Prezentácia knihy pri príležitosti štvrťstoročnice LK OMEGA: Nádych v tieni ĽUBOMÍRA MARETTU
Prvý štvrtok v mesiaci patrí stretnutiu členov Literárneho klubu OMEGA v priestoroch Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne tradične od jeho založenia pred 25 rokmi. Nebolo to inak ani prvý októbrový štvrtok t. r. Stretnutie sa uskutočnilo v súlade s aktuálnymi pandemickými opatreniami, ale nič to nezmenilo na úprimnej radosti prítomných zo stretnutia. Otvorili sme 26. rok činnosti klubu, príjemne, možno trochu nezvyčajne, prezentáciou druhej básnickej zbierky člena ĽUBOMÍRA MARETTU. Hudobný úvod takisto už tradične zabezpečil člen klubu, ktorý sa okrem písania venuje aj hudbe. Dušan Žember aMiloš Žáčik, známy 3 D Band. Pozvanie prijala aj redaktorka trenčianskeho časopisu Terajšok Lívia Slynková.
Na fotografii (zľava): Ľubomír Maretta, Margita Ivaničková,
Janka Poláková, Štefan Gardoň-Kaštýľsky. Foto: archív autorky
Nechýbali rodičia autora otec Marián, mama EMÍLIA MARETTOVÁ, dlhoročná pracovníčka knižnice (a moja kolegyňa), ktorá zostavila výber básní, ilustrácie sú ztvorivej dielne– ako priprvej zbierke Brehy podmostom – autorovej netere BIANKY BABULÍKOVEJ.
Prvú zbierku sme vyprevadili medzi čitateľov v decembri 2019, „ani sme nezbadali, ako ten čas rýchlo páli“ (pokus o rým), a už je tu druhá zbierka Nádych vtieni (v tieni pandémie?). Ako bývalá knihovníčka mám radosť z každej novej knihy, hlavne pôvodnej slovenskej literatúry. Keď je autorom člen OMEGY, radosť je dvojnásobná. Autor si nedal dlhú pauzu vo vydávaní, čo je dobre, lebo v zásuvke (alebo počítači) čakajú na vydanie ďalšie. Zbierku zhodnotila, ako aj prvú Brehy pod mostom, publicistka a poetka Eva Sisková. Vystihla (ako vždy) podstatu Ľubošovej poézie: „Ľubomír Maretta je nielen motivátor, ale aj jeden z tých, kto povýšil poéziu nad každodenný život. Vie neskutočne spájať svet IT a svet poézie.“ Autora zatiaľ dvoch básnických zbierok za celé roky vnímam ako kamarátskeho a skromného človeka, povolaním technika, ale s dušou básnika. O jeho poézii platí – iba báseň unesie tajomstvo.
Nádych v tieni od Ľubomíra Marettu vyprevadili medzi čitateľov posypaním písmenkami – „Bez písmen veta by vznikala sotva“ (báseň Málo z prezentovanej zbierky, úryvok) – Margita Ivaničková a Štefan Gardoň. Pri tejto príležitosti odovzdala predsedníčka trenčianskej odbočky SSS jubilantovi Štefanovi Gardoňovi Kaštýľskemu čestné uznanie za podporu a šírenie kultúrno-literárnych tradícií. „Autor svojej druhej básnickej zbierky Nádych v tieni sa vynára spomedzi ostatných autorov Literárneho klubu Omega, ale aj iných autorov, ktorí sa usilujú písať poéziu. Ľubomír Maretta píše básne výlučne formou viazaného verša, čo je v radoch jeho poetických spoluautorov skôr výnimka ako pravidlo. Nezľahčuje si tvorivú prácu prístupom niektorých ,autorovʻ, ktorí sebavedome tvrdia, že voľným veršom si môže písať, kto chce, čo chce. Z mnohodesaťročnej práce v porote literárnych súťaží máme s takýmito postojmi bohaté a nie práve najlepšie skúsenosti, keď sa súťažiaci domáhajú ocenení už len zato, že oni sami sú presvedčení o svojich poetických kvalitách. Maretta si je sebakriticky vedomý svojich versologických limitov i nedostatkov a nevzpiera sa s týmito výzvami popasovať. Posolstvo jeho básní je človečenské a harmonizujúce a vzhľadom nato, že autor je programátor, aj inšpiratívne pre všetkých, ktorí sú preťažení technokraciou. Poézia lieči“ (M. Ivaničková).
Stretnutie v klube spojené s prezentáciou určite motivuje ostatných členov pomôcť nielen pri vydaní zborníka k jubileu klubu, ale vydať aj svoje poetické alebo prozaické práce.
JANKA POLÁKOVÁ
