Augustové Rendezvous pod schodmi (36) – s historikmi STANISLAVOM CHYTKOM a OLDŘICHOM VANĚKOM

Už tradičné podujatie Rendezvous pod schodmi (36.), ktoré sa uskutočnilo 15. 8. 2019 v historickej budove Mestskej knižnice (MsK) v Ružomberku, si pripomenulo významné 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP). Hosťami Literárneho klubu ružomberských spisovateľov (LKRS) a Spolku slovenských spisovateľov – krajskej odbočky Žilina a MsK v Ružomberku boli dvaja historici, ktorí zanechali v slovenskej, liptovskej i ružomberskej historiografii nezmazateľné stopy svojej práce.

Pohľad na vítanie knihy: sprava Tatiana Babincová, Mikuláš Kseňák,
za ním Oldřich Vaněk, v strede Stanislav Chytka, vedľa Radislav Kendera,
Ladislav Cserei a Marián Mydlo. Foto: archív MsKR

Prvý hosť, historik, publicista, spisovateľ, múzejný pracovník a vysokoškolský pedagóg PhDr. STANISLAV CHYTKA (* 1946, Litoměřice), absolvent Univerzity Karlovej v Prahe v odboroch dejiny – filozofia, pracoval ako historik v Liptovskom múzeu v Ružomberku a ako pedagóg na Vojenskej akadémii. Pravidelne publikuje v odborných periodikách Vojenská história, Historický časopis, Vojnová kronika, recenzuje tituly z oblasti dejín druhej svetovej vojny. Venuje sa aj téme slovenskej armády, viacerých kontroverzných osobností slovenských dejín (Ferenčík, Tuka) i osobnosti generála Ferdinanda Čatloša. Jeho dielo Ružomberská vzbura a umlčané povstanie (2000) bolo vydané v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov Ružomberok, je spoluautorom publikácie Textilka, Slovenského biografického slovníka, encyklopédie Generáli, knihy Tí z prvej línie. Príbehy z odboja v Liptove (Múzeum SNP, 2017) a niekoľkých zborníkov. Významnou mierou sa zaslúžil o odhalenie pamätnej tabule (2019) na pamiatku ružomberskej vzbury v Ružomberku-Hrabove (1939). Bol členom vedeckých rád Vojenského historického archívu a Múzea SNP. Žije a pracuje v Ružomberku. Druhý hosť, historik, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ a publicista doc. PhDr. OLDŘICH VANĚK, CSc. (* 1944, Brno), po absolvovaní Vojenskej školy Jana Žižku v Bratislave promoval na Vyššom vojenskom učilišti Otakara Jaroša vo Vyškove. Pôsobil v rozličných veliteľských funkciách v armáde, ako pedagóg na Vysokej vojenskej technickej škole, resp. Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši a docent na Žilinskej univerzite v Žiline. Je autorom a spoluautorom množstva publikácií o protifašistickom odboji a o oslobodzovacích bojoch v Liptove, zborníkov, vedeckých prác, akademických prednášok a príspevkov na vedeckých konferenciách s témou národných a vojenských dejín z obdobia druhej svetovej vojny.

Oboch aktérov predstavili riaditeľka MsK v Ružomberku Tatiana Babincová a predseda LKRS Radislav Kendera. Prítomní sa napr. dozvedeli, že prvým mestom na Slovensku, ktoré vstúpilo do SNP, bol Ružomberok. Historici vysvetľovali, že dejiny ako také sú kontroverzné, a to nielen na Slovensku, ale aj po celom svete. Poukázali na skutočnosti, že ich ponímanie vychádza vždy z rozličných pohľadov: inak situáciu hodnotí vojak, inak veliteľ či generál, ktorý riadi celý front, inak situáciu vidí agresor a inak obranca. Vysvetlili, čo je fašizmus i nacizmus, keďže ľudia tieto dva pojmy stotožňujú, čo je chyba. Takisto sa vyjadrili k mnohým osobnostiam prvej ČSR, prvej SR či k povojnovým udalostiam. Súčasťou akcie bolo privítanie spoločnej knihy pozvaných autorov Tí z prvej línie: Príbehy z odboja v Liptove, ktorá sumarizuje ich dlhoročný výskum v oblasti odboja v podtatranskej oblasti. Ponúka 17 kapitol o zaujímavých osudoch jednotlivcov z Liptova v rokoch druhej svetovej vojny a o jednotlivých významných fenoménoch tohto regiónu v čase vojny (zbrojná a textilná výroba v kraji, partizánske hnutie, diverzie a spravodajstvo pre odboj). Vojnu ilustruje nie na osudoch najvyšších či známych odbojárov, ale práve naopak, poukazuje na kľukaté, tŕnisté životné cesty obyčajných príslušníkov odboja, ktorí sa rozličnými formami zapísali do dejín vojnového Liptova.

Súčasťou publikácie je obrazová príloha, nechýbajú tabuľky, grafy či dobové dokumenty, ktoré názornejšie prezentujú danú dobu a opisovanú problematiku. Po živej diskusii, obohatenej mnohými spomienkami, nasledovala autogramiáda novej knihy.

Očakávané podujatie si nenechalo ujsť viacero osobností ružomberskej literatúry a kultúry – spisovatelia Lýdia Kráľovičová, Eduard Maták, Stanislav Brtoš, Bohumil Motejlek, Anton Péteri, Marián Mydlo, Mikuláš Kseňák, z fotografistov a filmárov potešila účasť Fedora Polóniho, folkloristu Ivana Pišeka, dlhoročného riaditeľa Liptovského múzea Ladislava Csereia, či redaktorov Tibora Šuľu, Máriusa Korčáka i Jozefa Matisa.

Podujatie v rámci projektu Kytica viazaná zo slov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.

R. A. RUŽOMBERSKÝ

Zdroj: Ružomberský, R. A.: Augustové Rendezvous pod schodmi. In: Literárny týždenník, ročník XXXII, č. 29 – 30 (4. 9. 2019), ISSN 0862-5999, s. 15.