Opustili nás dvaja literáti – členovia Literárneho klubu ružomberských spisovateľov: Za OĽGOU KOLLOVOU – TOMÁŠ WINKLER a jeho vzťah k Ružomberku
Za OĽGOU KOLLOVOU
Oľga Kollová (14. 11. 1949 Liptovská Osada – † 14. 4. 2021 Martin, posledná rozlúčka a pohrebné obrady sa uskutočnili na Národnom cintoríne v Martine a pochovaná bola v Liptovskej Osade), slovenská spisovateľka – prozaička, autorka odborných textov, pedagogička, absolvovala Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Ružomberku (1964 – 1967), Chemicko-technologickú fakultu SVŠT v Bratislave (1967 – 1973), doplnkové štúdium na SVŠT (1979 – 1981) a neskôr rozširujúce štúdium histórie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (1996 – 1999). V posledných rokoch študovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku (univerzita 3. veku).
Bola výskumnou pracovníčkou v Chemických závodoch Nováky (1973 – 1975), neskôr učiteľkou chémie na SOU papierenskom v Ružomberku (1975 – 1995) a učiteľkou chémie a dejepisu na základnej škole v Liptovskej Lúžnej (od 1996). Žila v Ružomberku.
Je autorkou internej učebnice Dejepis okolia Ružomberka a učebnice Technológia výroby celulózy apapiera I., II preSOU (spolu s Annou Líškovou a Jurajom Kubáňom, 1987).
Úspešne sa zúčastnila viacerých literárnych súťaží ako Literárna Senica, Literárne Topoľčany, O cenu Andreja Chudobu, Florinova jar, O cenu Slovenského učeného tovarišstva, Poetická Ľubovňa, Literárny Zvolen (2005 – 2008).
V literárnom súbehu Román 2006, ktorý vyhlásil vydavateľ Koloman Kertész Bagala, sa dostala medzi päť najlepších, a tak K. Bagala jej románovú prvotinu Kroksunkrok v roku 2008 vydal. Je to ironicky ladená výpoveď dorastajúcej Nastenky túžiacej uniknúť z nudného malomesta do „veľkého“ sveta, skutočnou hrdinkou knihy však je jej trápna, upachtená matka, zúfalo bojujúca o zachovanie svojej rodiny. V rukopise ostal jej ďalší román.
Krátke poviedky zverejnila v Katolíckych novinách, Živote a Slovenke. Prispievala aj do periodika Rozhľady pokultúre aumení a bola hosťom Radislava Kenderu v Rendezvous pod schodmi (8. 7. 2020). Bola zakladajúcou členkou Literárneho klubu ružomberských spisovateľov (2011).
Česť jej pamiatke.
TOMÁŠ WINKLER a jeho vzťah k Ružomberku
Tomáš Winkler (* 3. 1. 1940 Lopej – † 19. 4. 2021 Bratislava), PhDr., PhD., slovenský spisovateľ, autor literatúry faktu, literárny historik, kritik, esejista, vysokoškolský pedagóg, redaktor, bol členom Literárneho klubu ružomberských spisovateľov (od jeho vzniku roku 2011) a členom Spolku slovenských spisovateľov, jeho krajskej odbočky v Žiline.
(Pamiatku T. Wiklera sme si uctili v nekrológu od P. Mišáka Opustilnásvýnimočnýčlovek Tomáš Winkler v Literárnom týždenníku 15 – 16 z 18. apríla 2021, s. 15.)
Osobitný vzťah k Ružomberku nadobudol Tomáš Winkler ako dedičstvo po matke Ružomberčanke, rodenej Hanckovej; v meste strávil časť detstva, často sa doň rád vracal a usiloval sa svoj vzťah k nemu premieňať na skutky – najmä podporou a pomocou rozvoju kultúrneho života Ružomberka. Okrem iného je jedným z metodických „spoluotcov“ myšlienky celoštátnej literárnej súťaže Slovenská literárna prehliadka v Ružomberku a jej porotcom vo všetkých ročníkoch.
Získal Cenu primátora mesta Ružomberok. Jeho medailón sa ocitol aj v Literárnej prílohe Ružomberského hlasu a v Ružomberskom literárnom kalendári. Je nositeľom všetkých najvyšších matičných ocenení vrátane Zlatej plakety Matice slovenskej (2000) či Ceny Nadácie Matice slovenskej za literatúru (2010). Žil a pôsobil v Martine.
Slovenská kul túrna verejnosť a osobitne aj Ružomberčania i Martinčania v ňom strácajú vzácneho človeka, ako aj talentovaného literárneho historika, autora literatúry faktu a esejistu s hlbokým vzťahom k našej histórii, jej osobnostiam a inštitúciám, ktoré zohrali v histórii slovenského národa významnú úlohu.
Nech mu je slovenská zem ľahká.
R. A. RUŽOMBERSKÝ