Pamätník slovenskému historikovi Jánovi Siráckemu
Minulý rok si slovenská dolnozemská verejnosť pripomenula nedožité deväťdesiate narodeniny historika, prekladateľa, nestora slovenskej dolnozemskej historiografie Dr. Jána Siráckeho. O ňom sa hovorilo aj na medzinárodnej vedeckej konferencii V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom v marci v Nadlaku v Rumunsku a 16. decembra 2015, keď Miestny odbor Matice slovenskej Báčsky Petrovec spolu s ústredím Matice slovenskej v Srbsku v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci usporiadali spomienkový večierok venovaný tomuto významnému a nanajvýš zaujímavému človekovi a na nádvorí matičného domu odhalili jeho pamätník. Na to, aký vlastne bol Ján Sirácky za živa, si zaspomínali Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska, Pavel Hlásnik z Rumunska, Michal Lásik z Maďarska a niekdajšie študentky v Bratislave pôvodom z Petrovca. Jarmila Pálenkášová zaspomínala, ako si vedel Ján Sirácky pripútať k sebe študujúcu mládež, ako im pomáhal spoznať novú spoločnosť a vynájsť sa v novom šírom svete.
Na fotografii: Podobizeň Jána Siráckeho na pamätníku Matice slovenskej v Srbsku vytvorená na základe fotografie z roku 1983, ktorú zo súkromného albumu Dr. Samuela Čelovského zdigitalitzoval a pre vytvorenie pamätníka zo svojho archívu poskytol Jaroslav Čiep. Postavu do kameňa vykreslilo kamenárstvo Bartoš a podstavec pamätníka vypracoval podnik Sýkora. Foto: autor
Dojímavá spoveď zaznela z úst profesorky Anny Hansmanovej, ktorá Jána Siráckeho poznala ešte pred jej odchodom na štúdium do Bratislavy, ale aj po návrate späť do Petrovca sa neraz s ním stretala v súkromne, keď prichádzal na rodinné návštevy. K spomienkovo ladeným príhovorom domácich a hostí zo zahraničia predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová prečítala slová biografického rázu o tomto našom historikovi z pera Samuela Boldockého a Viery Benkovej, ako i poďakovanie Dr. Jánovi Siráckemu, ktoré z Bratislavy zaslali Stanislav Bajaník a Viera Denďúrová-Tapalagová. Ešte vždy živé spomienky na báči Jana, ako ho viacerí kedysi oslovovali, hrou na syntetizátore hudobne dotvorili Vladimír Kováč z Báčskej Palanky a mladučká nádejná hudobníčka Iveta Kováčová z Petrovca.
Potom na nádvorí Domu MSS zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade Peter Susko spolu s predsedníčkou MSS Katarínou Melegovou-Melichovou a účastníkmi podujatia odhalili pamätník.
JAROSLAV ČIEP
***
JÁN SIRÁCKY sa narodil 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci. Študoval na gymnáziu v rodnom meste a na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády. Po jej rozpustení koncom marca 1945 pri Štábe 51. divízie vykonával viaceré vojenské a politické funkcie až do februára 1946, keď ho demobilizovali. Potom bol redaktorom slovenského týždenníka Hlas ľudu v Petrovci. V novembri 1946 začal študovať v Bratislave, kde absolvoval Filozofickú fakultu UK. Získal doktorát filozofie a vedeckú hodnosť kandidáta vied. V rokoch 1950 – 1955 bol na Slovensku väznený ako údajný titovský špión. Od roku 1957 pracoval v Bratislave v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, v rokoch 1960 – 1964 bol šéfredaktorom vydavateľstva Pravda. V roku 1968 založil v Matici slovenskej Ústav pre zahraničných Slovákov a stal sa jeho prvým riaditeľom, kde pôsobil až do roku 1990, keď šiel do dôchodku.
Od roku 1973 sa venoval výlučne vedeckovýskumnej činnosti. Ako prvý profesionálny historik pri výskume slovenského vysťahovalectva priniesol nielen nové faktografické, ale aj teoreticko-metodologické poznatky, vyjadrené nielen v monografiách, ale aj v syntézach. Ako historik sa špecializoval na históriu dolnozemských Slovákov. Je autorom objavných monografií Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí (1966, 1970), Slováci vo svete I. (kolektív autorov, 1980), Dlhé hľadanie domova (1985, 2002) a asi sto štúdií uverejnených doma i v zahraničí, taktiež i texty do obrazových kníh Juhoslávia (1965, 1980) a Jadran (1966). Prekladal zo srbskej, chorvátskej, slovinskej a macedónskej literatúry. Odborné a politické práce prekladal aj z češtiny, ruštiny a maďarčiny.
Priekopník pri organizovaní kultúrnych stykov so zahraničnými Slovákmi Dr. Ján Sirácky umrel 28. októbra 1998 v Bratislave a pochovaný je na Slávičom údolí, no na hrobe, kde odpočíva na náhrobnej doske dodnes nie je uvedené ani jeho meno.
