Anton Hykisch prezentoval v NBS svoju najnovšiu knihu Verte cisárovi (12. 12. 2016)
Anton Hykisch, známy slovenský spisovateľ literatúry faktu, bývalý diplomat a politik, 12. decembra 2016 uvádzal v Národnej banke Slovenska v Bratislave do života svoju najnovšiu knihu Verte cisárovi, ktorá je voľným pokračovaním jeho čitateľsky úspešného románu o rakúskej panovníčke Márii Terézii Milujte kráľovnú. Román sa venuje jej synovi a nástupcovi, panovníkovi Jozefovi II, ktorý uskutočnil viaceré zásadné reformy v Habsburskej monarchii, a čo je dôležité – v súvislosti s ním a jeho reformami – aj viacerým významným slovenským osobnostiam.
Uvedenie knihy Antona Hykischa Verte cisárovi do života v NBS 12. 12. 2016.
Sprava: Alena Heribanová, Rudolf Schuster, Roman Michelko, Anton Hykisch,
Jozef Makúch a Ivan Gašparovič (vľavo). Foto © Štefan Cifra
Na úvod prehovoril literárny vedec Igor Hochel, po ňom historik Ivan Mrva, riaditeľ Slovenského historického ústavu MS. Obaja ocenili umeleckú úroveň, hodnovernosť románu i autorovu znalosť historických reálií. I. Mrva poukázal na prínos románu v tom, že na rozdiel od „plebejskej“ koncepcie slovenských dejín V. Mináča, vybudovanej na práci a kultúre pospolitého ľudu – bez vlastných kráľov a mocensko-politicky vplyvnej inteligencie od čias Veľkej Moravy –, autor načrtáva ich inú koncepciu, a to tým, že približuje viaceré slovenské osobnosti, ktoré pôsobili na významných postoch, resp. rozvíjali spoločensky uznávanú vedeckú, kultúrno-osvetovú či jazykovednú činnosť už v ére osvietenstva a racionalizmu, v časoch Márie Terézie a Jozefa II. Z reformných krokov cisára vyzdvihol zmeny v jazykovej oblasti, keď Jozef II. síce vyhlásil nemčinu za úradný jazyk monarchie (namiesto latinčiny), zároveň však podporoval pestovanie jednotlivých národných jazykov a vyžadoval od cirkvi, kňazov a mníchov zapojiť sa do odstraňovania negramotnosti, vzdelávania obyvateľstva či jeho hospodárskeho a sociálneho pozdvihovania. Poukázal aj na to, že práve cisár podnietil prvú kodifikáciu spisovanej slovenčiny Antonom Bernolákom. Ako pôsobivo to zaznamenal A. Hykisch, zaznelo v ukážke z románu v podaní herca Štefana Bučka o prednáške Jozefa II. v seminári, ktorého študentom bol aj A. Bernolák. Alena Heribanová, riaditeľka Slovenského inštitútu vo Viedni, vyzdvihla román z hľadiska zvyšovania národného povedomia i osobného sebavedomia dnešných Slovákov, keďže približuje „gigantické dielo“ A. Bernoláka, činnosť a vzťahy Juraja Fándlyho, bernolákovca, zakladajúceho a popredného funkcionára Slovenského učeného tovarišstva, Jozefa Ignáca Bajzu, autora prvého slovenského románu, i nezameniteľnú činnosť viacerých slovenských vzdelancov v srdci monarchie, vo Viedni, či už prezidenta Dvorskej vojnovej rady poľného maršála Andrea Hadíka (* 1711 – † 1790), riaditeľa Dvorskej knižnice Adama Františka Kollára († 1718 – * 1783), riaditeľa univerzitného observatória Maximiliána Hella (* 1720 – † 1792), alebo uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa Alexandra Rudnaya (* 1760 – † 1831) i ďalších.
Knihu s autorom uviedli do života bývalí prezidenti SR Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič, A. Heribanová, guvernér NBS Jozef Makúch a ako moderátor podujatia riaditeľ Vydavateľstva SSS Roman Michelko. Na stretnutí sa zúčastnili aj ďalší vzácni hostia, ako veľvyslanec Rakúskej republiky v SR Helfried Carl, diecézny biskup – vojenský ordinár OS a OZ SR František Rábek, historik a poslanec NR SR Anton Hrnko, zástupcovia spisovateľských organizácií predseda SSS Miroslav Bielik, čestný predseda SSS Jaroslav Rezník, Vladimíra Komorovská, predsedníčka AOSS Jozef Leikert, predseda Klubu literatúry faktu a člen SSS, či Jozef Heriban, prezident SC PEN, no aj desiatky členov SSS a ďalších spisovateľských združení.
V diskusii s autorom odznela aj otázka, čo ho motivovalo napísať román. A. Hykisch uviedol, že najmä to, že ide o osobnosť, ktorá presadzovala významné zmeny, takisto možnosť poukázať, že dobro sa nedá robiť proti vôli ľudí, násilnými prostriedkami (s čím máme, ako poznamenal, aj my neblahé skúsenosti v realizácii veľkej sociálnej idey v minulom režime), a napokon i záujem o zákulisie moci, ku ktorému ho motivoval už v mladosti jeho otec, notár, vzdelaný človek, ktorý veľa čítal a mal už za prvej republiky rádio. A. Hrnko sa A. Hykischa spýtal, ako sa v knihe popasoval s dnešnými negatívnymi trendmi meniť v slovenčine oddávna slovakizované názvy miest, v ktorých Slováci po stáročia žili či pôsobili, ako Ráb (Győr), Soľnohrad (Salzburg) či Linec (Linz), ktorý sa už uchováva len v názve „linecké cesto“, a pod. Autor riešil problém, ako uviedol, variantmi názvov i zemepisným slovníčkom na konci knihy. Podujatie, z ktorého zážitok umocnil citlivou hrou na husle husľový virtuóz Alexander Jablokov, sa skončilo recepciou s predajom kníh a autogramiádou.
