V Rozhľadoch aj adepti slova z Trojruže 2019

29.01.2020 14:58

Na prelome roku 2019 a nového roka dvoch dvadsiatok opäť vychádza dvojčíslo Rozhľadov po kultúre a umení (na Silvestra, 31. 12. 2019) orgánu Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a krajskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov, ktoré prináša škálu zaujímavých tém od autorov z celého Slovenska, ale aj prezentáciu nastupujúcej generácie autorov-laureátov literárnej súťaže Ružomberská Trojruža 2019. Z autorov od pera sa v Rozhľadoch predstavujú napr. Jaroslav Rezník st., Leopold Moravčík, Milan Lechan, Miroslav Bartoš, Ivan Ondrášik, Radislav Kendera (R. A. Ružomberský), Ján Kuruc, Lýdia Kráľovičová, Judita Feňvešová, Anton Péteri, Braňo Brežný, Marián Mydlo, Klára Bočkayová, Peter Ďurík, Ľubomír Feldek, Magdaléna Baloghová, Kornel Földvári, Margita Galová, Daniel Hevier, Dezider Tóth, Martin Kellenberger, Stanislav Štepka, Ľubomír Longauer či Igor Minárik.

Z mladých a začínajúcich autorov sa predstavujú laureáti Trojruže – celková víťazka súťaže, nositeľka Ceny Radky Berešíkovej ELIŠKA KOHLÍČKOVÁ (Příbram, Česko), ďalej Mária Barnovská, Barbora Langová, Zuzana Martišková, Martina Kovalčíková, Michal Mičina, Emma Tomková, Nicol Smilková, Natália Václaviaková, Daniela Lysá, Romana Selešová, Diana Holmíková a z výtvarníkov Michaela Hodoňová, Matej Klopta, Denis Varga, Simona Zifčiaková, Jakub Halmo, Diana Komaňáková či Miroslava Hološková.

Rozhľady prinášajú viaceré zaujímavé príspevky, ktoré obohacujú históriu i kultúru Ružomberka i Slovenska. Pripomínajú 20. výročie Katolíckej univerzity v Ružomberku a anotáciou Medzinárodný multižánrový festival Katolíckej univerzity v Ružomberku UNIUM Ružomberok 2020. Článok šéfredaktora Radislava Kenderu nadväzuje ďalšou kapitolou rubriky Zaujímavosti spojené s Hlavným mestským cintorínom v Ružomberku, R. A. Ružomberský píše na tému popráv ružomberských občanov s nemeckými menami počas druhej svetovej vojny a hromadných hrobov v Ružomberku a okolí, ktoré majú na svedomí nemeckí vojaci, ako aj o (nie vždy vhodnom) pôsobení partizánskych zoskupení i životopis Ing. C. Jozefa Surového.

Ďalším pôvodným nosným článkom je memoárový vstup Jaroslava Rezníka st. Z úsmevných rozpomienok na roky v ružomberskej škole a Spisovatelia v anekdotách z pera toho istého autora. Podobný podtón sa zjavuje aj v texte Leopolda Moravčíka Pradedov vôl a Hviezdoslavova báseň z pripravovaného cyklu Nezbedné príbehy. Materiál Ivana Ondrášika Dialogická autenticita a zmysel života alebo Od sebarealizácie k sebatranscendencii je na výsostne aktuálnu tému. Súčasným stavom spoločnosti sa zaoberá aj Lýdia Kráľovičová v príspevku Kniha – priateľ človeka. Zaujímavú problematiku z oblasti školstva v príspevku Šikana predkladá skúsený publicista a pedagóg Ján Kuruc. Rozhľady pripomínajú dlhoročnú úctu Ružomberčanov k Panne Márii a aktivity, ktoré organiujú – hlavne vo forme Večeradiel s Pannou Máriou – v príspevku V Ružomberku vydali verejné svedectvo viery v prísľub Panny Márie z Fatimy (R. A. Ružomberský) i aktivity Občianskeho združenia Ružomberčan na Hlavnom mestskom cintoríne v Ružomberku s názvom Cintorínsky akt odhodlania prišiel z OZ Ružomberčan (M. Mydlo). V bloku poézie sa predstavujú Milan Lechan s Poetickými prehánkami, Miroslav Bartoš s Júnovými trávami, Letným dňom 2015 a s básňou Po slovenskej tropickej noci, Anton Péteri s cyklom básní, J. Feňvešová Ukážkami veršov a R. A. Ružomberský básňou Kriváň (spolu s obrazom Kriváň od Karola Feňveša). K novým objavom medzi ružomberskými poetmi, etablujúcimi sa aj v Rozhľadoch, sa zaradil Branislav Brežný básňou Pamäti 1 a predstavením básnickej zbierky Na ceste domov. Na základe vydania spomienkovej knihy na nášho významného rodáka akademického maliara Svetozára Mydla (autora loga Rozhľadov po kultúre a umení) pripravil recenziu uvedeného diela so spomienkami mnohých významných slovenských kultúrnych dejateľov jeho bratranec Marián Mydlo.

Nový priestor v Rozhľadoch vytvorili pre zaujímavé nepublikované práce a korešpondenciu slovenských spisovateľov v rubrike s názvom Rozpamätávanie. Tentoraz v nej dostal priestor Andrej Hlinka so svojím zaujímavým a vládnou mocou cenzurovaným listom z 5. 12. 1919 adresovaným p. Kubalovej z väzenia v Mírove (z archívu rímskokatolíckeho kňaza a básnika Stanislava Brtoša).

Nasleduje rozsiahly blok literárnych adeptov z medzinárodnej súťaže literárneho a výtvarného prejavu Ružomberská Trojruža 2019. Súčasťou čísla sú nekrológy spojené so spomienkami: Zomrel významný člen Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a prispievateľ do Rozhľadov doc. Ing. arch. Viliam Ján Gruska, Za Petrom Zvolenčákom a Karel Gott a jeho dotyky s Ružomberkom (namiesto nekrológu).

Číslo ilustrovala poetka, výtvarníčka, divadelníčka a kultúrna organizátorka Judita Feňvešová z Liptovského Hrádku (časopis uverejňuje aj jej biografiu).

Jediné celoslovenské periodikum vychádzajúce v Ružomberku znova nezaostalo za svojou dobrou povesťou, ktorú si buduje od roku 1945. Veď len uvedené mená, členovia redakčnej rady, ako aj mená tvorcov počas trvania periodika boli a sú zárukou ich kvality.

R. A. RUŽOMBERSKÝ