Navždy nás opustil RUDOLF BELAN, editor, bývalý politik a riaditeľ vydavateľstva Smena

V piatok 7. októbra v predvečer svojich 84 narodenín zomrel JUDr. Rudolf Belan, editor, redaktor, publicista a vydavateľ, politik, mládežnícky funkcionár, pôvodným povolaním učiteľ. Posledná rozlúčka s ním bola v stredu 12. októbra 2022 o 14.00 hod. v bratislavskom Krematóriu.

Rudolf Belan (* 8. októbra 1937 Trávnica – † 7. októbra 2022 Bratislava) sa narodil v juhoslovenskej obci Trávnica neďaleko Podhájskej. Pochádza z jedenástich detí. Ako sa uvádza na obálke jednej z jeho kníh: „Po Viedenskej arbitráži mu okupačná moc zmenila štátnu príslušnosť a stal sa občanom horthyovského Maďarska. Po oslobodení bola jeho rodná obec prinavrátená Slovensku ako súčasť územia, na ktorom bola obnovená suverenita ČSR – stal sa opäť česko-slovenským občanom.“ Aj vnímanie obdobia okupácie južného Slovenska upevnilo jeho slovenskú identitu a dlhodobý záujem o podporu slovenskej pôvodnej literárnej tvorby a kultúry. Pôsobil ako dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Smena v Bratislave, ktoré svojou edičnou politikou výrazne zasiahlo do vývinu mladej slovenskej literatúry, najmä poézie, prózy i SCIFI literatúry v šesťdesiatych, sedemdesiatych i osemdesiatych rokoch minulého storočia. Do vydavateľstva nastúpil ako námestník riaditeľa, ktorým bol deväť rokov, ďalších deväť rokov bol riaditeľom. Úspešne menežoval aj mládežnícky  denník Smena, ktorý zanechal výraznú stopu v dejinách našej žurnalistiky. Potom bol riaditeľom odborárskeho vydavateľstva Práca (1988 – 1990).

Ešte pred nástupom do oblasti knižnej a literárnej kultúry pôsobil ako učiteľ (v Komjaticiach) a dvadsať rokov ako pioniersky a zväzácky funkcionár v Bratislave. „Bol predsedom skupinovej rady a vedúcim pionierskej skupiny, pracovníkom pionierskeho oddelenia SÚV Č5M, od októbra 1966 do apríla 1968 predsedom Ústredne| rady PO ČSM. Ako zväzák bol predsedom školskej organizácie a členom predsedníctva okresného výboru ČSM, predsedom Západoslovenského KV ČSM a podpredsedom ÚV ČSM. Profesionálnu zväzácku dráhu ukončil ako predseda Ústrednej rady Združenia detských a mládežníckych organizácií Slovenska a podpredseda Federálnej rady Detských a mládežníckych organizácií ČSSR.“

Na prelome 60. a 70. rokov bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR). Na začiatku normalizácie ho z funkcie poslanca odvolali. Vo februári 1990 ho SNR spolu s ďalšími 34 bývalými poslancami rehabilitovala. V rámci kooptácie poslancov po novembri 1989 sa stal znova poslancom SNR a v prvých ponovembrových parlamentných voľbách v roku 1990 ho zvolili za poslanca SNR za Stranu demokratickej ľavice. Po skončení volebného obdobia si založil vydavateľstvo Belimex, s knižným veľkoobchodom, a venoval sa vydávaniu literatúry. Okrem diel slovenskej pôvodnej poézie a literatúry pre deti (M. Rúfus – V. Kompánek: Po čom to chodíme, M. Válek: Pampulóni, Š. Moravčík: Oženil sa Haťa-Paťa, K. Bendová: Rozprávky z počítadla či Slovenské klasické rozprávky) vydal aj viaceré klenoty klasickej svetovej literatúry (F. M. Dostojevskij: Zločin a trest, H. de Balzac: Úradníci; V. Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži, E. Zola: Nana, G. de Mopassant: Príbeh jedného života, E. A. Poe: Studňa, čo tíši smäd a i.).

Po odchode do dôchodku napísal spomienkovú knihu Zväzáci (2015). Ako „Bývalý vrcholový funkcionár mládežníckeho a pionierskeho hnutia“ „zachytáva vo svojich pamätiach kľúčové udalosti dejín Československého hnutia mládeže v rokoch 1945 – 1970. Spomína na svoje prvotné nadšenie, ale aj stratu ideálov a sklamanie z represálií v 50. rokoch či okupáciu Československa v auguste 1968.“ Jeho druhá spomienková kniha Smena – fenomén slovenskej žurnalistiky: Rok 1968 (2021), predstavuje výrazné svedectvo o spoločenskom i politickom živote našich mladých, povojnových generácií.

Predtým vydal aj knihu odbornú publikáciu „o víne, jeho pestovaní, podávaní k vhodným pokrmom, uskladňovaní, pestovaní a mnoho iného“ – Rudolf Belan, Martin Belan, a kol.: Slovenské vína a slovenské jedlá  (Belimex, 2004) – a zúčastnil sa na vydaní knihy Európske biele vína (autori textu Slovensko: Rudolf Belan, Tibor Ruman; z nemeckého originálu preložila Judita Malcerová; Ikar , 2006).

Jeho redaktorským a vydavateľským epilógom je nedávne vydanie nedokončeného publicistického románu Ľuboša Juríka Tajomstvo rovnováhy (2022) o živote a diele Rudolfa Schustera, nášho prvého prezidenta zvoleného v priamej voľbe.

O úmrtí Rudolfa Bela informovali verejnosť jeho manželka Soňa Belanová i čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník st.

Rudo, ako mu hovorili priatelia, bol charizmatický človek, so žičlivým srdcom a ozajstným záujmom o život a tvorbu slovenských autorov pôvodnej tvorby, ako aj všetko, čo prospievalo slovenskej literatúre, kultúre. Bol neúnavným iniciátorom edičných počinov a do ostatných chvíľ života aj čitateľom a stálym a prispievateľom Literárneho týždenníka a internetového portálu Slova

Slovenská kultúrna verejnosť v Rudolfovi Belanovi stráca editora a vydavateľa, ktorý sa výrazným spôsobom zaslúžil o podporu knižných vydaní mladej slovenskej poézie a prózy, našej pôvodnej i kvalitnej prekladovej literatúry, ako aj autora historicko-spomienkových kníh, ktoré osvetľujú menej známe historické udalosti, pohľady na detské a mládežnícke hnutie, nádeje i sklamania mladých ľudí v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Rodine, manželke, deťom a vnúčatám vyjadrujeme v mene redakcie Literárneho týždenníka i vedenia Spolku slovenských spisovateľov hlbokú úprimnú sústrasť.

Nech mu je slovenská zem ľahká.

Česť jeho pamiatke!

ŠTEFAN CIFRA, šéfredaktor Literárneho týždenníka, tajomník Spolku slovebských spisovateľov

Foto: archív RS

Medailón osobnosti: Rudolf Belan (* 8. októbra 1937 Trávnica – † 7. októbra 2022 Bratislava)