CIFRA, Štefan

CIFRA, Štefan

[* 22. 8. 1960 Nitra]

Štefan Cifra, spisovateľ, básnik, publicista, kultúrny historik, redaktor, editor, národopisný zberateľ, sa narodil 22. augusta 1960 v Nitre. Matka Viera Cifrová, rod. Závodníková (* 1. 1. 1941 Turzovka), povolaním učiteľka, je folkloristka, hudobníčka, speváčka a skladateľka ľudových piesní, otec Štefan (* 19. 1. 1935 Komjatice – † 13. 7. 1991, tamže), bol povolaním učiteľ, režisér a herec ochotníckeho divadla. Vyrastal v Komjaticiach (okres Nové Zámky), v ranom detstve aj v Choči, Skýcove (okres Zlaté Moravce) a Turzovke. Je ženatý, má dve deti, žije v Bratislave, v mestskej časti Nové Mesto.

Základnú školu začal navštevovať v Skýcove (1967) – dedine v Tribečskom pohorí (cez vojnu vypálenej nemeckými fašistami, po vojne nanovo zastavanej murovanými domami "s červenými strechami"), kde rodičia učili na základe umiestenky –, vychodil ju v Komjaticiach (1967 – 1975) – južnoslovenskej obci ležiacej na nivách povodia Starej Nitry. Študoval na SPŠS v Bánovciach nad Bebravou a (1975 – 1977), kde bol redaktorom stredoškolského časopisu Obzor (1976 – 1977), v ňom začal uverejňovať publicistické žánre a prózu. Strednú školu dokončil a maturoval na SPŠS v Komárne (1977 – 1979), kde bol zakladateľom a šéfredaktorom stredoškolského časopisu Pantograf (1978 – 1979). V štúdiách pokračoval na SjF SVŠT v Bratislave (1979 – 1981), neskôr diaľkovo na FF UK (1987 – 1989).

Pracoval ako archivár v Slovenskom filmovom archíve (1981) a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1983 – 1990) v Bratislave, medzitým absolvoval základnú vojenskú službu v Topoľčanoch (1981 – 1982)  a v Čechách – v Bělej pod Bezdězem (1982 – 1983) v okrese Mladá Boleslav. Bol tlačovým tajomníkom ObNV Bratislava III (1990), po komunálnych voľbách roku 1990 prvým prednostom nového Miestneho úradu Bratislava-Nové Mesto (1990 – 1991), ktorý založil a uviedol do chodu, a volebným manažérom (1990 – 1994). Bol zakladateľom (1990) a šéfredaktorom miestnych novín – časopisu mestskej časti Bratislava-Nové Mesto Hlas Nového Mesta (1990, 1993 – 1994), šéfredaktorom časopisu pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti Národná osveta (1995 – 2013), vydávaného Národným osvetovým centrom, šéfredaktorom Literárneho týždenníka, časopisu Spolku slovenských spisovateľov (2014 – 2015), ktorého je v súčasnosti redaktorom, od roku 2014 je zároveň administrátorom interentových stránok SSS (web, facebook) a webovej stránky Literárneho týždenníka, ktorú založil.

Po príchode na vysokú školu do Bratislavy pôsobil v literárnych kluboch mladých autorov pri V-klube na Nám. SNP (1979 – 1980), v Divadelnom klube mládeže na Sibírskej ul. (1980), a vo Filmovom klube pri V-klube (1980 – 1981), kde spoluorganizoval neverejné projekcie zakázaných filmov slovenskej i zahraničnej filmotéky. V čase absolvovania základnej vojenskej služby sa zúčastňoval na neformálnych diskusných stoloch s témami kultúrno-spoločenského, ekonomického, politického vývoja spoločnosti v polovici osemdesiatych rokov, ktoré organizovali v súkromí pražskí intelektuáli, sústredení okolo maliarov pracujúcich v Poetickej vinárni Viola (1982 – 1983). Po návrate z vojenskej služby bol spoluiniciátorom a účastníkom neformálnych diskusií v Bratislave, Brne a Prahe (1984 – 1986), zúčastňoval sa na neformálnych diskusných stoloch v bratislavskej kaviarni U Michala (1985 –1989) o stave slovenskej literatúry, kultúrno-spoločenskom vývoji v období „prestavby“ a po sklamaniach z jej priebehu v čs. podmienkach. Koncom osemdesiatych rokov sa aktivizoval proti asanácii štvrte rodinných domov Zátišie v bratislavskom Novom Meste, kde s ďalšími aktivistami inicioval, organizoval petície a sformoval širokú občiansku iniciatívu (1988 – 1989), ktorej sa podarilo asanačný zámer MNV hl. m. SSR Bratislavy (v septembri 1989) – aj vďaka článku Aký osud čaká bratislavské Zátišie?, uverejnenému v Literárnom týždenníku – zastaviť. Po novembri 1989 bol komunálnym politikom, poslancom a členom komisie kultúry a ochrany pamiatok Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy (1990, 1990 – 1994 a 1999 – 2002).  Roku 1990  sa ako komunálny politik spolu s ďalšími členmi SR VPN pričinil o zamedzenie zmeny funkcie novostavby na bratislavskom hradnom kopci a o jej využitie na plánovaný účel – ako budovy SNR, najvyššieho zákonodarného zboru SR, dnešnej Národnej rady Slovenskej republiky. Ako mestský poslanec presadil pri schvaľovaní nového územného plánu hl. m. SR Bratislavy (1990) zmeny v prospech zachovania štvrtí rodinných domov v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto i iných častiach Bratislavy, pričinil sa o zamedzenie výstavby hotela a kasína na brehoch bratislavského jazera Kuchajda a o trvalé využívanie areálu – na športovorelaxačné, kultúrnoturistické účely a kultúrne a spoločenské podujatia pod holým nebom – pre všetkých obyvateľov. Bol signatárom a hovorcom Trnavskej iniciatívy VPN (október 1990), zakladajúcim členom platformy VPN-ZDS (marec 1991), aktivizoval sa v hnutiach a pohyboch usilujúcich sa o zavŕšenie národnoemancipačných úsilí, ktoré vyústili do vzniku samostatnej demokratickej Slovenskej republiky.

Ako šéfredaktor časopisu pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti Národná osveta uskutočnil profiláciu tohto jediného celoštátneho média v SR o miestnej a regionálnej kultúre, záujmovej umeleckej činnosti a tradičnej ľudovej kultúre na nové podmienky v období transformácie kultúry a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zorganizoval a na stránkach časopisu uverejnil viaceré okrúhle stoly a ankety o miestnej a regionálnej kultúre, štátnej kultúrnej politike, prechode kultúrno-osvetových zariadení zo štátneho rezortu pod miestne a krajské samosprávy, obnove a rozvoji slovenského vidieka, kultúrnej histórii a o iných ťažiskových témach slovenskej regionálnej a miestnej kultúry. S redakciou Národnej osvety a metodikmi NOC i ďalšími odborníkmi ako zostavovateľmi založil a vyprofiloval osobitné – v časopise aj samostatne šírené – prílohy špecializované na záujmovú umeleckú činnosť a tradičnú ľudovú kultúru: Folklór – pre tradičnú a ľudovú kultúru (1995 – 2000), Etuda – pre komornú a symfonickú hudbu a zborový spev (1995 – 2000), Paleta – pre neprofesionálne výtvarníctvo a ľudové remeslo (1995 – 2000),  Kamera – pre neprofesionálnu fotografiu, film a video (1995 – 1997), Svet tanca – pre spoločenský tanec (1995 – 1997), Slovo – pre literárnu tvorivosť a ľudovú slovesnosť (1995 – 1996), Slovenská kronika – pre tvorbu kroník a monografií (1998 – 2000), Slovenský vidiek – pre obnovu a rozvoj vidieka a kultúrnu turistiku (1999 a 2000), Človek človeku – pre metodickú činnosť ZPOK, neskôr mimoriadnu štvrťročnú prílohu Tradícia a súčasnosť – pre tradičnú a ľudovú kultúru  (2002 – 2007), mimoriadnu prílohu, ročenku Výročia – Kultúrno-osvetová činnosť, záujmová umelecká činnosť a tradičná ľudová kultúra a odbornú prílohu pre kultúrno-osvetovú teóriu, reflexiu a vedu a výskum v oblasti kultúry Reflexia kultúry (2010 – 2012). V spolupráci s metodikmi, spisovateľmi, národopiscami a ďalšími odborníkmi vytvoril aj viaceré monotematické čísla zamerané na významné kultúrne podujatia, ako Folklórny festival Východná, celoštátne konferencie o miestnej kultúre, výročia národných činiteľov, literárnych a kultúrno-osvetových osobností (J. C. Hronský, Ľ. Štúr, K. Ondrejka a i.) a udalostí (kresťanské tradície, 1 – 2/2012), či literárnu tvorivosť (mladá slovenská literatúra – literárne súťaže, 9/2010). Vytvoril a realizoval koncepciu internetovej stránky Národnej osvety (2011 – 2013). Inicioval, založil a s redakciou Národnej osvety – s garanciou NOC – organizoval celoštátnu súťaž kroník a monografií obcí a miest SLOVENSKÁ KRONIKA (sedem ročníkov v rokoch 1997 – 2012, s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou, SNM, SNK a Genealogicko-heraldickou spoločnosťou v Martine, Slovenským národným archívom, Literárnym informačným centrom v Bratislave, so ZMOS-om, Obecnými novinami) a celoštátnu súťaž obecných, mestských, regionálnych,  krajských, kultúrnohistorických a kultúrnoturistických novín a časopisov MIESTNE NOVINY (štyri ročníky v rokoch 2004 – 2011, s Katedrou žurnalistiky UK, so Slovenským syndikátom novinárov, ZMOS-om a Obecnými novinami); hlavnými mediálnymi partnermi oboch súťaží boli Tlačová agentúra SR a Obecné noviny – týždenník miest a obcí. Bol spoluzakladateľom Združenia priateľov obce Komjatice (2006), zakladateľom a šéfredaktorom občasníka – Spravodajcu ZPOK (2004 – 2010). Je členom Spolku slovenských spisovateľov, predsedom jeho kontrolnej komisie.

Poéziu uverejňoval v celoslovenských literárnych periodikách (Nové slovo mladých, literárna príloha Smeny na nedeľu,  Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týždenník), básne publikoval v zborníku mladej poézie a prózy Letokruhy (Smena, 1982). Do slovenčiny prebásnil poému Rainera Maria Rilkeho Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho (s Uwe Wolfom, rkp., 1980), výber z piatich zbierok srbského básnika Vaska Popu Stratená červená čižmička (s Milošom Herkom, Slovenský spisovateľ, 1987) a komédiu Wiliama Shakespeara Sen svätojánskej noci (so Štefanom Moravčíkom, LITA, 1987). Bol editorom samizdatového zborníka prác účastníkov neformálnych diskusných stolov slovenských a českých intelektuálov v Bratislave, Brne a Prahe Čistá strana (1986), editorom a spoluatorom bibliofílskeho vydania zborníka Literárneho klubu pri V-klube Mladá tvorba osemdesiatych rokov (1990). Samostatne knižne debutoval vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov básnickou zbierkou Odrieknutý svet (2001) – s cyklami Jediný život (1978 – 1983), Kúsok zeme (1984 – 1991), Človek medzi ľuďmi (1992 – 2000). Je spoluautor Slovníka nárečia stredoslovenského liptovskosliačskeho (s Klimentom Ondrejkom, 1997), autor koncepcie, tematického registra a poznámkového aparátu a spoluautor projektu elektronickej  Zbierky slovenských ľudových prísloví, porekadiel, pranostík a úsloví (s Klimentom Ondrejkom, 2005). Je autor kultúrnohistorických charakteristík krajov SR, ktoré vyšli pod názvom Kultúra v krajoch Slovenska (1998). Je spoluautor vedecko-popularizačnej monografie obce Komjatice 1256 – 2006, ktorej bol aj šéfredaktorom a spoluzostavovateľom (s Ing. Vierou Vrabcovou a kol., 2008). Vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov mu vyšla básnická zbierka Čo s takým človekom? (2014) Čo s takým človekom? s cyklami Stretnúť niekoho (2001 – 2007) a Človek v živote (2008 – 2014). Autor vyše 200 článkov o miestnej a regionálnej kultúre, záujmovej umeleckej činnosti, tradičnej a ľudovej kultúre, kultúrnej histórii a turistike, obnove a rozvoji vidieka a o kultúrnej politike.

Je nositeľom Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky za veľmi dobré pracovné výsledky a dlhoročný osobný vklad do slovenskej kultúry a umenia (1998).

DIELO

Poézia

  • Odrieknutý svet s cyklami Jediný život (1978 – 1983), Kúsok zeme (1984 – 1991), Človek medzi ľuďmi (1992 – 2000). Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001.
  • Čo s takým človekom? s cyklami Stretnúť niekoho (2001 – 2007) a Človek v živote (2008 – 2014). Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014.

Odborná literatúra – regionalistika – kultúrna história

  • Kultúra v krajoch Slovenska – kultúrnohistorické charakteristiky krajov Slovenskej republiky. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1998.
  • Komjatice 1256 – 2006: vedecko-popularizačná monografia obce [šéfredaktor, spoluautor a zostavovateľ, s Ing. Vierou Vrabcovou a kol.]. 788 s. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, s. r. o., 2008.

Odborná literatúra – lexikografia

  • ONDREJKA, Kliment – CIFRA, Štefan: Slovník stredoslovenského nárečia z Liptovských Sliačov a okolia s pôvodmi a hniezdovaním slov. [spoluautor výkladu a pôvodu slov, autor koncepcie a lexikografického spracovanie slovníka]. Bratislava: Print-Servis, 1998.
  • ONDREJKA, Kliment: Slovník nárečia stredoslovenského liptovskosliačskeho [editor, zodpovedný redaktor]. Bratislava: Print-Servis, 1998.

Prekladateľská tvorba

  • POPA, Vasko: Stratená červená čižmička  [výber z piatich zbierok poézie srbského básnika]. [prebásnil, s  Milošom Herkom]. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, 1987
  • SHAKESPEARE, Wiliam: Sen svätojánskej noci [prebásnil, so Štefanom Moravčíkom]. Bratislava: LITA, 1987.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

  • Pantograf. [stredoškolský časopis.] [zakladateľ, šéfredaktor]. Komárno: SPŠS, 1978, 1979.
  • Čistá strana.  [samizdatový zborník prác účastníkov neformálnych diskusných stolov]. [editor]. Bratislava – Brno – Praha:  [Štefan Cifra], 1986.
  • Hlas Nového Mesta: Časopis obyvateľov Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. [zakladateľ, šéfredaktor]. Bratislava: Miestny úrad Bratislava-Nové Mesto, 1990, 1993, 1994.
  • Mladá tvorba osemdesiatych rokov. [bibliofílsky zborník Literárneho klubu pri V-klube]. [editor, spoluauutor]. Bratislava: [Štefan Cifra], 1990.
  • Národná osveta: Dvotýždenník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti. [šéfredaktor]. Bratislava: Národné osvetové centrum,1995 – 2000. ISSN 1335-4515.
  • Folklór – Príloha Národnej osvety pre tradičnú a ľudovú kultúru. [šéfredaktor; zost. P. Homolka, J. Burič, K. Ondrejka, J. Majerčík]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1995 – 2000.
  • Etuda – Príloha Národnej osvety pre komornú a symfonickú hudbu a zborový spev. [šéfredaktor; zost. D. Očenášová, V. Blaho]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1995 – 2000.
  • Paleta – Príloha Národnej osvety pre neprofesionálne výtvarníctvo a ľudové remeslo. [šéfredaktor; zost. E. Pastorová]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1995 – 2000.
  • Kamera – Príloha Národnej osvety pre neprofesionálnu fotografiu, film a video. [šéfredaktor; zost. Z. Školudová]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1995 – 1997.
  • Svet tanca – Príloha Národnej osvety pre spoločenský tanec. [šéfredaktor; zost. Z. Hamplová]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1995 – 1997.
  • Slovo – Príloha Národnej osvety pre literárnu tvorivosť a ľudovú slovesnosť. [šéfredaktor; zost. Š. Moravčík, V. Kovalčík, A. Kret, S. Bakoš, A. Baláž]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1995 – 1996.
  • Slovenská kronika – Príloha Národnej osvety pre tvorbu kroník a monografií. [šéfredaktor; zost. L. Jasenák, I. Krištek, D. Daneková]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1998 – 2000.
  • Človek človeku – Príloha Národnej osvety príloha pre metodickú činnosť ZPOK. [šéfredaktor]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1999.
  • Slovenský vidiek – Príloha Národnej osvety pre obnovu a rozvoj vidieka a kultúrnu turistiku. [šéfredaktor; zost. F. Mach]. . Bratislava: Národné osvetové centrum, 1999, 2000.
  • Východná 1999. [Bulletin jubilejného 45. ročníka Folklórneho festivalu Východná]. [zostavovateľ]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1999.
  • Národná osveta: Mesačník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti. [šéfredaktor]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2001 – 2012. ISSN 1335-4515.
  • Tradícia a súčasnosť: Štvrťročník pre tradičnú a ľudovú kultúru: Príloha Národnej osvety. [šéfredaktor; zost. J. Balco]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2002 – 2007.
  • Výročia – Kultúrno-osvetová činnosť, záujmová umelecká činnosť a tradičná ľudová kultúra. Príloha Národnej osvety. [šéfredaktor; zost. K. Vrablicová]. Ročník 1 až 5. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2007 – 2011.
  • Reflexia kultúry: Príloha Národnej osvety pre kultúrno-osvetovú teóriu, reflexiu a vedu a výskum v oblasti kultúry. [šéfredaktor; zost. S. Chomová, Ľ. Šrámek]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2010 – 2012.
  • Národná osveta: Štvrťročník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti. [šéfredaktor]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2012 – 2013. ISSN 1335-4515.
  • Literárny týždenník: Časopis Spolku slovenských spisovateľov. [šéfredaktor]. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2014. ISSN 0862-5999.

Iné

  • ONDREJKA, Kliment – CIFRA, Štefan: Zbierka slovenských ľudových prísloví, porekadiel, pranostík a úsloví. [autor koncepcie, tematického registra, poznámkového aparátu, realizácia projektu elektronickej zbierky]. 1 CD. Bratislava: Q-Solid, 2005.

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE

Recenzie a štúdie v periodikách

  • ŠABÍK, Vincent: Poeta nascitur. (Štefan Cifra: Čo s takým človekom?). In: Literárny týždenník, roč. XVIII, č. 11 – 12, rok 2015, s. 9. Dostupné z interenetu: <TU>.

Rozhovory

  • BRENDZA, Boris – CIFRA, Štefan: Poézia má liečivé schopnosti: Rozhovor s básnikom a šéfredaktorom Literárneho týždenníka. In: Dotyky – Časopis pre mladú literatúru a umenie, ročník XXVII, rok 2015, č. 2.

HODNOTENIE TVORBY AUTORA

Štefan Cifra: Čo s takým človekom? (2014) – s cyklami Jediný život (1978 – 1983), Kúsok zeme (1984 – 1991), Človek medzi ľuďmi (1992 – 2000)

„Štefan Cifra, takmer dvadsaťročný šéfredaktor jedinečného časopisu Národná osveta – pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, súčasný šéfredaktor Literárneho týždenníka, ponúka čitateľom novú básnickú zbierku Čo s takým človekom?, v ktorej syntetizuje poetické plody svojho básnického prebývania „človeka medzi ľuďmi“, ako sa definoval v svojej prvej knihe básní Odrieknutý svet (z roku 2001). Už časový odstup naznačuje, že sa začleňuje medzi typ básnicky kreatívneho človeka, ako ho v slovenskej literatúre stelesňuje klasik Ivan Krasko, ktorý si berie slovo iba v dňoch výnimočných, teda pestuje estetiku celkom konkrétne definovaných ľudských situácií.“

ŠABÍK, Vincent: POETA NASCITUR. (Štefan Cifra: Čo s takým človekom?). In: Literárny týždenník, roč. XVIII, č. 11 – 12, rok 2015, s. 9.

Štefan Cifra: Odrieknutý svet  (2001) – s cyklami Jediný život (1978 – 1983), Kúsok zeme (1984 – 1991), Človek medzi ľuďmi (1992 – 2000)

„Poézia Štefana Cifru je hľadaním pevného kúska zeme pod nohami, istoty, lásky, zmyslu a sily pretrvávania, odolávania zlu i vlastnej slabosti. Prirodzeným ohraničením Cifrovho básnického sveta je slovenská krajina – južná černozem a kysucké korene, príroda, človek, rýdze slovo. Záchvevy tejto poetiky a etiky sú dnes vzácne, občerstvujúce a v mizérii dnešnej chaotickej, uponáhľanej doby priam prepotrebné. Oceňujem aj delikátnu prácu so slovom.“

ŠTEFAN MORAVČÍK, básnik

„Cifrova básnická tvorba je reflexívnou lyrikou, v ktorej dospel k charakteristické­mu rukopisu svojej poézie, pričom uprednostňuje striedmosť, vlastnú zážitkovosi, estetickú pôsobivosť a k pozitívnej etike zamerané posolstvo.“

VLASTIMIL KOVALČÍK, básnik, prekladateľ

„Cifrove básne sú úprimnou spoveďou človeka dnešných rozporuplných čias v rozpätí posledných dvadsiatich rokov. Neraz sú koncentrované a zahustené ako modlitba.“

PETER JAROŠ, spisovateľ, prozaik

Vasko Popa: Stratená červená čižmička, preklad Miloš Herko a Štefan Cifra

„Ondruš vlastne prekladal Popove básne z prvých dvoch zbierok. Ďalšie Popove básnické zbierky, Vedľajšie nebo (Sporedno nebo, 1973), Vlčia soľ (Vučja so, 1975), Dom uprostred cesty (Kuća nasred druma, 1975, Živé mäso (Živo meso, 1975) a Rez (Rez, 1980) do slovenčiny prekladali Miloš Herko a Štefan Cifra vo výbere Stratená červená čižmička (1987). Prvým a druhým výberom srbský básnik Vasko Popa je dôstojne predstavený slovenskej literárnej verejnosti. Večne neviditeľná a Stratená červená čižmička tvoria teda jeden celok – prekladatelia druhého výberu rešpektovali Ondrušove preklady z dvoch prvých Popových básnických kníh a orientovali sa na jeho neskoršie zbierky.“

Prof. Dr. MICHAL HARPÁŇ: Nový pokus o Vaska Popu a Jána Ondruša. In: Literárne informačné centrum. Bratislava, 2002. Dostupné ma interenete: TU.

Štefan Cifra, Ing. Viera Vrabcová: Komjatice 1256 – 2006

„Už takmer 800 stranový rozsah knihy Komjatice 1256 – 2006 s podtitulom Vedecko-popularizačná monografia obce napovedá, že ide o výnimočné dielo. Jej zostavovateľmi sú Štefan Cifra a Ing. Viera Vrabcová. Kniha vznikla vďaka vyše štvorročnej spolupráci týchto dvoch oduševnených komjatických rodákov – šéfredaktora Národnej osvety a národopisnej zberateľky, pôvodným povolaním ekonómky, ako aj príspevkom množstva odborníkov, obyvateľov a rodákov obce. Reprezentatívna kniha encyklopedického charakteru prináša množstvo zaujímavých informácií o obci, ale aj o dejinách ponitrianskeho regiónu, napr. o kontinuite staroslovenského osídlenia a kresťanstva od čias príchodu Slovanov cez obdobie Veľkej Moravy po vznik Uhorského štátu či o úlohe Komjatíc v boji proti okupácii južného Slovenska vojnovým Maďarskom. Monografia Komjatíc môže slúžiť ako vzor pre iné obce.“

JÚLIUS BALCO, spisovateľ, prozaik

„Táto výpravná publikácia je rozsahom knižných 800 strán a bohatosťou príspevkov i obrazového materiálu v žánri monografií obcí výnimočná. Môže smelo konkurovať monografiám veľkých miest. Vznikla vďaka vyše štvorročnej spolupráci dvoch komjatických rodákov Štefana Cifru, šéfredaktora Národnej osvety, spisovateľa a publicistu, a Viery Vrabcovej, národopisnej zberateľky, pôvodným povolaním ekonómky. Obaja zostavovatelia majú na knihe aj 250 a 220 stranový autorský podiel.  Monografiou Komjatice 1256 – 2006 sa šíri a bude aj šíriť dobré meno obce. Tvorcov knihy viedla myšlienka zozbierať dokopy čo najviac a zachovať veci, ktoré síce pomaly, ale iste odchádzajú do zabudnutia.“

PhDr. KAROL PETROVSKÝ, bibliograf, kultúrny historik

OCENENIA AUTORA

  • Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za veľmi dobré pracovné výsledky a dlhoročný osobný vklad do slovenskej kultúry a umenia (1998)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE

Interentové zdroje

  • Štefan Cifra: Slovenskí spisovatelia [online]. In: Literárne informačné centrum. [Citované 17. 10. 2014]. Dostupné na internete: TU.
  • Štefan Cifra, Nitra: Výročia osobností  [online]. In: Národné osvetové centrum. [Citované 23. 10. 2015]. Dostupné na internete: .