VYHLÁSENIE Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov k návrhu na novelizáciu zákona o štátnom jazyku z dielne poslancov NR SR za stranu SaS

Slovenský jazyk je nezameniteľné duchovno-kultúrne dedičstvo, najpodstatnejší znak národnokultúrnej zvrchovanosti slovenského národa a ako štátny jazyk je jediným plnohodnotným prostriedkom komunikácie medzi občanmi Slovenskej republiky (SR) na celom jej území. Predstavenstvo Spolku slovenských spisovateľov (PSSS) slovenský jazyk ako štátny jazyk zároveň pokladá za bazálny pozitívny prostriedok, ktorý umožňuje spoločnú komunikáciu, vzájomné dorozumenie i porozumenie medzi majoritným slovenských obyvateľstvom a príslušníkmi národnostných menšín, prispieva k ich spoznávaniu, rozvíja dobré vzťahy, znášanlivosť všetkých národností žijúcich v SR a podporuje stabilitu našej spoločnosti.

S vedomím uvedených hodnôt zaujímame jednoznačne odmietavý postoj k iniciatíve poslancov Národnej rady SR za politickú stranu SaS, ktorí v návrhu novely zákona o štátnom jazyku (ďalej „zákon“) žiadali zo zákona vypustiť ustanovenia, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi na území SR a podľa ktorého akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný, ako aj ustanovenia, že v štátnom jazyku sa vedie agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť a že prípadné inojazyčné znenie kroník obcí musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Takisto zaujímame jednoznačne odmietavý postoj k návrhom doplniť do zákona možnosť používať iné jazyky pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel či zmeniť ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín tak, aby sa mohla viesť len v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a v štátnom jazyku iba v rozsahu stanovenom ministerstvom školstva, ale aj návrhy na ďalšie zmeny v zákone.

V tejto súvislosti upozorňujeme, že podľa Ústavy Slovenskej republiky „štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk“, že „používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon“ a že podľa zákona o štátnom jazyku štát „utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom“ (§ 2, ods. 1 písm. a).

S vedomím úlohy a poslania slovenského jazyka ako štátneho jazyka v oblasti komunikácie, dorozumenia, efektívneho fungovania štátu, informačných tokov, ale aj ochrany zdravia a základných ľudských práv jednoznačne odmietame všetky spomínané návrhy poslancov s tým, že ich skutočným zámerom bolo oslabiť, resp. úplne eliminovať funkciu štátneho jazyka ako jediného komunikačného nástroja medzi všetkými občanmi SR a že predložené návrhy považujeme za škodlivé, dezintegračné a usilujúce sa do slovenskej spoločnosti vniesť chaos, princípy izolovanosti, nekomunikovania a vzájomnej nedôvery, neznášanlivosti a nevraživosti.

PSSS vyzýva všetky orgány štátnej správy, osobitne ministerstvo školstva a ministerstvo kultúry, aby, naopak, zabezpečovali dôsledné dodržiavanie zákona o štátnom jazyku, ako aj skvalitňovali systém vzdelávania všetkých obyvateľov SR v slovenskom jazyku, a tak podporovali vzájomné spoznávanie, aby štátny jazyk plnohodnotne zabezpečoval svoju funkciu, ktorú ukladá Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony SR.

V Bratislave 27. júna 2019

Svoje stanovisko PSSS zdôvodňuje nasledovne:

I. PREDNOSTNÉ POSTAVENIE ŠTÁTNEHO JAZYKA

Aj keď ustanovenie v zákone, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území SR a podľa ktorého akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný, je deklaratívne, nie je pravda, že nemá reálny význam. V skutočnosti na základe nich štát prostredníctvom štátneho jazyka udržiava a prehlbuje politickú, sociálnu i kultúrnu integrovanosť všetkých svojich občanov a vnáša do verejného života spoločnosti vnímanie princípov potreby vzájomnej verejnej komunikácie a dorozumenia, ako aj v úsilí o efektívny výkon štátnej správy a jednotný informačný tok.

Vypustením uvedených ustanovení by sa preto oslabovala bazálna funkcia a pozitívne pôsobenie štátneho jazyka ako prostriedku vnútornej stability štátu v spoločenskom, kultúrnom aj politickom zmysle.

Preto ich treba v zákone ponechať a dôsledne napĺňať v praxi.

II. AGENDA CIRKVÍ

Ustanovenie v zákone, podľa ktorého je v štátnom jazyku „agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť“, doplnené ustanovením, že „tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu“, zabezpečuje komunikačnú prístupnosť tejto agendy v zákonom stanovenom rozsahu štátnym orgánom a oprávneným užívateľom v zrozumiteľnom jazyku.

Vo svojom návrhu poslanci NR SR za SaS sofistikovane zamieňajú komunikáciu verejnosti s veriacimi, ktorá sa uplatňuje v jazyku národnostných menšín, s úradnou agendou cirkví.

Zo spomenutých dôvodov treba v zákone vedenie úradnej agendy cirkví v štátnom jazyku ponechať.

III. VEDENIE KRONÍK

Cieľom ustanovenia, podľa ktorého sa v štátnom jazyku „vedú kroniky obcí; prípadné inojazyčné znenie musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku“, s dodatkom, že „tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu“, je úsilie štátu prehlbovať verejnú informovanosť a vzájomné poznanie.

Zámerom vedenia kroník je zaznamenávať dôležité oblasti života obce, najmä dejiny, demografický vývoj, život obyvateľstva, významných rodákov, tradície, kultúru, pamiatky, archeologické nálezy, školstvo, športový, spolkový život, cirkevné udalosti, prírodné pohromy a mimoriadne úkazy, epidémie chorôb atď. Kroniky sú teda významným žriedlom poznania pre všetkých obyvateľov SR a osobitne cenným zdrojom informácií pre miestnych vzdelancov, učiteľov, autorov miestnych a regionálnych monografií a novín i historikov. Ich vedenie v štátnom jazyku je potrebné o to väčšmi, že lokálnu i celoštátnu históriu nemožno vykladať rozdielnym spôsobom, a preto musí byť prístupná všetkým, aby sa vytvárali podmienky na komunikáciu o nej. Kroniky sa pritom podľa zákona o obciach môžu viesť aj v jazyku národnostnej menšiny.

Tento návrh poslancov SaS nechcel uplatniť práva národnostných menšín či prehlbovať vzájomné poznanie príslušníkov slovenského etnika a príslušníkov národnostných menšín či sprístupňovať poznanie histórie a života občanov SR iných národností, ale sa usiluje izolovať informačné toky, znemožňovať bližšie vzájomné spoznávanie, a tak podporovať dezintegráciu na miestnej i celoštátnej úrovni.

IV. OZNAČOVANIE VEREJNÝCH PRIESTRANSTIEV A GEOGRAFICKÝCH NÁZVOV

Cieľom ustanovenia zákona, podľa ktorého sa „v štátnom jazyku uvádzajú názvy obcí a ich častí, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, iné geografické názvy, ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp, čím nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu“, je zavádzať a zdržiavať štandardizované geografické názvy.

Pri vyhotovovaní mapových diel nie je možné prijať navrhovanú úpravu, pretože aj podľa zákona o geodézii a kartografii sa výslovne vyžaduje, aby na kartografických dielach boli záväzným spôsobom používané štandardizované geografické názvy.

Zámerom tohto návrhu poslancov SaS opätovne nie je skvalitniť spoločnú komunikačno-orientačnú informovanosť o obciach, ich častiach, uliciach, verejných priestranstvách či oficiálnych mapových diel formou skvalitnenia používania štandardizovaných geografických názvov, ale úsilie vniesť chaos do verejných označení a oficiálnych geografických dokumentov, čo je v rozpore s ich účelom slúžiť všetkým občanom SR.

V. PEDAGOGICKÁ DOKUMENTÁCIA

Zámerom ustanovenia v zákone, podľa ktorého sa musí viesť pedagogická a ostatná dokumentácia v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín v štátnom jazyku, je najmä zabezpečiť efektívny výkon štátnej kontrolnej (inšpekčnej) činnosti v uvedených školách, keďže nemožno požadovať, aby štátny zamestnanec ovládal jazyk národnostnej menšiny.

Návrh poslancov za SaS viesť pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu v uvedených školách v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s tým, že (podľa ich predstavy) rozsah dokumentácie vedenej aj v štátnom jazyku má určovať ministerstvo školstva, by do rozsahu používania štátneho jazyka vnášal prvky nestability a chaosu, závislosti od meniacich sa vládnych garnitúr, ministrov a ministerských úradníkov, ktorí by mohli meniť uvedený rozsah podľa svojej potreby – bez vedomia legitímne zvolených zástupcov občanov v NR SR, a teda aj bez vedomia občanov, ktorí ich zvolili.

Preto je nevyhnutné viesť pedagogickú dokumentáciu v štátnom jazyku v celom rozsahu. O to väčšmi, že tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu.

* * *

Pozn. redakcie: Podľa tlačovej správy TASR z 26. 6. 2019 poslanci NR SR nebudú hlasovať o návrhu novely zákona o štátnom jazyku, ktorý na júnovú schôdzu predložila skupina poslancov z klubu SaS. V deň vydania správy súhlasili s návrhom Juraja Blanára (Smer- SD), aby v rokovaní o tomto bode nepokračovali.ň

Zdroj: Vyhlásenie Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov k návrhu na novelizáciu zákona o štátnom jazyku z dielne poslancov NR SR za stranu SaS. In: Literárny týždenník, ročník XXXII, č. 25 – 26 (3. 7. 2019), ISSN 0862-5999, s. 15