Člen SSS Anton Blaha oslávil 80. narodeniny
V stredu 24. apríla t. r. v priestoroch Paneurópskej vysokej školy v Bratislave na Tomášikovej ul. oslávil okrúhle jubileum člen Spolku slovenských spisovateľov JUDr. ANTON BLAHA, CSc., významný slovenský advokát, kysucký lokálpatriot, filantrop, publicista a spisovateľ. Na slávnosti sa zúčastnilo asi 200 osobností zastupujúcich oblasti, v ktorých počas celého života A. Blaha pôsobil, ako aj zástupcov kultúrnych inštitúcií a priateľov oslávenca z rodného regiónu Kysúc. Ospravedlnil sa prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorý musel odcestovať do Prahy na stretnutie prezidentov Východného partnerstva s tým, že A. Blahu prijme osobne v Prezidentskom paláci 30. apríla t. r.
Na oslave jubilanta sprevádzala aj jeho manželka Mária Blahová, ktorá si prednedávnom takisto pripomenula okrúhle výročie narodenia a s ktorou tohto roku oslávia zlatú svadbu, teda 50 rokov manželského spolužitia.
Prvá časť programu formou laudátií priblížila osobný a profesionálny život A. Blahu v troch blokoch: 1) ako advokáta, 2) ako podporovateľa i organizátora kultúrnych a športových aktivít a podujatí a 3) ako publicistu a spisovateľa.
A. Blahu ako právnika – advokáta, iniciátora a tvorcu návrhov zákonov, vysokoškolského pedagóga, spoluautora skrípt a učebníc, predsedu Ústredia slovenskej advokácie a iniciátora a prvého predsedu Slovenskej advokátskej komory (SAK) predstavili najmä zástupcovia PVŠ: jej rektor prof. JUDr. Ján Svák, DrSc., dekan Fakulty práva prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc., a prof. ThDr. Jozef Krajči, PhD., ktorý moderoval celý program. Medzi hosťami nechýbal ani minister spravodlivosti SR Tomáš Borec, predseda SAK JUDr. Ľubomír Hrežďovič a ďalší významní kolegovia, ktorí priblížili celoživotné dielo A. Blahu v oblasti slovenskej advokácie a práva a poďakovali mu zaň.
Predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik ocenil osobité literárne dielo A. Blahu vychádzajúce z prípadov, v ktorých ako advokát vystupoval, ale i z bohatých profesionálnych skúseností, životnej múdrosti a empatie autora. S hodnotením publicistickej a literárnej tvorby A. Blahu vystúpil predseda Klubu literatúry faktu prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., Litt.D., ktorý je dekanom Fakulty masmédií PVŠ.
Zástupcovia výtvarnej obce, SNG a Kysuckej galérie ocenili nezameniteľný osobný vklad A. Blahu pri zriadení Kysuckej galérie v Čadci v r. 1981, ktorá dnes sídli v kaštieli v Oščadnici, a založení Kysuckej kultúrnej nadácie dodnes podporujúcej väčšinu významných kultúrnych a športových aktivít a podujatí v regióne.
V záverečnej časti programu uviedli do života publikáciu Anton Blaha: Pocta advokátovi, ktorú vydala Slovenská advokátska komora a ktorú zostavili JUDr. Mária Chrenková, JUDr. Peter Kerecman, PhD., a PhDr. Nadežda Ondrišová.
V kultúrnom programe vystúpili operný spevák operný Filip Tůma, ktorý zaspieval áriu z opery Figaro, s kolegyňou, opernou speváčkou. Autentická goralská muzika pod vedením folkloristu a zberateľa ľudových piesní Pavla Kužmu na záver zaspievala a zahrala pieseň Kysuca, Kysuca, ktorú si s ňou zaspievali postojačky aj všetci hostia podujatia.
Na záver prvej časti podujatia jubilant uviedol, že za väčšinu vecí, ktoré v profesionálnom živote dosiahol či presadil, vďačí spolupráci kolegov – advokátov a právnikov, ale aj ďalších priateľov z oblasti kultúry či športu, a osobitne aj svojej manželke a rodine, ktorá ho po celý život podporovala.
V úvode druhej časti programu, ktorú tvorila slávnostná recepcia, po recitácii humornej básne venovanej jubilantovi v podaní herca Jozefa Šimonoviča, kysucký rodák z Turzovky Ondrej Zimka odovzdal Antonovi Blahovi vlastnú cenu v podobe výtvarného diela – z dreva vyrezanej a typickým autorovým výtvarným rukopisom vymaľovanej Kysučanky.
Spracoval ŠTEFAN CIFRA, šéfredaktor poverený vedením redakcie Literárneho týždenníka
***
JUDr. ANTON BLAHA, CSc., sa narodil 22. apríla 1934 v Čadci, v jej prímestskej časti Kyska. Od r. 1945 študoval na gymnáziu – v Žiline a v Čadci, kde aj maturoval. Ako maturant v r. 1953 založil (spolu so Š. Špaldoňom, P. Papšom, J. Drškom, J. Rumanom, J. Drdošom, F. Molnárom a ďalšími) Kysucký maratón a bol aj predsedom jeho prvého organizačného výboru. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde bol v školskom roku 1953/54 ocenený ako najlepší študent. Potom, čo ako poslucháč 3. ročníka v januári 1956 organizoval petíciu proti diskriminácii študentov práva a za zrušenie vojenskej prípravy, ktorú poslal prezidentovi republiky, a organizoval tzv. Pyžamovú revolúciu ako člen jej študentského deklaračného výboru, mu najskôr nepridelili internát, potom ho vylúčili zo SZM a napokon navrhli jeho vylúčenie zo školy; na príhovor jeho vtedajšieho učiteľa prof. JUDr. Petra Colotku, neskoršieho predsedu vlády SSR, dostal však miernejší trest, prerušenie štúdia, a tak absolvoval jednoročnú prax – ako prístavný robotník v Čs. dunajskej plavbe, odkiaľ odišiel s výučným listom strojného zámočníka. V r. 1957 ho opätovne prijali na vysokú školu, ktorú dokončil v r. 1959 promóciou.
Po skončení vysokej školy nastúpil do advokácie, kde pôsobil do r. 1970. Počas praxe prednášal na Právnickej fakulte UK a Ekonomickej univerzite. V r. 1982 ukončil externú ašpirantúru na katedre pracovného práva Právnickej fakulty UK. Ako spoluautor vysokoškolských učebníc sa podieľal na vytvorení prvej učebnice pracovného práva na Slovensku. Bol členom celoštátnych česko-slovenských študijných advokátskych orgánov, prednášateľom na seminároch a spoluautorom prvého komentára k Zákonníku práce pre advokátov v celom Česko-Slovensku. Bol členom stálej Legislatívnej rady ČSSR a neskôr, od r. 1986 až do r. 1990, členom Legislatívnej rady vlády SR. Stal sa aj členom vedeckej rady Právnickej fakulty UK. V rokoch 1970 až 1972 bol vedúcim kancelárie primátora mesta Bratislava. Od r. 1972 do r. 1986 poradcom na Úrade vlády SR a vedúcim sekretariátu predsedu vlády. V tom období sa nezameniteľne pričinil o vznik Kysuckej galérie v Čadci v r. 1981, ktorej bol iniciátorom a spoluzakladateľom – s 20 kysuckými výtvarníkmi, okrem iných s M. Cipárom, M. Gregušom, M. Hüblom, M. Mravcom, M. Paštékom, O. Zimkom, a ktorej daroval pri príležitosti 20. výročia vzniku v r. 2001 svoju súkromnú zbierku diel viacerých významných slovenských výtvarníkov. Od r. 1976 bol členom výboru a od r. 1978 až do r. 1990 viedol Basketbalový klub TJ Internacionál Bratislava, ktorý vtedy dominoval v česko-slovenskom basketbale. V r. 1986 bol zvolený za predsedu Ústredia slovenskej advokácie (ÚSA), kde sa sústredil najmä na zlepšenie postavenia advokátov, zvýšenie ich počtu i výstavbu Domu právnych služieb, v ktorom potom sídlilo ÚSA.
Po novembri 1989 inicioval schôdze bývalých krajských združení advokátov, voľbu nových funkcionárov advokátskych orgánov a zvolanie konferencie všetkých advokátov, a nielen ich delegátov, ako stanovoval vtedy platný zákon. Konferencia všetkých advokátov ho v r. 1990 znova zvolila za predsedu, vyslovila mu plnú dôveru a poverila ho vypracovaním nového zákona o súkromnej advokácii, ktorý spracoval v spolupráci so širokým okruhom advokátov. S podporou vlády národného porozumenia pod vedením jej predsedu Milana Čiča a rekonštruovanej SNR pod vedením jej predsedu Rudolfa Schustera presadil schválenie vládneho návrhu zákona o súkromnej advokácii s účinnosťou od 1. júla 1990. Po aplikácii samostatného výkonu advokácie sa stal v r. 1990 prvým predsedom Slovenskej advokátskej komory (SAK), ktorým bol do r. 1997, kedy sa vzdal funkcie. Naďalej však pôsobil ako podpredseda SAK. Dodnes je členom jej skúšobnej komisie pre advokátske skúšky (od roku 1986) a členom Pracovnej komisie pre históriu advokácie. V roku 2001 sa stal zakladateľom Nadácie slovenskej advokácie, ktorej je predsedom. Od r. 1990 vykonáva súkromnú advokátsku prax v rámci advokátskej kancelárie Blaha, Erben & partneri, ktorá sa venuje najmä zložitým prípadom občianskeho, obchodného a finančného práva. V r. 1993 spolu s F. Repákom, J. Potočárom, A. Zimkom, P. Papšom, E. Romanom, L. Polkom, I. Hudecom a ďalšími založil Kysuckú kultúrnu nadáciu v Bratislave, ktorá významne podporuje napr. detský domov v Hornom Kelčove a ďalšie spoločenské, najmä kultúrne a vzdelávacie aktivity, profiluje spoločensky aktívny verejný život Kysučanov nielen na Kysuciach, ale aj v zahraničí.
V r. 1996 mu udelili Pamätnú medailu Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Popri odborných textoch a skriptách Anton Blaha časopisecky publikoval články, rozhovory s osobnosťami a eseje. Je spoluautorom knihy Osobnosti Kysúc (2004) a Pyžamová revolúcia (2007). Knižne vydal knihu literárnych esejí Nepíš to, otec (2009), Rád vám protirečím (2012), ako aj knihu rozhovorov Rád sa pýtam, aj počúvam (2013) – s tromi prezidentmi samostatnej Slovenskej republiky, ako aj s ďalšími významnými slovenskými osobnosťami. Tohto roku mu má vyjsť vo Vydavateľstve SSS, s. r. o., kniha Manderlák a Modrý Maurícius.
Zdroje:
1) CHRENKOVÁ, Mária, JUDr. – KERECMAN, Peter, JUDr., PhD. –ONDRIŠOVÁ, Nadežda PhDr. (zost.): Anton Blaha: Pocta advokátovi. Interná publikácia SAK. 206 s. Bratislava: Slovenská advokátska komora, 2014. 2) Členovia orgánov nadácie: Anton Blaha [online]. In: Kysucká kultúrna nadácia. [Cit. 24. 4. 2014]. Dostupné na internete: <kysuckanadacia.weebly.com/268lenovia-orgaacutenov-nadaacutecie.html>.