IZAKOVIČ, Ivan

IZAKOVIČ, Ivan

* 15. 11. 1934 Bratislava

Ivan Izakovič (pseudonym Ivan Podolinský), prozaik, dramatik, spisovateľ pre deti a mládež, prekladateľ, sa narodil 5. novembra 1934 v Bratislave, kde aj žije. Otec prekladateľ, dramatizátor, publicista Karol Izakovič (* 21. 5. 1903 – † 24. 2. 1998).

Študoval na gymnáziách v Bratislave, Martine a v Košiciach (1945 – 1953), absolvoval odbor slovenčina a ruština na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1953 – 1958).

Pôsobil ako redaktor časopisu Nová literatúra (1958 – 1960), redaktor a zástupca šéfredaktora v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry Tatran (1960 – 92), riaditeľ sekcie umenia a literatúry na Ministerstve kultúry SR (1992 – 94).

Od roku 1956 časopisecky uverejňoval črty, fejtóny, poviedky a cestopisné reportáže, literárnu publicistiku a kritiku, neskôr sa prezentoval rozhlasovými, divadelnými i televíznymi hrami a scenármi, prozaickú tvorbu doplnil o novely a romány, venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Autor rozhlasových hier z histórie i zo súčasnosti: Smrť dona Juana (1963, ktorú neskôr spracoval ako divadelnú hru i televíznu inscenáciu), Katarzia (1965), Ten, čo kráča tmou (1967), Úbohý Pyrrhus (1968), Balada o odpúšťaní nevinným (1969), Proti veku nieto lieku (1972), Spomienky na Petrodvorec (1976), Viac ako láska (1980), Nie som stvorený pre samotu (1981), v nich kládol dôraz na etické hodnoty. V podobnom duchu koncipoval divadelnú hru Oidipus (1967), komédie Ploty stavať netreba (1977) a televíznej hry Všetci kozmonauti sa cítia výborne… (1975). Deťom a mládeži adresoval televízny seriál Dobrodružstvá Ivka-Pivka (1969), ktorý roku 1978 upravil do podoby rovnomennej rozprávkovej knižky a rozhlasovej hry Fujarôčka moja, napísal aj bábkovú hru Veľké preteky (1974). V próze pre dospelých debutoval dvojnovelou Rekviem (1970), založenej na konfrontácii minulosti a súčasnosti, posledné obdobie z dejín cárskeho Ruska zobrazil v historickom románe Rasputin a cárovná (1972). Televíznu hru Všetci kozmonauti sa cítia výborne… prepracoval na vedecko-fantastickú prózu Cudzie svety (1975), rozhlasovú hru Spomienky na Petrodvorec  zasa na román Fontány (1978). Zaniknuté civilizácie Aztékov a Mayov ho inšpirovali k napísaniu populárnonáučných kníh Posledný Azték alebo Chvála archeológie (1981), Indiánska krv (1993), Atahualpa, posledný Inka (1994). Autor životopisných románov o P. I. Čajkovskom Chvíle šťastia, roky múk (1983) a o M. P. Musorgskom Geniálny diletant (1989) a zbierok psychologických poviedok zo súčasnosti Lámanie ľadov (1986). Vydal biografické romány o panovníkoch a dejateľoch ruských a európskych dejín: Život a smrť (1999), V meste kráľov (2001), Biskup a kráľ (2004) a i. Systematicky sa venoval prekladateľskej činnosti, z ruštiny preložil 22 prozaických diel (M. A. Bulgakov, I. A. Gončarov, J. M. Nagibin a i.) a 24 divadelných hier (A. P. Čechov, L. M. Leonov, K. M. Simonov a i.), ktoré uviedli slovenské profesionálne divadlá, prekladal aj z maďarčiny, češtiny a francúzštiny.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

DIELO

Próza

  • Rekviem. 1970.
  • Rasputin a cárovná. 1972.
  • Cudzie svety. [prepracovaná televízna hra Všetci kozmonauti sa cítia výborne…]. 1975.
  • Fontány. [prepracovaná rozhlasová hra Spomienky na Petrodvorec]. 1978.
  • Chvíle šťastia, roky múk. 1983.
  • Lámanie ľadov. 1986.
  • Geniálny diletant. 1989.
  • Život a smrť. 1999.
  • V meste kráľov. 2001.
  • Biskup a kráľ. 2004.
  • Zachráňte mi syna. 2007.

Dráma

  • Oidipus. [divadelná hra]. 1967.
  • Všetci kozmonauti sa cítia výborne… [televízna hra]. 1975.
  • Ploty stavať netreba. [komédia]. 1977.

Pre deti a mládež

  • Veľké preteky. [bábková hra]. 1974.
  • Dobrodružstvá Ivka-Pivka. 1979.
  • Indiánska krv. 1993.
  • Atahualpa, posledný Inka. 1994.

Literatúra faktu

  • Posledný Azték alebo Chvála archeológie. 1981.

Scenáristika

  • Dobrodružstvá Ivka-Pivka  [televízny seriál pre deti a mládež]. 1969.
  • Všetci kozmonauti sa cítia výborne… [televízna hra]. 1975.

Rozhlasová tvorba

  • Smrť dona Juana. [hra, neskôr aj divadelná hra a televízna inscenácia]. 1963.
  • Katarzia. [hra]. 1965.
  • Ten, čo kráča tmou. [hra]. 1967.
  • Úbohý Pyrrhus. [hra]. 1968.
  • Balada o odpúšťaní nevinným. [hra]. 1969.
  • Proti veku nieto lieku. [hra]. 1972.
  • Fujarôčka moja. [hra pre deti a mládež, úpravený tel. seriál Dobrodružstvá Ivka-Pivka]. 1974.
  • Spomienky na Petrodvorec. [hra]. 1976.
  • Viac ako láska. [hra]. 1980.
  • Nie som stvorený pre samotu. [hra]. 1981.

O AUTOROVI A JEHO DIELE

Slovníky, encyklopédie
  • MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 186 – 187.
Internetové zdroje
  • Ivan Izakovič [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 21. 10. 2014]. Internet: < http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ivan-izakovic>.