V metropole Českej republiky odovzdali Krameriove ceny 2022: Cena Literárnemu týždenníku – Za odvahu a vytrvalosť!

06.07.2022 17:53

V Prahe už po siedmy ráz udeľovali Krameriove ceny za nezávislú žurnalistiku. Ceny začala udeľovať Asociácia  nezávislých médií v roku 2016 a od tých čias sa jej laureátmi stali mnohé významné osobnosti  českého (nielen) mediálneho sveta. Boli nimi napríklad Tereza Spencerová, Jan Petránek, Ondřej Neff, Jan Schneider, Jaroslav Bašta, Zdeněk Zbořil, Alexandr Tomský, Stanislav Motl, Markéta Šichtařová, Benjamin Kuras, Ladislav Větvička, Martina Kociánová a další. Od roku 2018 cenu udeľujú aj osobnostiam zo Slovenska, získali ju napríklad Jozef Leikert, Pavol Dinka, Gustáv Murín, Jozef Banáš i ďalší.

Tohtoročné odovzdávanie Krameriovej ceny sa uskutočnilo 29. júna 2022 v Michnovom paláci – Tyršovom dome na Malej strane za účasti vyše päťdesiatich žurnalistov, spisovateľov a publicistov, osobností kultúrneho a verejného života najmä z Česka, ale aj zo Slovenska.

V roku 2022 sa jedným z Laureátov Krameriovej ceny stal aj Literárny týždenník – časopis Spolku slovenských spisovateľov (SSS), ktorý cenu získal za dlhoročný prínos ku kultúre a vývoju spoločnosti na Slovensku i v Čechách . Laudácio predniesol český žurnalista a spisovateľ Petr Žantovský s tým, že na záver uviedol, že cenu časopis dostáva aj „Za odvahu a vytrvalosť“. Cenu prevzal v mene redakcie Literárneho týždenníka jeho šéfredaktor Štefan Cifra.

 

Na počesť zakladateľa českej žurnalistiky

Krameriova cena sa udeľuje na počesť zakladateľa českej žurnalistiky V. M. Krameria, spisovateľa, nakladateľa, dramatika, žurnalistu a novinára.

Václav Matěj Kramerius (* 9. 2. 1753 – 22. 3. 1808) vydával Pražské poštovské noviny, neskôr premenované na Krameriusovy c. k. vlastenecké Noviny (1791), ktoré sa zameriavali na osvetu prostého ľudu, národnú emancipáciu či sociálno-hygienické uvedomenie a ktoré však napokon upadli z dôvodu prísnej cenzúry a nežičlivej hospodárskej situácie; Kramerius založil aj Českú expedíciu, ktorá bola prvým rýdzo českým nakladateľstvom s krajinskou pôsobnosťou v Českých krajinách; po tom, ako ochorel na reumatizmus a edém pľúc, zomrel predčasne v chorobinci a chudobinci v Prahe (Zdroj: Wikipédia).

Aj vzhľadom na životné peripetie a neľahký osud V. M. Krameria sa jeho cena udeľuje najmä ostrakizovaným spisovateľom, žurnalistom a médiám, usilujúcim sa navzdory vplyvu oficiálnej politiky a mainstreamových médií o nezávislú žurnalistiku.

Porota ceny a odovzdávanie ocenení

Členmi poroty Krameriovej ceny 2022 boli Daniel Váňa, podpredseda Rady Českej televízie, Jaroslav Plesl, šéfredaktor Mladej fornty DNES, Radomír Pekárek, šéfredaktor portálu Prvnízprávy.cz, Jaroslav Bašta, legendárny komentátor súčasných spoločenských udalostí, a Stanislav Novotný, predseda Asociácie nezávislých médií.

Na podujatí, ktoré otvoril S. Novotný, predstavili jednotlivých ocenených prostredníctvom laudácií. Tohto roku boli medzi ocenenými dva časopisy a sedem osobností: František Dostál – fotograf, Literárny týždenník – slovenský časopis pre kultúru a spoločnosť, LUK – Literatura, umění, kultura – český týždenník pre kultúru a spoločnosť, Štepán Cháb – komentátor Krajských listů, František Roček – autor literatúry faktu a komentátor, František Kružík – publicista, ktorý sa zaoberá ekologickou tematikou, Martin Nezval – spisovateľ a novinár, Pavol Janík – slovenský básnik, publicista a autor literatúry faktu a Viktoria Hradská – prekladateľka, galerijníčka a organizátorka Salónu kritického myslenia.

Cenu, ktorú udelili časopisu LUK, prevzal jeho vedúci redaktor Karel Sýs.

Odovzdávanie cien sprevádzal piesňami Karla Kryla a hrou na gitare Pavel Foltán.

Obraz využitý na diplome Krameriovej ceny 2022 poskytla vynikajúca česká výtvarníčka Klára Klose.

Poďakovanie Literárneho týždenníka

Za udelenie Krameriovej ceny 2022 poďakoval Asociácii nezávislých médií  šéfredaktor Literárneho týždenníka Š. Cifra. Stručne priblížil časopis od obdobia jeho vzniku v roku 1988, keď pod vedením svojho zakladajúceho šéfredaktora Vincenta Šabíka a s redakciou zloženou z mladých spisovateľov bojoval – aj s podporou vtedajšieho ministra kultúry Miroslava Válka a Zväzu slovenských spisovateľov ako vydavateľa – za ochranu životného prostredia, navracal do verejného života v dôsledku normalizácie proskribovaných spisovateľov, otváral dôležité témy demokratizácie spoločnosti, ako aj národnej emancipácie Slovákov v rámci bývalej federácie, čo sa reprezentantom bývalého režimu nepáčilo, keď ako prvý v celom bývalom Česko-Slovensku zverejnil Vyhlásenie Verejnosti proti násiliu, podporoval demokratizačné zmeny v novembri 1989 a keď sa napokon významne zasadil aj za suverenizáciu a následný vznik samostatnej demokratickej Slovenskej republiky v roku 1993. Ako uviedol, časopis od svojho vzniku rozvíjal úzku spoluprácu s českými spisovateľmi (už v jednom z prvých vydaní zverejnil na prvej strane báseň Jaroslava Seiferta), reflektoval českú literatúru a kultúru a aj dnes reflektuje problémy súčasnej českej spoločnosti a Európy – prostredníctvom pravidelnej rubriky P. Žantovského v LT.

Za udelenie ceny Š. Cifra poďakoval aj vzhľadom na súčasnú zložitú situáciu časopisu, ktorý je pre svoje dlhodobo nezávislé pôsobenie ostrakizovaný až do tej miery, že na rok 2022 nedostal od Fondu na podporu umenia ani jedno euro dotácie. Pritom poukázal na sťažené podmienky práce redakcie, ktorú okrem neho tvorí iba redaktor Pavol Dinka, od ktorého prevzal žezlo šéfredaktora, a externý redaktor Dušan Mikolaj.

Na záver uviedol, že Krameriovu cenu si redakcia osobitne váži ako morálnu podporu časopisu v súčasných neľahkých časoch, keďže redakcia bojuje o prežitie a udržanie dvojtýždennej periodicity Literárneho týždenníka, ktorú sa v prvom polroku podarilo zabezpečiť iba vďaka zbierke na podporu časopisu, finančným darom čitateľov a prispievateľov na jeho tvorbu a vydávanie, ako aj vďaka filantropickej inzercii, z ktorej výnosov sa uhrádza tlač jednotlivých vydaní.

Redakcia

 

Laudácio spisovateľa Petra Žantovského na Literárny týždenník

Sami proti skaze

Nazval som tento krátky predslov parafrázou na starý film o Karlovi Čapkovi Člověk proti zkáze. Hovorí sa v ňom o malom, ale vytrvalom vzdore spisovateľa proti násiliu, začínajúcemu panovať naokolo. Hádam to nezveličím, keď do podobnej roly pasujem slovenský Literárny týždenník. Časopis, ktorý vznikol ako zázrakom ešte na sklonku minulého systému, v roku 1988. Časopis, ktorý ako prvý zverejnil úvodné Vyhlásenie Verejnosti proti násiliu. Časopis, ktorého stránkami prešli najvýznamnejšie  osobnosti slovenskej literatúry a kultúry ako takej. Za všetkých spomeniem aspoň prozaika Antona Hykischa, básnikov Jozefa Leikerta či Jaroslava Rezníka, publicistu a esejistu Pavla Dinku, literárnu historičku Mariu Bátorovú a mnoho ďalších, nechcel by som uraziť nikoho, koho som nespomenul. Tí všetci doteraz tvoria silnú vetvu dnešného slovenského tvorenia a myslenia o tvorení.

A tak, ako už to býva, že každý dobrý skutok musí byť „po zásluhe potrestaný“, dopadlo toto smutné úslovie i na Literárny týždenník. Ako všetci vieme, časopis tohto typu pre výberové, a teda nie veľmi početné publikum nevyžije v trhovom svete len z inzercie, predpredaja a podobných zárobkových aktivít. Súdne vlády chápu význam kultúrnych periodík a tu a tam im prihodia zopár drobných, ktorým sa život týždenníka dá predĺžiť a zabezpečiť aspoň v minimálnych podmienkach. To sa až doteraz Literárnemu týždenníku darilo. Asi mali na Slovensku predsa len o niečo bystrejšiu vládu. Tohto roku po prvý raz odišiel Týždenník z bitky o dotačné zrno na hlavu porazený. Slovenský Fond na podporu umenia (FPU) oznámil Literárnému týždenníku (ale nielen jemu, ale trebárs aj tradičnému literárnokritickému časopisu Romboid), že nedostane na svoje žitie ani euro. Inými slovami, ako by tým dnešná slovenská „verchuška“ povedala: nepotrebujeme vás. Prečo? Pretože ste iní. Ste kritickí, dávate slobodný priestor rozličným názorom, nielen tým nami povoleným a podľa nás žiaducim. Tak si bežte o žobrote alebo priamo na smetisko dejín. Nechcem byť nediplomatický, ale to nie je rozhodnutie práve kultúrne.

Pre všetko to, čo už bolo povedané, si Literárny týždenník v osobe jeho šéfredaktora Štefana Cifru odvezie dnes z Prahy Krameriovu cenu. Za odvahu a vytrvalosť!

(Praha 29. 6. 2022)

(Z češtiny preložil ŠTEFAN CIFRA)