Pocta Karolovi Kuzmánymu: Vedecká konferencia o tvorcovi piesne Sláva šľachetným

Zásluhou Stredoslovenského múz e a v spolupráci s Katedrou histórie FiF Univerzity M. Bela (UMB), ECAV a Kuzmányho kruhom sa v Banskej Bystrici konala 4. októbra 2019 vedecká konferencia o všestrannej osobnosti národného života v 19. storočí – Karolovi Kuzmánym.
V Cikkerovej sieni radnice sa zišlo početné zastúpenie domácich i zahraničných odborníkov, aby nanovo hodnotili bohatú aktivitu ev. kňaza, literárneho tvorcu, osvetového činovníka, univerzitného profesora, podporovateľa národného života a prvého podpredsedu Matice slovenskej.
Po úvodnom vystúpení riaditeľa múzea Marcela Pecníka sa prítomným prihovoril rektor UMB Vladimír Hliadlovský, ktorý akcentoval jedinečnú dráhu K. Kuzmányho: „Keď som hľadel na Viedenskej univerzite na pamätnú tabuľu informujúcu o tom, že jedným z jej profesorov bol aj Karol Kuzmány, vynoril sa mi v mysli fakt, že v 19. storočí dostal práve Karol Kuzmány ako jediný Slovák vyznamenanie Čestný kríž 1. triedy za vedu.
Týmto istým ocenením v 20. storočí poctil rakúsky prezident profesora, takisto doktora evanjelickej teológie, Igora Kišša, ktorému naša univerzita udelila čestný titul doctor honoris causa...

Ďalší ,kuzmányológʻ bol takisto náš doctor honoris causa, a to prof. Ján Valach, ktorý si pôsobenie Karola Kuzmányho nesmierne vážil a vynaložil mnoho úsilia, aby sa hymnou Európskej únie stala Kuzmányho pieseň Kto za pravdu horí, pretože podľa prof. Valacha obsahuje všetky atribúty, ktoré by bolo hodno pripomínať v kresťanskej Európe: pravdu a jej obhajovanie za cenu obeti; ľudské práva; vernosť záväzkom, danému slovu; statočnosť ako obranu proti zlu; čestnosť bez úplatkov, sprenevery a falše; neoblomnosť pred hrozbami a nátlakmi; odpor proti agresii a fundamentalizmu; obranu slobody, problém ničivých zbraní i ,zbraníʻ. Neopomínajúc vieru v Boha, iba toto všetko prinesie slávu...“

Domáci účastníci si radi vypočuli príspevok prof. K. Schwarza z Viedenskej univerzity, ktorý sa dlhodobo zaoberá pôsobením slovenských učencov vo Viedni. Ocenil vysokú Kuzmányho profesionalitu počas desaťročného pôsobenia, milá bola aj jeho zmienka, že Kuzmány ako jediný z ich profesorov má poštovú známku. Popri hodnotení rozličných stránok Kuzmányho činnosti zaujala zmienka o tom, že panovník ho prijal minimálne 20 ráz (P. Parenička), genealógia jeho predkov i potomkov (E. Furdíková), „druhý“ život (D. Kodajová) a i.

Z vedeckej konferencie o tvorcovi piesne Sláva šľachetným. Foto: autorka

Jazykovou stránkou jeho diela sa zaoberal J. Lomenčík, literárnu aktivitu predovšetkým počas banskobystrického účinkovania pripomenula J. Borguľová, ktorá akcentovala najmä vydávanie literárnej revue Hronka (1836 – 1838) a text piesne Sláva šľachetným (1846). Pripomenula aj jeho priateľstvo a spoluprácu s Ľudovítom Štúrom.

Záverečné slovo na konferencii mal prof. Dušan Škvarna, nasledovala malá slávnosť pri pamätnej tabuli Karola Kuzmányho na ev. fare na Lazovnej ulici a prehliadka ev. kostola. Pre tých, ktorí nemali príležitosť vypočuť si príspevky, zostáva možnosť prečítať si ich v pripravovanom zborníku, ktorý vyjde
v budúcom roku.

JANA BORGUĽOVÁ

Zdroj: Jana Borguľová Pocta Karolovi Kuzmánymu: Vedecká konferencia o tvorcovi piesne Sláva šľachetným. In: Literárny týždenník, ročník XXXII, č. 35 – 36 (16. 10. 2019), ISSN 0862-5999, s. 15.