Šťastné okolnosti JÁNA ZORIČÁKA

Dušan Mikolaj sa aj na stránkach Literárneho týždenníka venuje vizuálnemu umeniu. Na sklonku minulého roka mu vyšla kniha Šťastné okolnosti Jána Zoričáka. Súvisí s jeho programovým úsilím venovať sa osobnostiam slovenského výtvarného umenia. Tlejúce slnko o maliarovi Milošovi Alexandrovi Bazovskom a jeho generačných spolupútnikoch bolo prvým v tomto žánri. Nasledovali Majstri štetca, Odrôtovaný svet Karola Guleju či Medová baba. Za svoje diela dostal najvyššie ocenenia literatúry faktu – Cenu Egona Erwina Kischa, Cenu Vojtecha Zamarovského či Cenu Milana Thomku Mitrovského Nadácie Matice slovenskej.

Dušan Mikolaj a Zuzana Švecová počas besedy
v humenskej Vihorlatskej knižnici. Foto: autor

V humenskej Vihorlatskej knižnici 14. 11. usporiadala besedu so spisovateľom šarmantná Zuzana Švecová, ktorá pripravuje aj literárne večery a patrí medzi stálice na slovenskom recitačnom nebi; aj tentoraz viedla niť rozprávania od prvých kontaktov spisovateľa so sklárom, návštev v jeho ateliéri vo Francúzsku až po záverečné stretnutia umelca v rodnom Ždiari, kde je inštalovaná jeho galéria. Ako sa v knihe rozpomenul D. Mikolaj: „Prvýkrát som do domu sklára v mestečku Talloires pri jazere Annecy pod malebnými francúzskymi Savojskými Alpami vstúpil v roku 2009. Keď som sa dotýkal páčky na starodávnom zvonci pri pevných dubových dverách domu, nikdy som si nezúfal, či sa dočkám ohlasu. Ak Ján neotváral, určite pracoval na prízemí domu v svojej dielni. Alebo niesol zopár listov na poštu, vedľa v obchode kupoval niečo na zjedenie, či inde objednával vína na posedenie s priateľmi, so susedmi, s hosťami.“ Keďže jeden z popredných svetových sklárov je aj dobrým rozprávačom, jeho úvahy sú v knihe odlíšené kurzívou. Súčasťou knihy, ktorá patrí k najlepšiemu, čo v tomto žánri u nás vyšlo, sú reprodukcie sklárskych sôch a fotografie, ilustrujúce osobné stretnutia autora a umelca.

MARIÁN ŠIMKULIČ