HUDEC, Ivan

HUDEC, Ivan

[* 10. 7. 1947 Nitra]

Ivan Vojtech Hudec, MUDr., slovenský spisovateľ, prozaik, dramatik, publicista, kultúrny historik, ochotnícky režisér, herec, kultúrno-osvetový činovník, donátor, genealóg, praktický lekár, vedecký a riadiaci pracovník, bývalý poslanec Slovenskej národnej rady, Národnej rady Slovenskej republiky, a minister kultúry SR, osobnosť, ktorá sa nezameniteľným spôsobom pričinila o zavŕšenie národnoemancipačných úsilí slovenského národa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a o vznik samostatnej Slovenskej republiky, sa narodil 10. 7. 1947 v Nitre ako prvý zo štyroch synov Vojtecha a Veroniky Hudecovcov. Žije v Bratislave, je ženatý, má tri deti: dcéry Alexandru (1971), Barbaru (1994) a syna Gregora (1975).

Do základnej školy chodil v rodisku. Študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave (1962 – 1966), kde aj maturoval. Absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave (1966 – 1972).

Pôsobil ako lekár na internom oddelení žilinskej nemocnice – Okresného ústavu národného zdravia (OÚNZ) v Žiline (1972 – 1973), v Nemocnici akademika Ladislava Dérera v Bratislave na Kramároch (1973 – 1975), ako odborný asistent na Katedre rádiodiagnostiky v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave (1975 – 1978). Pôsobil vo Fakultnej nemocnici v Bratislave a zároveň bol výskumným pracovníkom Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave (1978 – 1982). Potom pôsobil na Kysuciach, kde bol vedúcim lekárom Oddelenia všeobecného lekárstva v Nemocnici s poliklinikou v Čadci (1982 – 1985). Pôsobil ako námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Diagnosticko-liečebnom ústave (Štátneho ústavu národného zdravia; 1985 – 1990). Publikoval viac ako 50 odborných prác doma i v zahraničí, okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára. Po novembri 1989 vstúpil do politiky. Bol poslancom Slovenskej národnej rady (1990 – 1992, SNR), do ktorej bol zvolený za KSS, neskôr pretransformovanej na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ, 1990). V ďalšom volebnom období (1992 – 1994) bol opäť poslancom SNR, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky premenovanej na Národnú radu SR (NR SR), do ktorej kandidoval za SDĽ, no neskôr pôsobil ako nezávislý poslanec. V nasledujúcich voľbách ho opätovne zvolili za poslanca NR SR, za koalíciu Hnutie za demokratické Slovensko-Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS). Bol ministrom kultúry Slovenskej republiky (1994 – 1998). Potom ho znova zvolili za poslanca NR SR (1998 – 2002), do ktorej kandidoval za HZDS. Neskôr pôsobil ako externý kultúrny radca Vyššieho územného celku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vykonával aj súkromnú lekársku prax a bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis (1992 – 2012). Venuje sa skúmaniu rodov a zostavovaniu rodokmeňov, o. i. zostavil rodokmeň Jána Palárika (* 27. 4. 1822 Raková – † 7.12.1870 Majcichov), niektorých repatriantov z Dolných zemí a obyvateľov odňatých slovenských regiónov, napr. severného Spiša (v súčasnosti včleneného do Poľska).

Nezameniteľným spôsobom sa pričinil o zavŕšenie národnoemancipačného úsilia slovenského národa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a o vznik samostatnej Slovenskej republiky (1. 1. 1993). Už pred rokom 1989 bol spoluautorom výzvy Vzduch našich čias (1986, s Petrom Šterlingerom, Drahoslavom Machalom, Ľubošom Juríkom, Jaroslavom Bednárikom a i.), signovanej 24 spisovateľmi strednej povojnovej generácie slovenských spisovateľov, ktorú predniesli v Trenčianskych Tepliciach a uverejnili v Novom slove pri príležitosti 50. výročia pamätného Kongresu slovenských spisovateľov, publicistov a vedeckých pracovníkov v Trenčianskych Tepliciach z roku 1936, podľa I. Hudeca „prvého národného zjazdu slovenských spisovateľov, ktorý jednoznačne a priam prorocky určil budúcnosť orientácie našej kultúry antifašisticky, demokraticky a ľavicovo“. Bol aj spoluautorom ďalšej výzvy prednesenej pri príležitosti 140. výročia Žiadostí slovenského národa z roku 1848 na Mohyle M. R. Štefánika na Bradle (1988), kde jej signatári (okrem I. Hudeca D. Machala, Ľ. Jurík, P. Štrelinger, D. Mikolaj, M. Zimková) žiadali prijať slovenskú ústavu, slovenskú štátnu vlajku s historickým znakom a ďalšie štátotvorné atribúty. Ako poslanec SNR sa zasadil za navrátenie historického symbolu – slovenského dvojkríža na trojvrší do štátneho znaku vtedajšej federatívnej ČSR a hlasoval za jeho prijatie ako štátneho znaku Slovenskej republiky, ktorý schválila SNR ako Zákon o používaní štátneho znaku, štátnej vlajky, štátnej pečate a štátnej hymny SR (1. 3. 1990). Od roku 1991 sa zapájal aj do činnosti Umeleckého odboru Matice slovenskej (UM MS), ktorý národne uvedomoval slovenskú inteligenciu a ktorého členmi boli osobnosti slovenskej kultúry, literatúry, publicistiky a vedy ako Peter Štrelinger, Drahoš Machala, Vlado Kompánek (predseda výboru UM MS), Tibor Andrašovan, Ida Rapaičová (podpredsedníčka), Marta Podhradská, Miroslav Pius, Milan Laluha, Ondrej Zimka, Gustáv Valach, Ever Puček, Dušan Roll, Ján Tužinský, Imrich Kružliak, Ján Smolec, Ondrej Mlachovský a i. Bol jednou z rozhodujúcich osobností Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch (30. 5. 1992), s Romanom Kaliským, Drahošom Machalom, Petrom Štrelingerom a ďalšími osobnosťami, ako aj pri vyhláseniach Stálej konferencie slovenskej inteligencie, ktoré významne ovplyvnili pohyb k samostatnej slovenskej štátnosti. Ako poslanec SNR bol poverený zostavením textu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. 7. 1992). Rozhodujúcu úlohu zohral pri schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky (1. 9. 2017), ktorá umožňovala vznik samostatnej Slovenskej republiky, keďže poslanci HZDS a SNS rozhodnutí za ňu hlasovať mali v SNR len 89 hlasov a potrebná ústavná väčšina bola 90 hlasov. Ako poslanec za SDĽ sa vzoprel straníckej disciplíne a bol ochotný hlasovať bez akýchkoľvek podmienok za jej schválenie. Vďaka jeho postoju sa rozhodlo o výsledku hlasovania, keďže sa k nemu pridala aj väčšina poslancov SDĽ a za prijatie Ústavy SR napokon hlasovalo 114 poslancov. Je aj autorom preambuly Ústavy SR, ktorá je v jej úvode dodnes. Bol aj členom Klubu ľavicových spisovateľov (1996), v ktorom formulovali s D. Machalom a P. Šterlingerom tézu Štát bez kultúry nemá zmysel! a poukázali na potrebu všestrannej spoločenskej podpory slovenskej pôvodnej tvorby, nášho umenia a slovenskej kultúry a ich náležitého postavenia v samostatnej Slovenskej republike. Je členom Kysuckej kultúrnej akadémie v Bratislave, ktorú spoluzakladal (1993, s Antonom Blahom, Ferom Repákom, Jozefom Potočárom, Ondrejom Zimkom, Petrom Papšom, E. Romanom, Ladislavom Polkom, Ladislavom Ostrákom, Jánom Sventekom a i.).

Počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra kultúry SR sa koncepčne a intenzívne venoval podpore a rozvoju národnej kultúry, vrátane budovania jej inštitucionálnych foriem, ako aj koncepcii, rozvoju a skvalitňovaniu miestnej a regionálnej kultúry. Po slovenskom ministrovi kultúry Miroslavovi Válkovi je dodnes považovaný za najlepšieho ministra kultúry, keďže bol posledným koncepčným ministrom veľkých kultúrnych, národných i regionálnych a miestnych projektov. V rámci Ministerstva kultúry SR (MK SR) založil Sekciu štátneho jazyka a národného písomníctva MK SR, založil, resp. transformoval aj viaceré organizácie zriadené MK SR a definoval ich úlohy a poslanie národných kultúrnych inštitúcií. Medzi ne patrilo najmä Národné literárne centrum (NLC), ktoré inicioval a zriadil a ktorého súčasťou bol aj Dom slovenskej literatúry (DSL) a knižná distribučná sieť Hrebenda, určená pre šírenie pôvodnej slovenskej a prekladovej literatúry. V rámci vydavateľskej činnosti DSL NLC inicioval vytvorenie a vydanie kolektívnych diel významných slovenských historikov Dokumenty slovenskej národnej identity štátnosti (1998, 1999) a edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, ktorej prvá časť mala podnázov Územie Slovenska pred príchodom Slovanov (1998). Pritom inicioval získavanie dokumentov o dejinách Slovenska a Slovákov aj zo zahraničných archívov. V rámci NLC podporil aj vznik a vydávanie nového literárneho mesačníka Literika. Po jeho odchode z funkcie ministra kultúry (1998) NLC, žiaľ, z hľadiska obsahu činnosti i personálneho obsadenia dramaticky zredukovali a premenovali na dnešné Literárne informačné centrum, pritom zrušili aj knižnú distribučná sieť Hrebenda a neskôr i časopis Literika. Ako minister kultúry inicioval usporiadanie celoštátnych konferencií o miestnej kultúre, podporil vznik a pravidelné usporadúvanie celoštátnej súťaže kroník, monografií miest a obcí a kultúrno-historických publikácií Slovenská kronika, ktorá sa uskutočňuje dodnes, i celoštátnej súťaže mestských, obecných a regionálnych novín Miestne noviny, ktorá už, žiaľ, zanikla. Inicioval napísanie kultúrnohistorických charakteristík ôsmych nových krajov Slovenskej republiky a vydávanie slovníkov slovenských nárečí. Založil aj Národné centrum mediálnej komunikácie (1997), ktoré vzniklo zo štátneho Novinárskeho študijného ústavu, s hlavným poslaním zisťovať sledovanosť médií a výskumy verejnej mienky, vrátane prieskumov volebných preferencií, ktoré ich uskutočňovalo s pozoruhodne presnými výsledkami, na rozdiel od súkromných, neraz politicky predpojatých prieskumných agentúr (neskôr, v r. 2001 ho takisto zrušili, resp. jeho pracovníci prešli do Národného osvetového centra, kde sa realizuje výskum kultúry). Inštitucionálne podporil aj vydávanie tradičných slovenských tradičných hodnototvorivých literárnych, umeleckých a kultúrnospoločenských časopisov ako Literárny týždenník či Dotyky tak, aby neboli odkázané na svojvôľu meniacich sa politických garnitúr, čo jeho nástupcovia, žiaľ, opätovne zrušili. Počas pôsobenia vo funkcii ministra kultúry osobitne podporoval rozvoj vzťahov so slovenskými krajanmi, bol prijatý prvý zákon o zahraničných Slovákoch, založil Dom zahraničných Slovákov, začal vychádzať časopis Slovenské zahraničie. Okrem toho inicioval budovanie pamätníkov významných slovenských osobností žijúcich a pôsobiacich v zahraničí. Všetky inštitucionálne formy podpory slovenskej kultúry, ktoré inicioval a založil, a ktoré jeho nástupcovia nezlikvidovali, pretrvávajú ako životaschopné projekty a dodnes pomáhajú rozvoju našej kultúry, literatúry či umenia.

Ivan Hudec začínal ako dramatik, spoluzakladateľ študentského divadielka malých javiskových foriem U Rolanda (1970), v ktorom bol autorom, režisérom, hercom a organizátorom a pre ktoré spoločne s Petrom Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier. Z nich bola najúspešnejšia Ostrovy (1974, knižne vyšla až r. 1992 spolu s ďalšími dvoma hrami pod názvom Triptych o Džure, Ostrovoch a Dravcovi). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne, spoločne s Petrom Valom napísal dramatický triptych z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990). Hra Knieža vyšla v knihe Historické hry (1987, ďalší autori: Ján Solovič, Mikuláš Kočan) a všetky tri hry v knihe Veľká Morava: Knieža, Bratia, Kráľ (1989). Ťažisko jeho literárnych aktivít spočíva v oblasti prózy. Knižne debutoval románom Hriešne lásky osamotených mužov (1979), v ktorej mužskí „hrdinovia“ troch manželských dvojíc nevedia zladiť svoje profesionálne a osobné záľuby s nárokmi manželského spolužitia. Zbierka poviedok Bozk uličníka (1981) obsahuje humorne ladené, miestami absurdné príbehy zo života súčasníkov – ľudí z vidieckej i mestskej society a rozličných profesijných prostredí, najmä z medicíny a športu, poviedky v nej svojou kompozíciou a štylistickými prostriedkami smerujú ku groteske. V románe Ako chutí zakázané ovocie (1981), na príbehu troch lekárov, ktorí spolupracujú pri náročnom medicínskom experimente, zobrazil medziľudské vzťahy v špecifickom prostredí kardiológov. Svoj pozitívny vzťah ku Kysuciam, ktorý nadobudol k tomuto severoslovenskému regiónu počas svojho pôsobenia v nemocnici v Čadci, vyjadril v historickom románe Pangharty (1985), v ktorom zobrazil drsnú kysuckú realitu 17. storočia v paralele s bližšou minulosťou 20. storočia. Román má bohato členený dej s množstvom sociálnych a národopisných detailov, opisuje v ňom históriu kraja a život jeho osadníkov, v ktorom sa vďaka oneskorenému nástupu industrializácie po stáročia do súčasnosti uchovali živé tradície a kultúrne prejavy ľudu ako mnohoraké autentické zvyky, folklór, ľudová slovesnosť od rozprávky až po mýtus, či mágia. V románe pomenoval aj jazykové a materiálne zdroje ľudovej kysuckej kultúry siahajúce k pohanským časom a až do starého indoeurópskeho priestoru. V románovej novele Čierne diery (1985), v ktorej sa vrátil do súčasnosti, prevládajú spoločenskokritické tóny, ide v nej o príbeh človeka, ktorého opantala chamtivosť a mamonárstvo a ktorého jediným cieľom sú peniaze. V románovej novele Experiment „láska“ (1989) zobrazil príbeh mladej ženy, ktorú láska a vytúžené materstvo vyliečia z nádorového ochorenia, no zároveň v nej kriticky diagnostikuje viaceré románové postavy zvláštnou chorobou – „rakovinou duše“. V knihe Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987), ktorá je súborom sedemnástich poviedok, sa sústredil na vykreslenie charakteru a psychického rozpoloženia súčasného človeka v hraničných situáciách. Vyšla mu historizujúca prozaická groteska s prvkami irónie a paródie Praotec Samo (1990) o zakladateľovi prvého štátneho útvaru na našom území. Je spoluautorom knihy bizarných historických a mysterióznych poviedok o slovenských hradoch a ich obyvateľoch Biela pani, mŕtvy pán… (s Petrom Jarošom, 1992). Je autorom rekonštrukcie staroslovanskej mytológie v beletrizovanej forme Báje a mýty starých Slovanov (1994), ktorá neskôr vyšla aj v USA v angličtine (2000), srbčine (1998), češtine (1994) a v ďalších jazykoch, vrátane čínštiny. Literárnou kuriozitou je jeho novela Život v zátvorke (1988), ktorú preložili z rukopisu do maďarčiny a v slovenčine zatiaľ nevyšla. Zostavil antológiu Eros: Erotické poviedky (1989) do ktorej aj autorsky prispel (spoluautori: Peter Jaroš, Lajos Grendel, Tomáš Janovic, Pavol Vilikokovský, Oľga Feldeková, Dušan Dušek, Dušan Mitana, Vincent Šikula, Milan Lasica, Rudo Sloboda a i.). Jeho prozaické diela vyšli v dvanástich jazykoch, o. i. v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade. Ako kultúrny a politický publicista príspevky publikoval v Slovenskom rozhlase, v periodikách, najmä v Literárnom týždenníku, denníku Slovenská Republika, v Slovenských národných novinách a inde, v ktorých sa osobitne venoval témam štátu, menšín a kultúry, popri nich napísal zborník politických komentárov Slovensko vlasť moja (1994). Je spoluzostavovateľom publikácie Slovensko – osud náš (Výber z činnosti MK SR v rokoch 1994 – 1998) (2006). Zostavil a spoluautorsky napísal monografie obcí Radava v minulosti a dnes (2008) a Trnové (2010), ktorá získala 1. miesto v kategórii Knihy o obciach v súťaži Najkrajšia kniha a propagačný materiál za rok 2010 Krajskej knižnice v Žiline. Je autorom a spoluautorom viacerých televíznych, rozhlasových a divadelných scenárov. Jeho osobnými záľubami okrem literatúry sú futbal a tenis.

Je nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Rad Andreja Hlinku I. triedy (1998), laureátom viacerých literárnych cien, za knihu Báje a mýty starých Slovanov (1994) získal ocenenie Najkrajšia detská kniha zimy (autor ilustrácií Karol Ondreička) – v kategórii Najkrajšie a najlepšie detské knihy jari, leta, jesene a zimy na Slovensku (1994) od medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. Získal aj ocenenie Osobnosť Kysúc – za celoživotné dielo (2011).

Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

DIELA

Próza

  • Hriešne lásky osamotených mužov. Ilustrácie: Gabriela Gottpreisová. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1979. 144 s.
  • Ako chutí zakázané ovocie. Ilustrácie: Gabriela Gottpreisová. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981. 180 s. Edícia Nová próza.
  • Bozk uličníka. Obálka: Jozef Gális; ilustrácie: Ľudmila Karásková. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1981. 126 s. Edícia Mladá tvorba.
  • Čierne diery. Ilustrácie: Dušan Polakovič. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1985. 115 s. (viaz.). Edícia: Erb.
  • Pangharty. Ilustrácie: Miroslav Cipár. 1 vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1985. 222 s. Edícia Nová próza.
  • Záhadný úsmev štrbavého anjela. Ilustrácie: Karol Ondreička. 1 vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1987. 152 s. Edícia nová próza.
  • Hriešne lásky osamotených mužov; Ako chutí zakázané ovocie. 2. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988. 311 s.
  • Experiment „láska“. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1989.; 2. vyd. D + Gallery, 2000. ISBN 80-220-0016-7.
  • Praotec Samo. Ilustrácie: Milan Mravec. 1. vyd. Bratislava: Hudec Ivan, 1990. 87 s. ISBN 80-900470-09.
  • Biela pani, mŕtvy pán...: Príbehy zo slovenských hradov. Autori: Ivan Hudec, Peter Jaroš. Ilustrácie: Ľudmila Karásková. 1. vyd. Bratislava: H+H, 1991. 223 s. ISBN 80-900502-2-0; Salto, 1992. 219 s. (viaz.).
  • Výber – próza do roku 2000. 1. vyd. Bratislava: Print-servis, 2003. 643 s. ISBN 80-88755-98-0.
  • Báje a mýty starých Slovanov. Doslov a doplňujúce texty Dušan Čaplovič. Ilustroval Karol Ondreička. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 1994. 136 s. ISBN 80-7145-110-X.; 2. vyd. 137 s. Bratislava: Print-servis, 1998, ISBN 80-88755-88-3.

Próza – antológie, zborníky

  • Eros: Erotické poviedky. Antológiu zostavil a doslov napísal Ivan V. Hudec; 21 autorov: Peter Jaroš, Lajos Grendel, Tomáš Janovic, Pavol Vilikokovský, Oľga Feldeková, Dušan Dušek, Dušan Mitana, Vincent Šikula, Milan Lasica, Rudo Sloboda, Ivan Hudec a i. Autor obálky: Jozef Gális, ilustrácie: Štefan Prokop. Bratislava: Smena, 1989. 208 s. ISBN 073-064-89 (viaz.). Edícia Eva.
  • Miesto v príbehu: Antológia modernej slovenskej poviedky. Zostavil: Peter Darovec. Autori: Ján Hrušovský, Gejza Vámoš, Milo Urban, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Alfonz Bednár, Leopold Lahola, Ján Johanides, Vincent Šikula, Rudolf Sloboda, Jaroslava Blažková, Peter Jaroš, Dušan Dušek, Pavel Hrúz, Pavel Vilikovský, Dušan Mitana, Ivan Hudec, Peter Pišťanek, Ján Litvák, Igor Otčenáš. Autor obálky: Peter Haas. Bratislava: Ars litera, 1995. ISBN 80-85452-53-7. 325 s.
  • Správy z neznámych svetov. Antológia slovenských sci-fi poviedok. Zostavili: Peter Zajac, Jozef Gerbóc. Autori: Ján Lenčo, Miroslav Butora, Dušan Dušek, Ján Fekete, Andrej Ferko, Peter Gomolčák, Nata Hosťovecká, Pavel Hrúz, Ivan Hudec, Anton Hykisch, Peter Jaroš, Dušan Kužel, Ján Lenčo, Dušan Mitana, Jozef Puškáš, Rudolf Sloboda, Alta Vášová a i. Bratislava: Smena, 1988. 326 s.

Publicistika

  • Slovensko vlasť moja: Od zvrchovanosti k dnešku: (politický denník v publicistike). Bratislava: Print-servis, 1994. 171 s. ISBN 80-88755-07-7.
  • Slovensko – osud náš (Výber z činnosti MK SR v rokoch 1994 – 1998). [Kol. autorov; spoluzostavovateľ: Ivan Hudec]. Bratislava: Print-servis, 2006. 171 s. ISBN 80-89255-00-0.

Odborná literatúra

  • Memofond obce. [Ivan Vojtech Hudec]. 1. vyd. Bratislava: Printservis, 2004. 38 s. ISBN 80-89037-01-1.
  • Radava v minulosti a dnes: monografia obce. Zostavil redakčný kruh pod vedením Ivana V. Hudeca. 1. vyd. Radava: Obecný úrad, 2008. 320 s.ISBN 978-80-88729-21-1.
  • Trnové: monografia obce. Kolektív autorov; zostavil redakčný kruh pod vedením Ivana V. Hudeca. 1. vyd. Trnové: Mestský úrad, 2010. 447 s. ISBN 978-80-89172-21-4.
  • Rod Hudec z Nitry. [Ivan Vojtech Hudec]. 1. vyd. Čadca: Magma, 2014. 183 s.

Dráma

  • Ostrovy. 1974.
  • Knieža. [1. časť trilógie]. Autori: Ivan Hudec, Peter Valo; Tomáš Janovic. 1. vyd. Bratislava: Lita, 1985.
  • Bratia [2. časť trilógie]. Autori: Ivan Hudec, Peter Valo. 1. vyd. Bratislava: Lita, 1988. 50 s.
  • Historické hry: Knieža. Peter a Pavel. Ej, Ďurko, Ďurko! alebo Horúci zemiak. Autori: Ivan Hudec, Peter Valo, Ján Solovič, Mikuláš Kočan. [Miloš Mistrík]. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1987. 200 s.
  • Kráľ Svätopluk [3. časť trilógie]. Autori: Ivan Hudec, Peter Valo. 1988.
  • Triptych o Ďzure, Ostrovoch a Dravcovi. [knižné vydanie troch hier]. 1992.
  • Veľká Morava: Knieža, Bratia, Kráľ: Divadelná tvorba. Autori: Ivan Hudec, Peter Valo. [Ján Števček, Matúš Kučera, Zuzana Bahnová, Tomáš Janovic]. Bratislava: Tatran, 1989. 1. vyd. 176 s. ISBN 80-222-0053-0.
  • Výber: dráma do roku 2000. 1. vyd. Bratislava: Printservis, 2005. 401 s.ISBN 80-88755-99-9.

PREKLADY DIEL AUTORA

  • Fattyak. Do maďarského jazyka preložil Istvan Hubik. 1. vyd. Bratislava: Madach, 1987. 281 s. Budapešť: Európa Könyvkiadó, 1987. 182 s. ISBN: 9630742799.
  • Fekete lyulak. Preklad do maďarského jazyka. 1. vyd. Bratislava: Madách, vydavateľstvo kníh a časopisov, 1988. 145 s. (brož.)
  • Jak šmakuje zakazany owoc. Preklad zo slovenského originálu Ako chutí zakázané ovocie Krystyna Donabidowicz. 1. vyd. Katovice – Bratislava: Slask – Slovenský spisovateľ, 1988. 204 s. ISBN 83-216-0899-X.
  • Élet zárójelben. Preklad do maďarského jazyka: Eszter Cséfalvay; Karol Wlachovský. 1. vyd. Bratislava: Madách, 1989. 205 s. ISBN 8070890371, 963-07-4859-2 (brož.).
  • Jak chutná zakázané ovoce. Zo slovenského originálu Ako chutí zakázané ovocie preložil do českého jazyka Emil Charous. Praha: Melantrich, 1989. 167 s. ISBN 80-7023-017-7.
  • Sovremennaja slovackaja povesť. Zostavil Jurij Vasil'jevič Bogdanov; autori: Alfonz Bednar, Ivan Gudec, Andrej Ferko a Ivan Gabaj; preklad: I. Bogdanova, Irina Ivanova, N. Šuľgina, N. Popova. Ilustrácie: O. G. Dmitrijeva. Moskva: Raduga, 1989.
  • Predanja i mitovi starich Slovena. Zo slovenského originálu Báje a mýty starých Slovanov preložené do srbského jazyka. Bratislava: Slovart, 1994.
  • Predanja i mitovi starich Slovena. Zo slovenského originálu Báje a mýty starých Slovanov do srbského jazyka preložil do srbského jazyka Michal Charpanj. Beograd: Zavod za udžbenike i nastavna sredstva Bački Petrovac: Kultura, 1998. 134 s. ISBN 86-17-06637-7, 86-7103-143-8. Vyšlo s podporou (LIC) SLOLIA.
  • Báje a mýty starých Slovanů. Doslov a doplňujúci text: Dušan Čaplovič. Zo slovenského originálu Báje a mýty starých Slovanov preložila J. Klimešová. Ilustroval Karol Ondreička. Bratislava: Slovart, 1994. 136 s. ISBN 80-7145-111-8.
  • Lehendy j mify starych slovjan. Preklad zo slovenského originálu Báje a mýty starých Slovanov do ukrajinského jazyka Vitalij Konopelec. 1. vyd. Bratislava: Slovjanske prohresyvne vydavnyctvo-pryma, Prjašiv: Viddil ukrajin. lit., 1996. 117 s. ISBN 80-88854-14-8, 80-88854-14-0.
  • Kon v lunnija grad (antologija svremenni slovaški razkazi). [antológia poviedok v bulharskom jazyku]. Preklad: Dimitar Stefanov. Autori: Anton Baláž, Július Balco, Jana Bodnárová, Peter Glocko, Dušan Dušek, Milan Zelinka, Milka Zimková, Anton Marec, Drahoslav Machala, Dušan Mitana, Jozef Puškáš, Ján Tužinský, Ivan Habaj, Mária Hajková, Peter Holka, Ivan Hudec, Peter Štrelinger, Ľuboš Jurík. Zostavili: Drahoslav Machala, Milan Richter. 1. vyd. Sofia (Bulharsko): Literaturen forum, 1997. ISBN 954-8121-84-0. Vyšlo s podporou (NLC) SLOLIA.
  • Tales from Slavic Myths. Preklad zo slovenského originálu Báje a mýty starých Slovanov Emma Nezinska & Jeff Schmitz with Albert Devine. Doslov Dusan Čaplovič. Ilustrácie Karol Ondreička. 1. vyd. Wauconda (Illinois, USA): Bolchazy-Carducci Publishers, 2000. 134 s. ISBN 0-86516-451-7. Vyšlo s podporou (LIC) SLOLIA.
  • In Search of Homo Sapiens (Twenty-Five Contemporary Slovak Short Stories). [antológia poviedok v anglickom jazyku]. Preklad: Heather Trebatická. Autori: Balco, Bátorová, Čeretková-Gállová, Farkašová, Ferko, Halvoník, Holka, Hudec, Hykisch, Chudoba, Jaroš, Jurík, Lenčo, Mikolaj, Muller, Rothmayerová. Zostavili: Pavol Hudík, Lucy Bednár. Predslov: Pavol Janík, Pavol Hudík. Wauconda (USA): Bolchazy-Carducci Publishers,
  • 261 s. ISBN 0-86516-532-7.; Bratislava: Orchidamos Slovakia, 2002. ISBN 80-8061-181-1.
  • Experimenti „sikvaruli“. Preklad zo slovenského originálu Experiment „láska“ do gruzínskeho jazyka Maia Nachkebia]. Tbilisi (Gruzínsko): Mtsignobari, 2013. 2020 s. ISBN 978-9941-450-17-4. Vyšlo s podporou (LIC) SLOLIA.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ (PREDSLOVY, DOSLOVY)

  • MOODY, Raymond A.: Svetlo na druhom brehu. Preklad: Pavel Vilikovský. Doslov: Ivan Hudec. Bratislava: Smena, 1991. 124 s. ISBN 80-221-0190-7.
  • KOLEMBUS, Martin: Tichý výkrik. [poézia]. Zostavil Ivan Hudec; Dušan Mikolaj. 1 vyd. Bratislava: Print-Servis, 1994. 141 s. ISBN 80-88755-17-4.
  • KRET, Anton: Krátky slovník nárečia slovenského spišského. Ako sa rozprávalo v Spišskej Novej Vsi a Smižanoch. Idze ftoškaj, neše coškaj. Doslov: Ivan Hudec. 1. vyd. Bratislava: Print-servis, 1994. 150 s. ISBN 80-88755-11-5 (brož.). Edícia Krátkych slovníkov základných slovenských nárečí pre milovníkov reči a nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia. Zv. 1.
  • FEKETE, Ján: Krátky slovník nárečia slovenského modrokamenského. Ako sa rozprávalo v Modrom Kameni. Ľaľa, ľaľuške a ľanočke. Doslov: Ivan Hudec. 1. vyd. Bratislava: Print-Servis, 1995. 199 s. ISBN 80-88755-20-4 (brož.). Edícia Krátkych slovníkov základných slovenských nárečí pre milovníkov reči a nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia. Zv. 4.
  • PALKOVIČ, Konštantín: Krátky slovník nárečia slovenského modranského. Ako sa rozprávalo v Modre. A mosí držat, ten Amerikán s tím európanem. Doslov: Ivan Hudec. 1. vyd. Bratislava: Print-Servis, 1996. 196 s. ISBN 80-88755-27-17 (brož.). Edícia Krátkych slovníkov základných slovenských nárečí pre milovníkov reči a nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia. Zv. 6.
  • PALKOVIČ, Konštantín: Krátky slovník nárečia slovenského záhorského senického. Ako sa rozprávalo v Senici. Doslov: Ivan Hudec. 1. vyd. Bratislava: Print-Servis, 1996. 142 s. ISBN 80-88755-26-3 (brož.). Edícia Krátkych slovníkov základných slovenských nárečí pre milovníkov reči a nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia. Zv. 9.
  • BALÁK, Štefan: Krátky slovník nárečia slovenského račianskeho. Ako sa rozprávalo v Rači. Na mú víru, na psí dzíru na kačací prísahu. Doslov: Hudec, Ivan. 1. vyd. Bratislava: Print-Servis, 1997. 157 s. ISBN: 80-88755-45-X (brož). Edícia Krátkych slovníkov základných slovenských nárečí pre milovníkov reči a nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia. Zv. 10.
  • HABOVŠTIAK, Anton: Krátky slovník nárečia pivnického. Ako sa rozprávalo v Pivnici (Báčka). Nazdali sa chlapci, že vojna je taňec, ver in vistavili sentamáši šiaňec. Doslov: Ivan Hudec. Bratislava: Print-Servis, 1997. 231 s. ISBN 80-88755-54-9 (brož). Edícia Krátkych slovníkov základných slovenských nárečí pre milovníkov reči a nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia. Zv. 14.
  • PODMANICKÝ, Ján: Povesti rieky Kysuce. Doslov: Ivan Hudec. 1. vyd. Žilina: Print-Servis, 2000. 192 s. ISBN 80-88755-97-2.
  • DUBOVICKÝ, Oskár: Slovník nárečia starobystrického. [Doslov:] Viliam Judák, Ivan Hudec. Ilustroval: Stanislav Bača. Čadca: Vzlet, 2002. 170 s. ISBN 80-968759-5-7.
  • RADVÁNI, Hadrián: Stará Trnava v obrazoch. [Doslov:] Jozef Šimončič, Ivan Hudec. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2002. 83 s. ISBN 80-7162-386-5.
  • Slovník významných osobností Kysúc. Zostavovatelia: Mária Bátorová, Anton Blaha – vedúci zostavovateľského kruhu, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický; prvotné biografické podklady podľa literatúry spracovali: Peter Cabadaj, Skarlet Ďurná, Rastislav Hajnoš, Augustín Maťovčík, Pavol Parenička, Katarína Tomanová-Šulganová. Bratislava: Kysucká kultúrna nadácia v Bratislave, 2004.
  • DUBOVICKÝ, Oskár: Kľukaté cestičky. Predslov Ján Podmanický. Doslov Ivan Hudec. Ilustroval: Stanislav Bača. 1. vyd. Čadca: Kysucká tlačiareň – Milan Vakula, 2010. 253 s. ISBN 978-80-970543-5-9.

OCENENIA

  • Rad Andreja Hlinku I. triedy (1998)
  • Osobnosť Kysúc – za celoživotné dielo (2011)
  • 1. miesto v kategórii Knihy o obciach v súťaži Najkrajšia kniha a propagačný materiál za rok 2010 Krajskej knižnice v Žiline za knihu Trnové (zostavovateľ a spoluautor Ivan Hudec, 2010)
  • Najkrajšia detská kniha zimy (ilustrácie Karol Ondreička) – v kategórii Najkrajšie a najlepšie detské knihy jari, leta, jesene a zimy na Slovensku (1994) od medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE

Monografie

  • KRNOVÁ, Kristína: Prejavy umeleckej nonkonformnosti v próze Ivana Hudeca. 1. vyd. Banská Bystrica: Metodické centrum, 1998. 28 s. ISBN 80-8041-235-9.
  • Pocta kamarátovi Ivanovi Hudecovi.[Dušan Čaplovič]. 1. vyd. Bratislava: [s.n.], 1997. 70 s.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Autorizácia

  • CIFRA, Štefan: Hudec, Ivan: Medailón člena SSS (biografia, bibliografia, ocenenia a i.) – autorizácia. [elektronická pošta]. E-mailová správa: Odosielateľ: Ivan Hudec. Dátum: 2. 7. 2017. [Citované 5. 7. 2017].

Personálna bibliografia

  • Ivan Hudec. Nitra: Okresná knižnica, 1996. 1 zlož. list ([3] s.).

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • Bozk uličníka Ivana Hudeca. In: MACHALA, Drahoslav: Slovenská vlastiveda: Nitrianska župa. Martin: Matica slovenská, 2012, ISBN 978-80.8128-058-0, s. 194, 195.
  • HUDEC, Ivan. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 167, 168.
  • HUDEC, Ivan. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 656 s. ISBN 80-7149-801-7, s. 224, 225.

Internetové zdroje

  • HUDEC, Ivan: Nad sci-fi Rasťa Doboša a Ivana Rosu. In: Bestofliterature [online]. Uverejnené: 19. 12. 2009 [citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Hudec [1947]. In: Literární doupě [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Hudec. In: Kdo je kdo v české a slovenské scifi [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: .
  • Ivan Hudec. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Hudec. In: Osobnosti.sk [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Hudec. In: Vláda SR [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Hudec. In: Vydavateľstvo Formát: Encyklopédia súčasných spisovateľov na Slovensku [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Hudec. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <https://sk.wikipedia.org/wiki/Ivan_Hudec>.
  • KRPELAN: Roman: Ivan Hudec: Mečiar sa opotreboval. In: Sme [online]. Uverejnené: 11. 5. 2003 [citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Literatúra je najveľkolepejší zjav na svete – boží dar: Spisovateľ Drahoslav MACHALA vytrvalo otváral okná nádeji a písal o témach, čo sa neodporúčali (Zhováral sa Ján SMOLEC). In: SSN [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • MISTRÍK, Miloš: Sto slovenských hier. In: UDFV SAV [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • MUDr. Ivan Hudec – Videovizitka pre Kysuckú kultúrnu nadáciu. In: Youtube [online]. Zverejnené: 6. 1. 2012 [citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Novoročný trojkráľový koncert v Čadci so skvelými výkonmi umelcov: Osobnosťami Kysúc 2011 sú MUDr. I. Hudec, MUDr. S. Mizera, J. Kondek a P. Prívara. In: Dom kultúry v Čadci [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • O jednej z ciest k Štefánikovi. [Rozhovor Matúša Valihoru s Petrom Uhlíkom]. In: Spolek pro vojenská pietní místa – archívní verze [online]. Uverejnené: 15. 5. 29011 [citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • PhDr. Anton Hrnko, CSc.: Slovenský parlament pred vznikom suverénnej Slovenskej republiky v rokoch 1990 – 1993, s. 93,94. In: Slováci a ich národné bytie v Európe: Vznik 2. Slovenskej republiky (Zborník prednášok z konferencie). Bratislava, 8. september 2012 [online]. Bratislava: Panslovanská únia, občianske združenie, 2012. ISBN 978-80-970685-3-0. 141 s.
  • VÝROČIE: Takto hlasovali poslanci o Deklarácii o zvrchovanosti SR. TASR. In: Teraz. sk. Uverejnené: 17. 7. 2015. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Hudec, Ivan. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Hudec, Ivan. In: ŠVK Košice [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Hudec, Ivan. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 29. 6. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.

+