Alexander Halvoník jubiluje

Alexander Halvoník sa dožil významného životného jubilea, ku ktorému mu v mene vedenia Spolku slovenských spisovateľov i redakcie Literárneho týždenníka, ktorého bol ako redaktor spolutvorcom, úprimne blahoželáme.

***

Alexander Halvoník, PhDr., prozaik, literárny kritik a vedec, redaktor literárnych časopisov, knižný redaktor, editor, vydavateľ, sa narodil 22. marca 1945 v Novej Bystrici (okres Čadca).

Po základnej škole v Oščadnici (1951 – 1959) a jedenásťročnej strednej škole v Čadci (1959 – 1962) absolvoval štúdium francúzštiny a slovenčiny na FiF UK v Bratislave (1962 – 1968).

Pracoval ako redaktor v ČTK v Bratislave, v Ústrednej knižnici SAV (1969 – 1979), kde bol aj zástupcom riaditeľa Strediska vedecko-technických informácií. Bol zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Veda (1980 – 1981), najskôr vedúci literárno-dramatického oddelenia, potom riaditeľ odboru knižnej kultúry na Ministerstve kultúry SSR, resp. SR (1981 – 1992). Bol zakladajúcim šéfredaktorom Knižnej revue (1992 – 1995), súčasne zástupcom šéfredaktora Slovenských pohľadov (1993 – 1994), redaktorom Literárneho týždenníka (1994 – 1995; 2013 – 2014) i členom jeho redakčnej rady, vedúcim sekcie literárnej kritiky literárnokritického štvrťročníka Literika (1996). Bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (1997 – 2002) a riaditeľom Literárneho informačného centra v Bratislave (2002 – 2010). Bol členom výboru sekcie Literárneho fondu pre pôvodnú literatúru (2014), je členom Rady fondu na podporu umenia (od 2015). Je dlhoročným členom literárnych porôt. Je členom Spolku slovenských spisovateľov. Žije v Bratislave.

Literárnokritické články, recenzie, kultúrnopublicistické materiály a preklady uverejňuje v Slovenských pohľadoch, Romboide, Revue svetovej literatúry, Literárnom týždenníku i v iných periodikách a v Slovenskom rozhlase. Ako prozaik knižne debutoval novelou Svrbenie krvi (1996), mapujúcou citové a intelektuálne rozpory muža na prelome režimov. Výber z literárnej publicistiky (z obdobia 1995 – 2004) mu vyšiel v esejistickom diele Premeny: Slovenská próza na rozhraní storočí (2004), ktorého prvú časť tvorí pokus o syntetizujúci pohľad na charakter vývinových tendencií v slovenských kultúrnych, no najmä literárnych dielach, druhá časť obsahuje deväť hodnotiacich správ o prozaickej tvorbe z rokov 1994 až 2004 (okrem roka 1999) a tretia časť recenzie diel jednotlivých autorov, portrétne štúdie a iné žánre literárnej publicistiky. Je spoluautorom diela Imrich Sedlák a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II (1999), kde s Igorom Hochelom a Ivanom Sulíkom analyzuje peripetie slovenskej literatúry od nástupu socialistického realizmu cez nástup postmoderných vízií až po relatívny chaos v literatúre dvoch desaťročí po roku 1989.

Významná je jeho zakladateľská úloha pri vzniku Knižnej revue s podtitulom Časopis pre fanúšikov knihy a literatúry (1992), ktorej bol prvým šéfredaktorom (od 1996 ho vydáva Literárne informačné centrum so Združením vydavateľov Slovenska). Časopis vďaka nemu od začiatku nielen informoval o vydavateľskom, kníhkupeckom a čitateľskom živote, nových edičných tituloch, ale upozorňoval aj na hodnoty vznikajúcej slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry, podával komplexnejší pohľad na udalosti v slovenskej literatúre a literárne procesy; zaviedol v ňom prestížne ocenenie Kniha roka, v ktorej figurovali mená takmer všetkých slovenských relevantných literárnych tvorcov, i rubriku Burza rukopisov, prinášajúcu literárnu tvorbu menej známych a začínajúcich autorov; na jeho stránkach sa vyprofilovali aj viacerí známi literárni kritici.

Bol spoluzakladateľom – dnes už nejestvujúcej – literárnej revue Literika (1996 – 2000), s podtitulom Literárnokritický kvartálnik (vydavateľ Národné literárne centrum, dnes LIC), ktorá predstavovala príslušníkov všetkých spisovateľských generácií i začínajúcich autorov, členov všetkých stavovských organizácií – Spolku slovenských spisovateľov, SC PEN klubu, Klubu nezávislých spisovateľov, Obce spisovateľov Slovenska, Klubu literatúry faktu, organizácií národnostných menšín i slovenských krajanských autorov žijúcich v zahraničí. Výsledkom jeho prekladateľských aktivít z francúzštiny sú viaceré knižné preklady literárnych diel (Nicole de Buron, Juliette Benzoniová, Michel Butor, Christian Jacq), ako aj desiatky časopisecky uverejnených prekladov (Paul Ricoeur, Hervé Bazin, Tzvetan Todorov, Robert Merle, Jean dʾOrmesson).

Je nositeľom Ceny ministerky kultúry SR (2020) – za prínos k rozvoju literárnej kritiky v oblasti slovenskej literatúry a kontinuálnu analytickú hodnotiacu činnosť, ktorou každoročne reflektuje najmä diela súčasných slovenských prozaikov, Ceny Slovenských pohľadov za rok 2019 za prózu Per amore a za rok 2013 za preklad prózy súčasného francúzskeho spisovateľa s arménskymi koreňmi Phillipa Djiana, Ceny Spolku slovenských spisovateľov za literatúru pre deti za knihu Mátoha, neboj sa! (2014) a prémie SSS za knihu Svrbenie krvi (1996) či prémie Slovenského literárneho fondu za preklad diela Psychoanalytický slovník (1996).

Redakcia Literárneho týždenníka