REZNÍK, Jaroslav

REZNÍK, Jaroslav

* 6. 4. 1942 Ružomberok

Jaroslav Rezník (pseud. pseudonym Branislav Ostrochovský, Štefan Križen), básnik, autor literatúry faktu, scenárista, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež, prekladateľ a editor, sa narodil 6. apríla 1942 v Ružomberku.

Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Ružomberku, kde aj maturoval (1959). Absolvoval odbor slovenský jazyk a ruský jazyk na Pedagogickom inštitúte v Martine (1959 – 1963), neskôr muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne (1967 – 1969).

Bol pracovníkom Literárnomúzejného oddelenia Matice slovenskej v Martine (1966 – 1971). Pre svoje občianske postoje k udalostiam v r. 1968 musel z Matice odísť, bol politicky proskribovaný a nedobrovoľne nezamestnaný (1971 – 1974). Po odchode do Bratislavy (1975) pôsobil ako pracovník Slovenskej literárnej agentúry (do roku 1990). Roku 1990 bol spolu s ďalšími politicky prenasledovanými spisovateľmi na zjazde Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS) občiansky plne rehabilitovaný. Po premenovaní ZSS na Spolok slovenských spisovateľov (január 1990) ho zvolili za jeho výkonného predsedu (1990 – 1993), neskôr bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (od roku 1993). Bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika (1997 – 1999) a redaktorom dvojtýždenníka Tele plus (2000 – 2011). Žije a tvorí v Bratislave.

Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966), ktorá je lyrickou výpoveďou o generácii vyrovnávajúcej sa s prekonávaním kultu osobnosti. V zbierke Prijímanie (1969) tvoria historické motívy východisko pre reflexívne básne o zmysle tvorby. Poémou S vodou na jazyku (1970) reflektoval myšlienkový obsah Biblie a jej vplyv  na Európsku civilizáciu. Zbierkou Horúčava (1993) nadviazal na predchádzajúce poetické postupy i tematické zameranie. V umeleckonáučnom zemepise Po literárnych stopách na Slovensku (1982), s výrazným rozmerom beletrizácie, predstavil tie osobnosti slovenskej literatúry, ktorých dielo bolo už uzatvorené, v prepracovanej českej verzii vyšlo pod názvom Literární toulky Slovenskem (1989). Esejistickým spôsobom zaregistroval aj žijúcich autorov v diele Po literárnych stopách na Slovenska: Túry do literatúry (2001, 2. prepracované a doplnené vydanie 2012), a tak „skompletizoval“ svoj jedinečný literárny zemepis. Na princípe miestopisu zobrazil vývinový oblúk a pulzovanie našej literárnej kultúry od najstarších čias až po začiatok 21. storočia. Paralelne s tým dokumentoval aj zachované nehnuteľné literárne pamiatky na Slovensku. Napísal knihu dvanástich poviedok o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi s názvom Oči plné oblohy (2010), v ktorej odpovedá „na otázky, kde sa vzal jeho vlastenecký cit, kde a ako sa formovalo jeho hlboké národné povedomie, kde sú korene jeho neskoršieho záujmu o hvezdárstvo, letectvo, meteorológiu, vynálezcovstvo, kde sú pramene jeho charakterových vlastností“. Je autorom literárneho scenáru televíznemu filmu Chlapci (1974) a televíznych hier, v ktorých čerpá námety zo slovenskej histórie, ako Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982) , Živé svetlo (1989), Megalé syntaxis čiže Veľká skladba. (1991), Ján Literárt (1985) a i. Niekoľko hier, pásiem i kompozícií napísal aj pre rozhlas. Pre deti a mládež napísal knižku Zvieratká píšu deťom (1994), básnickú zbierku Len z črpáka s pekným uškom (1995), Rozprávky o Mladuškovi (2005), bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983), Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989) či televízne seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992). Pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára (1994 až 1998) a je editorom deviatich zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Redakčne pripravil na vydanie päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine. Prekladá z ruštiny a češtiny.

Za svoje diela bol viac ráz ocenený Literárnym fondom i Cenou SSS za pôvodnú literatúru v oblasti tvorby pre deti.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov a jeho čestným predsedom (od roku 2013).

Dielo

Poézia

  • Váhavosť. 1966.
  • Prijímanie. 1969.
  • S vodou na jazyku. 1970.
  • Horúčava. 1993.
  • Dôstojnosť a iné básne. 1996.
  • Tajomstvo priamky. 2007.

Dráma

  • Margita a Besná. 1972.
  • O cárovi Saltánovi. 1974.
  • Živé svetlo. 1983.
  • Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška. 1989.

Pre deti a mládež

  • Zvieratká píšu deťom. 1994.
  • Len z črpáka s pekným uškom. 1995.
  • Rozprávky o Mladuškovi. 2005.
  • Ježko v kvetináči. 2009.
  • Kika spáva v paprike. 2009.
  • Oči plné oblohy. Obrázky z detstva M. R. Štefánika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, 2010.
  • Janko Hraško. Ako to naozaj bolo. 2014.

Literatúra faktu

  • Po literárnych stopách na Slovensku. 1982.
  • Literární toulky Slovenskem. 1989.
  • Túry do literatúry: Po literárnych stopách Slovenska. 2001. 2. prepracované a doplnené vydanie. 2012.

Scenáristika

  • Chlapci. 1974.
  • Medvedí rok. 1974.
  • Blízko odpovede. 1980.
  • Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel. 1982.
  • Ján Literát. 1985.
  • Živé svetlo. 1989.
  • Megalé syntaxis čiže Veľká skladba. 1991.
  • Rozprávky z praveku. 1992.

Editorská činnosť

  • Slovenský literárny kalendár [päť ročníkov]. 1994, 1995, 1996, 1996, 1998.
  • deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA
  • päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine

 

OCENENIA

  • Prémia Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za Rozprávky o Mladuškovi
  • Hlavná cena Literárneho fondu za rok 2001 za rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry – Po literárnych stopách Slovenska
  • Čestný občan mesta Ružomberok (2012)

 

O AUTOROVI A JEHO DIELE

Slovníky, encyklopédie
  • MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 390 – 391.
Internetové zdroje o autorovi
  • Jaroslav Rezník. In: Literárne informačné centrum. Internet: TU.
  • Spisovateľ Jaroslav Rezník oslavuje 70. narodeniny. In: TASR. Internet: TU.