Zomrel spisovateľ MIKULÁŠ KSEŇÁK, člen SSS

Mikuláš Kseňák, PhDr., učiteľ, pedagóg, spisovateľ, bájkar, scenárista, dramatik spracúvajúci drotársku tematiku, predseda Spolku rusínskych spisovateľov na Slovensku, patril medzi najvýznamnejších novodobých rusínskych literárnych tvorcov. Narodil sa v Kamienke pri Starej Ľubovni (* 4. 12. 1933), absolvoval gymnázium v Prešove a Inštitút ruského jazyka v Prahe. Učil na základnej škole a dlhé roky pôsobil ako pedagóg a riaditeľ ružomberského gymnázia. Napriek tomu, že bol učiteľom pre svojich študentov v ére nastupujúcej literárnej generácie, sa snúbi so vzorom spisovateľa. Svojim spôsobom, aj keď nie vekove, patrí do úžasnej ružomberskej literárne generácie etablovanej v šesťdesiatich rokoch 20. storočia. Veď do literatúry vstupuje prakticky so svojimi žiakmi (J. Mokoš), keď ako jediný slovenský bájkar v r. 1963 vydáva zbierku bájok s názvom Bájky. Okrem toho píše aj literatúru faktu a dramatizácie pre divadlo.

Mikuláš Kseňák (vpravo) v Rendezvous pod schodmi
v r. 2017 v Mestskej knižnici v Ružomberku

Literárne diela písal najprv v ruskom jazyku, potom po ukrajinsky, po r. 1989 po rusínsky. Pôsobil viac rokov ako predseda Spolku rusínskych spisovateľov na Slovensku a bol častým a ceneným autorským hosťom v prešovskom Divadle A. Duchnoviča.

Literárne debutoval v almanachu Mladé hlasy (1956). Vydal zborníky bájok (1963, 1970, 1974), zbierky Smiech a horkosť srdca (1977), Vienok z tŕnia (1980), Veľké možnosti (1990), Bieda Rusínov z domu vyháňala (2002), Metamorfózy (2006), Hrste rodnej zeme (2009), Ozveny, Bájky (2009), Zerkalinja (2010). Ďalšou knihou je zbierka poviedok Uhly pohľadu (2011) o drotároch Zamaguria, ktoré v zdramatizovanej podobe uviedlo Divadlo A. Duchnoviča v Prešove. M. Kseňák bol s publikáciami Zrkadlenia (bájky) v r. 2010 a Formovanja rusiňskoj identity v r. 2016 nominovaný na Knihu Liptova. V r. 2017 mu vyšla kniha Rezonancie na knihy a udalosti. Prekladal bájky Ezopa, Jonáša Záborského a Karla Čapka. Bol členom Komisie Grantového programu Kultúra národnostných menšín pre Rusínsku národnostnú menšinu (2010). Pôsobil aj ako člen výboru Slovenského literárneho fondu v sekcii pre pôvodnú tvorbu. V roku 2019 vyšla jeho posledná kniha Bájky pre každého. Zomrel v Liptovskom Mikuláši (1. 2. 2020), pochovaný je v Ružomberku. Dostal Cenu A. Duchnoviča so soškou karpatského medveďa za literárnu tvorbu (2003 ). Literárny fond ocenil jeho tvorbu Cenou Alexandra Pavloviča (2007), v rámci Ceny A. Pavloviča 2016 – 2017 dostal aj prémiu ( 2018) za dielo Medviďata na prohuľci – Medvieďatá na prechádzke (2016). Je nositeľom Ceny primátora mesta Ružomberok a najvyššieho ocenenia mesta Čestný občan mesta Ružomberok.

Bol členom Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a Spolku rusínskych spisovateľov na Slovensku (súčasne aj Krajskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov v Žiline). Žil a tvoril v Ružomberku. Česť jeho pamiatke.

R. A. RUŽOMBERSKÝ

Foto: archív autora