životného prostredia – odbor zdravotné vodohospodárske stavby. (1975 – 1977). V roku 1994 mu Slovenská technická univerzita (STU) udelila titul Doctor honoris causa (Dr. h. c.). V roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a bol menovaný za docenta.

V roku 1955 začal pracovať v Hydroprojekte Bratislava (neskôr Hydroconsult), kde pôsobil 36 rokov ako projektant, výrobný námestník a hlavný inžinier podniku. Dvadsať rokov externe vyučoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave, odbor poľnohospodárskej meliorácie učil na Strednej poľnohospodárskej škole, externe prednášal aj na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Environmentálne témy prednášal aj na zahraničných univerzitách a vedeckým spoločnostiam v USA, Kanade, Venezuele, Mexiku, Juhoafrickej republike (JAR), v Číne, Japonsku a takmer vo všetkých štátoch Európy. Bol generálnym riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby Bratislava. (1991 – 1998) a poslancom NR SR vo volebnom období 1998 – 2002 za Hnutie za demokratické Slovensko.

Významný reprezentant slovenského vodohospodárstva, autor a spoluautor vodohospodárskych projektov a stavieb (Lipovec, Ružin, Malinec, Turček, Žilina a i.), z ktorých dominantou je Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagy Maros. (Spolu)projektoval elektrárne (elektráreň Nováky IV a elektrárne na Váhu), systémy zásobovania vodou, čistiarne odpadových vôd v Petržalke a pre Slovnaft, ako aj rozličné ekologické stavby. Zúčastnil sa na projektovaní Gabčíkovskej priehrady. Ako riaditeľ investorského štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v Bratislave (od roku 1991) sa významne zaslúžil o realizáciu takzvanej alternatívy C a o dokončenie vodného diela Gabčíkovo – Čunovo. Presadenie a výstavba vodohospodárskych diel Málinec, Turček, a Žilina sú do značnej miery aj jeho dielom. Účastnil sa na návrhoch a realizácii ďalších diel, ako je príprava vodného diela Wolfsthal – Bratislava a Lipovec, generel úpravy rieky Nitry, vodného diela Ružín, čistička odpadových vôd v Slovnafte spojenej s ochranou podzemných vôd, doprava popolovín a ich skládky v Elektrárni Vojany, splavnenie Moravy po Hodonín. Je autorom niekoľkých patentov a zlepšovacích návrhov.

Je držiteľom viacerých významných vyznamenaní, v rokoch 1992 a 1993 ho vyhlásili za najlepšieho manažéra Slovenska, v roku 1994 za osobnosť roka. V roku 1995 mu prezident republiky Michal Kováč prepožičal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. Roku 1996 prevzal z rúk ministra kultúry SR Ivana Hudeca Zlatý dvojkríž za zásluhy o národnú kultúru. V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. menoval Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého, najvyšším cirkevným vyznamenaním pre laika.

Bohaté poznatky z profesijnej práce využil v literárnej tvorbe a publicistike. Autor diel Nahlas o Tichom potoku z druhej strany (1996), Aj tak(to) sme stavali sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (1996), Rád odpovedám (1997), Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros (1998), Vodné dielo Slatinka a súvislosti s ním (2000) a i.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Matice slovenskej.

DIELO

Publicistika

  • Nahlas o Tichom potoku z druhej strany. 50 s. Bratislava: AFA, reklamno-propagačná agentúra, 1996.
  • Aj tak(to) sme stavali sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. 202 s. Bratislava: AFA, reklamno-propagačná agentúra, 1996.
  • Rád odpovedám. [ilustr. Ondrej Zimka] 53 s. Bratislava: AFA, 1997.
  • Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros. 208 s., [48] s. fot. príl. Bratislava: AFA, 1998.
  • Vodné dielo Slatinka a súvislosti s ním. 59 s. Bratislava: AFA, reklamno-propagačná agentúra, 2000.

Iné

  • Slovenské rieky [Július Binder et al.]. 146 s. [Bratislava]: S-GLÓBUS-S , [1999].

OCENENIA

  • Najlepší manažér Slovenska (1992, 1993).
  • Doctor honoris causa od Slovenskej technickej univerzity (1994)
  • Osobnosť roka (1994)
  • Zlatý Biatec – ocenenie HN klubu (1994)
  • Európska cena za kvalitu – za odbornú a spoločenskú angažovanosť (1995) v Madride
  • Štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995) – z rúk prezidenta Michala Kováča
  • Zlatý dvojkríž za zásluhy o národnú kultúru (1996) – z rúk ministra kultúry SR Ivana Hudeca
  • Cenu za záchranu kultúrneho dedičstva a rozvoj mesta Banská Štiavnica (1997).
  • Ocenenie Prominent slovenskej ekonomiky (1997)
  • Medaila Slovenskej komory stavebných inžinierov (1998)
  • Cenu Štefana Moysesa za prínos k slovenskému národnému životu (1998) – od Nadácie Matice slovenskej
  • Rytier rádu sv. Gregora Veľkého (2004), najvyššie cirkevné vyznamenanie pre laika – z rúk pápeža Ján Pavol II.
  • Uvedenie do Siene slávy Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode (2010)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 40.

Interentové zdroje

  • Júlis Binder [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 12. 3. 2015]. Dostupné z internetu: TU.
  • Július Binder [online]. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia. [Citované 3. 3. 2015]. Dostupné z internetu: TU.
  • Bindre, Július [online]. In: Slovenská knižnica: Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc. [Citované 31. 3. 2015]. Dostupné z internetu:TU.