Lúčime sa nemeckým slovakistom profesorom LUDWIGOM RICHTEROM

22.07.2022 18:06

Lúčime sa s Prof. Dr. habil. Ludwigom Richterom, nemeckým slovakistom, ktorý nás v tichosti opustil v nedeľu 17. júla 2022.

Prof.  Ludwig Richter (* 29. 3. 1934 Waltersdorf, Nemecko) navštevoval Slovensko často, naposledy mal príhovor v online prezentácii zborníka Komplexnosť tvorivosti (k jubileu Márie Bátorovej 2020), kde má publikovaný rozsiahly odborný príspevok) v  Ústave svetovej literatúry SAV, v marci 2021. Slovenskú literatúru mal nielen naštudovanú, ale mal ju najmä rád a sledoval jej vývin do poslednej chvíle. Napriek ťažkej chorobe žil svojmu výskumu a ešte mu bolo dožičené držať v ruke svoju poslednú štúdiu k recepcii súčasnej slovenskej literatúry v časopise Knižnica.

Uvádzam dve spomienky na zosnulého, ktoré ho charakterizujú ako neohrozene pravdu hovoriaceho a charakterného človeka: je začiatok 90. rokov a v Gerhart Hauptmann Haus v Düsseldorfe sa koná tlačovka k téme práve vzniknutej Slovenskej republiky. Sedíme tam mnohí: Milan Žitný, Etela Farkašová, ja, východní profesori – slovakisti, Manfred Jähnichen, Ludwig Richter a zo západnej strany si pamätám len Angelu Repkovú, západnú Nemku, prekladateľku po roku 1989 zo slovenčiny do nemčiny,  ktorá v istom momente položila otázku východonemeckým profesorom-slovakistom: Prečo ste prekladali v minulosti (teda počas socializmu) také nehodnotné veci? Nebola to škoda? Nastalo ticho, pretože to bola provokácia a útok. Tí dvaja sa zmohli na chabú obranu: prekladali sme, najlepšie veci, čo sme našli, napríklad román o Márii Terézii Es lebe die Königin bol predsa vypredaný ... No mne to nedalo a spýtala som sa pani Repkovej, ktorá práve preložila Johanidesa: Povedzte nám, prosím, čo ste vy prekladali na západe po celý čas, lebo vy ste mohli preložiť, čo ste chceli. Nastalo ticho, nijaká odpoveď. No „odpovedí“ som dostala viacero, keď sme sa vrátili na Slovensko.

Druhý príbeh sa odohral v Univerzitnej knižnici pri výročí 1. svetovej vojny. Známy historik mal prednášku o 1. svetovej vojne a vzniku Česko-Slovenska. Vedľa mňa náhodou sedel profesor Ludwig Richter, zadné rady zabrali moji študenti UK, pretože sme práve túto látku preberali. Do diskusie sa Ludwig prihlásil prvý a peknou slovenčinou sa spýtal: Ďakujem za prednášku, pán doktor, ale prečo ste ani raz nespomenuli Milana Rastislava Štefánika, keď on je jednou z kľúčových postáv tejto témy? Historik na otázku obšírne odpovedal (keď už musel).

Pre slovakistiku významné výskumné dielo profesora Ludwiga Richtera bude žiť ďalej a ako výnimočný vedec a korektný človek ostane navždy v našich spomienkach.

MÁRIA BÁTOROVÁ

Foto: https://www.litcentrum.sk/autor/ludwig-richter/zivotopis-autora