ČERETKOVÁ-GÁLLOVÁ, Marína (†)

ČERETKOVÁ-GÁLLOVÁ, Marína (†)

 [ * 26. 9. 1931 Zbehy – † 22. 10. 2017 v Nitra]

Marína Čeretková-Gállová, prom. fil., slovenská spisovateľka, prozaička, autorka literatúry pre deti a mládež, redaktorka, kultúrna pracovníčka, dramaturgička, autorka rozhlasových pásiem, hier i televíznej hry, sa narodila 26. septembra 1931 Zbehoch pri Nitre ako prvé dieťa z deviatich detí v rodine drobného živnostníka, otec bol cementársky majster, matka sa staral o domácnosť a deti. M. Čeretková-Gállová bola vydatá za akad. maliara Tibora Gálla, narodila sa im dcéra Juliana, no rozviedli sa, vnuk Michal Farkašovský je televízny moderátor. Žila a tvorila v Košiciach, potom v Nitre, kde aj zomrela 22. 10. 2017.

Štúdiá a povolanie

V rodných Zbehoch vyrastala a navštevovala aj ľudovú školu (4 triedy), odtiaľ sa presťahovali do Nitry. Študovala na Dievčenskom gymnáziu v Nitre (1942 – 1950), kde aj maturovala. Ako gymnazistka, po tom, ako vyhrala celoslovenskú súťaž v recitovaní, sa dostala na medzinárodný festival do Budapešti a ako sextánka napísala prvú poviedku s názvom Otec. Začala študovať odbor slovenčina – dejepis (1951) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no na základe anonymov, že je „nábožensky nevyrovnaná dcéra árizátora“ a že jej otec vykorisťuje robotníkov, musela pred ukončením druhého semestra zo školy odísť (1951) a zamestnať sa vo výrobe. Pracovala ako šička v Odevných závodoch, n. p. Hlohovec, potom nastúpila do zamestnania v Archeologickom ústave SAV (1952), najskôr v Bystričke pri Martine, napokon v Nitre. Vo výrobe sa stala „najlepšou úderníčkou“, normy „plnila nad 100 %“, ale viedla aj rozličné krúžky, najmä recitačné, a tak dostala odporúčanie závodu, aby ju vzali naspäť do školy. Napriek tomu ju vzali až na druhý raz. Ako „očistená a prevychovaná“ „s veľmi dobrým pracovným hodnotením“ sa teda na FF UK v Bratislave vrátila a štúdiá dokončila (1953 – 1957).

Spisovateľka Marína Čeretková-Gállová  
(v popredí) v roku 1957 preberá na promócii
diplom Filozofickej fakulty UK v Bratislave

 

Pred promóciami sa vydala, narodila sa jej dcéra a s manželom sa presťahovali sa na východné Slovensko, do Košíc. Písala poviedky a malé literárne žánre, realizovala sa aj ako recitátorka umeleckej literatúry. V Košiciach sa zamestnala v Čs. rozhlase ako redaktorka literárno-dramatickej redakcie (1958) a začala písať aj rozhlasové pásma a dramatické diela. V atmosfére roku 1968 sa angažovala vo viacerých sférach života – pôsobila ako tajomníčka Východoslovenskej odbočky Zväzu slovenských spisovateľov, bola redaktorkou literárnej redakcie a externou šéfredaktorkou kultúrno-spoločenského časopisu Realita, podporovala obrodný proces druhej polovice šesťdesiatych rokov a Alexandra Dubčeka... Po okupácii Česko-Slovenska a nástupe normalizácie neprešla ako nestraníčka previerkami a musela rozhlas opustiť (1970). Po roku 1968 sedem rokov nemohla publikovať. Pracovala v rozličných zamestnaniach: ako kultúrna referentka na Mestskom ústave národného zdravia a Mestskom národnom výbore v Košiciach (1972 – 1973), ako referentka Odevných závodov kpt. Nálepku v Košiciach (1975 – 1976), ako pracovníčka knižnice a i.  Vrátila sa naspäť do Nitry (1979), no po rozvode zostala s dcérou ako samoživiteľka, finančne jej na čas pomohol Slovenský literárny fond. Musela sa pretĺkať rozličnými zamestnaniami – od referentky na SOU potravinárskom po vychovávateľku v Strednej priemyselnej škole potravinárskej (1982 – 1987). Zápasila s dobou, ktorá ju nemilosrdne ponižovala a marginalizovala. Od roku 1988 žila na dôchodku v Nitre.

Marína Čeretková-Gállová. Príchod
do Azerbajdžanu s veľkou výpravou
slovenských spisovateľov, máj 1967

 

Po roku 1989 sa začala angažovať v Nitrianskej odbočke Spolku slovenských spisovateľov, v Dome Matice slovenskej. Pôsobila ako spisovateľka v slobodnom povolaní a v Nitre sa zúčastňovala na spoločenských a literárnych aktivitách mesta, ktoré organizoval miestny odbor Matice slovenskej, Nitrianska odbočka Spolku slovenských spisovateľov a Literárny klub Janka Jesenského.

 

Literárna tvorba

Po literárnych začiatkoch v časopisoch Mladá tvorbaKultúrny život a i. do literatúry vstúpila knihou noviel Koniec líšky (1962), v ktorých dominujú citové a mravné problémy dievčenských hrdiniek a mladých žien. Svet ženy v mnohých podobách rozkrývajú aj jej ďalšie románové novely Stokrát moje leto, Smrť červenej jarabiny (obe 1964), Samota pre bohov, Koňak pre Amáliu (obe 1967), Hriešne dievča Júlia (1970) či neskorší román Úraz (1987). Hlavný problém týchto próz pre dospelých, vrátane debutu, tvoria citové stavy žien na pozadí nešťastných lások, narušených partnerských a rodinných vzťahov, hľadanie morálnych istôt.

„Prvé obdobie (do roku 1970)“ – podľa literárneho vedca Andreja Červeňáka – „znamenalo výraznú originalitu a kvalitu jej tvorby, ktorá vyplývala z tlakov doby (atmosféra pražskej a slovenskej jari roku 1968), keď tvorivá inteligencia odmietla dogmatický model socialistického realizmu a prijala Garaudyho model „realizmu bez brehov“. Marína Čeretková-Gállová sa napojila na obrodný spoločenský a literárny prúd a vstúpila do literatúry ako novátor. Vo svojich dielach sa ponára do prírodnej podstaty človeka, ktorú deformuje sociálny determinizmus doby. Zapája sa do nonkonformného prúdu mladej slovenskej literatúry (J. Blašková, J. Johanides, R. Sloboda, P. Vilikovský, P. Jaroš a i.), ktorý je nepriamou kritikou tzv. dobovej angažovanej literatúry. Lenže prichádza rok 1968, vstup tzv. spojeneckých armád na územie Československa, ktorý pretrháva obrodný proces spoločnosti a pokúša sa nastoliť cestu tzv. normalizácie, čiže starý monologicko-dogmatický model života, myslenia a tvorby. Marína Čeretková-Gállová neprejde tzv. previerkami, musí opustiť zamestnanie a začať tvrdo zápasiť o svoju holú existenciu“.

Publikačné možnosti jej po siedmich rokoch zákazu pomohol vytvoriť riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Vojtech Mihálik. A tak po rokoch vynúteného mlčania vydala román Jednooký (1978), v ktorom mapuje pohnuté osudy rodáka, dedinského chlapca v mestskom prostredí, v posledných vojnových a prvých povojnových rokoch Nitry. V románe o dospievajúcom dievčati Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej (1982) tvorí časové a spoločenské pozadie príbehu koniec 60. rokov. Atmosféra dobovej „normalizácie" je v románe prítomná náznakovo (prostredníctvom osobnostného rozmeru niektorých postáv a otcovej emigrácie), v popredí je psychologický aspekt dospievania v zložitej životnej situácii.

Marína Čeretková-Gállova. Portrét
k vydaniu prózy Jednooký (1978)

 

 „V druhom období tvorby (do roku 1989)“, ako uvádza Andrej Červeňák, „ je jej dielo vytláčané na perifériu literatúry. Nastupuje sedem rokov mlčania (zákazu tvorby). Počas dvadsiatich rokov sa jej podarilo vydať iba štyri epické diela. Spisovateľka zostáva aj v tomto období sama sebou (sústreďuje sa na osudy ženy, na prírodné predpoklady matky), ale všíma si v oveľa väčšej miere ako doteraz aj sociálne motívy človeka v dobe a doby v človeku. Hrdinka románu Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej (1982) prežije všetky vzruchy dospievajúcej ženy, ale aj vplyvy sociálnej a rodinnej reality (rozvrátenej rodiny), až nakoniec nájde happy end v duchu zápasov spoločnosti a literatúry. Preto vydavateľstvo Mladé letá upozorňuje na obálke knihy, že „dielo je sociálnym príspevkom k umeleckému stvárneniu vážnej spoločenskej problematiky“. Kniha Cudzie deti (1983) je o osudoch detí z neúplných alebo rozvrátených detí, u ktorých  však prevláda psychologický akcent a smerovanie k pozitívnej životnej perspektíve.

„Tretie obdobie tvorby (po roku 1989) autorka začína ako takmer šesťdesiatročná žena a spisovateľka. Vydáva ďalších šesť epických diel, ktoré zúročujú jej záujem o prírodnú podstatu človeka – ženy, umocnenú sociálnym determinizmom, ktoré sa spisovateľka pokúša začleniť a vidieť v hlbších duchovných a transcendentálnych súvislostiach“ (A. Červeňák). Najskôr vydala miniromán Uniesť si svoj kríž (1993). Novela Anjelik (1994) je príbehom súčasníka a zachytáva jeho rozporuplné úsilie zaradiť sa do reality, na ktorú si „nenažil“. V nasledujúcom období vydala knihu Koniec hastrmana (1999), ktorá má žánrové príznaky povesti, rozprávky, báje i balady, knihu próz Ženskými očami (2001), trojnovelu Návraty (2004), knihu Trinásta komnata: Príbehy zo štyroch truhlíc (2010) a naostatok Cyklus siedmich poviedok O tebe a o mne (2015).

 

Rozhlasová a televízna tvorba

M. Čeretková-Gállová bola aj autorkou dvanástich rozhlasových hier pre dospelých i mládež a viacerých rozhlasových pásiem a poiedok. V hre Hriech mlčania (1992) sa vracia do revolučného novembra roku 1989, na pozadí ktorého sa odvíjajú spomienky gymnaziálnej profesorky na jednu utajenú tragédiu. Rozhlasová poviedka Pátranie po nezvestnom (2003) o zložitom osude malej dievčiny, ktorú matka opustila a otec, s ktorým žije, je nezodpovedným milovníkom života a alkoholikom. Televízia odvysielala jej hru Tereza z učňovského prostredia (1983, 1984). Aj v dramatickej tvorbe sa orientuje na konfrontáciu mravných ideálov s realitou a na hľadanie zmyslu života.

Písala aj rozprávky pre deti, herecké medailóny, rozhovory a články publikovaná v časopisoch a zborníkoch.

Biografické, bibliografické diela a ocenenia

Krajská knižnica Karola Kmeťku vydala jej Personálnu bibliografiu (2007), Nitrianska odbočka SSS publikáciu Život a dielo Maríny Čeretkovej-Gállovej  (2009).

Za svoju tvorbu získala Poctu ministra kultúry SR za invenčné spracovanie súčasnej problematiky v žánri umeleckej prózy ako aj rozhlasovej a televíznej tvorby (1998) či Cenu mesta Nitry za celoživotné dielo (2002).

Bola členkou Spolku slovenských spisovateľov, jej krajskej odbočky v Nitre.

DIELA

Próza

  • Koniec líšky. Ilustroval Tibor Gáll. 1. vyd. Košice: Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, 1962. 162 s.
  • Smrť červenej jarabiny. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1964. 124 s.
  • Stokrát moje leto. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1964. 130 s.
  • Koňak pre Amáliu. [Úryvky z cigánskych piesní v prebásnení Dezidera Bangu sú z antológie Pieseň nad vetrom]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1967. 111 s. (viaz.).
  • Samota pre bohov. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. 89 s.
  • Hriešne dievča Júlia. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970. 140 s.
  • Jednooký. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1978. 143 s.
  • Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej. Ilustrovala Zlatica Hlaváčová. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá. 1982. 209 s.
  • Cudzie deti. [Pavol Plutko, Karol Rosmány]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1983. 159 s. Edícia: Eva, zv. 85.
  • Úraz. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1987. 225 s.
  • Uniesť svoj kríž. Obálka Eva Danielová. 1. vyd. Bratislava: Elita, 1993. 32 s. ISBN 80-85323-39-7.
  • Anjelik. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1994. 136 s. ISBN 80-88735-10-6.
  • Koniec hastrmana. Ilustrácie Ida Hammelová. 1. vyd. Bratislava: DONY, 1999. 58 s. ISBN 80-968087-0-2.
  • Ženskými očami. 1. vyd. Nitra, 2001.
  • Návraty (trojnovela). 1. vyd. Nitra: Dom Matice slovenskej, 2004. 125 s. ISBN 80-7090-746-0.
  • Trinásta komnata: Príbehy zo štyroch truhlíc. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010. 167 s. ISBN 978-80-8061-420-1.
  • O tebe a o mne: Cyklus siedmich poviedok. Nitra: Čakanka, 2015. 194 s. ISBN 978-80-89624-07-2.

Scenáristika

  • Katastrofa na nedeľu. 1965.
  • Televízny klub mladých. 1981.
  • Tereza. 1983, 1986, 1997.

Rozhlasová tvorba

  • Murovaný dom. [verejná nahrávka na text]. 1958.; Dramaturgia: Hana Rodová. Réžia: Mária Jarkovská. Naštudoval Sslovenský rozhlas Košice, 2010.
  • Bábika. [rozhlasová hra]. Réžia: Martin Hruška. Naštudovala Bratislava. 1960.
  • Koniec líšky. 1962.
  • Telefón. [Rozhlasová etuda o malej letnej láske. Dramaturgia: Karol Jančošek. Réžia: Martin Hruška]. Čs. rozhlas Košice, 1964 (1965). 46 min.
  • Milosrdní. Dramaturg: Karol Jančošek. Réžia: Miriam Budová. Naštudoval Čs. rozhlas Košice, 1969 (1971).
  • Uveriť v šťastnú hviezdu. 1976.
  • Len neumrieť na lásku. (1980) 1981.
  • Panenka menom Helena. (1970) 1983.
  • Radostná udalosť. (1983) 1985.
  • Chlap na zaplakanie. (1985) 1986.
  • Jedna malá večnosť. 1987.
  • Hriech mlčania. [rozhlasová hra]. Dramaturgia: Štefan Kasarda. Réžia: Eduard Gürtler. Čs. rozhlas Košice, 1992. 41 min.
  • Nebudem s vami odriekať Zdravasmária. 1998.
  • Koniec hastrmana. 1999.
  • Nebuď smutná, buď veselá. [rozhlasová poviedka]. Redakcia: Pavol Hudík. Réžia: Igor Hrabinský. Slovenský rozhlas, 2000. 30 min.
  • Pátranie po nezvestnom. [rozhlasová poviedka]. Redakčne pripravil Peter Holka. Réžia: Jozef Prážmari. Pripravil Slovenský rozhlas, 2003. 27 min.

OCENENIA

  • Cena mesta Nitry za celoživotné literárne dielo a vrelý vzťah k Nitre (2002)
  • Pocta ministra kultúry SR za invenčné spracovanie súčasnej problematiky v žánri umeleckej prózy ako aj rozhlasovej a televíznej tvorby (1998)

ŠÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE

Recenzie a štúdie v knižných publikáciách

  • ČERVEŇÁK, Andrej: Nitrianska kreativita. 1. vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2005. 172 s. ISBN 80-8050-806-2.
  • MARČOK, Viliam, a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. 2., rozš. vyd. Bratislava: LIC 2006, s. 191, 239.
  • Marína Čeretková-Gállová. In: Encyklopédia Slovenska, zv. 1 (A – D). Bratislava: Veda, 1977. S. 360.
  • Marína Čeretková-Gállová. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov, zv. 1. (A – O). Bratislava: Obzor, 1984. S. 101 – 102.
  • PAŽITNÝ, Anton: Historické a literárne reálie a personálie Nitry. Nitra: Dom Matice slovenskej 2002, s. 56.
  • REZNÍK, Jaroslav: Túry do literatúry. Po literárnych stopách Slovenska. Bratislava: Slovart 2001. 480 s. ISBN 80-7145-616-0. S. 404.
  • ZÁBREDSKÝ, Andrej: Jubilantka z Nitry. In: Slovenské národné noviny, 2, 1991, č. 47.
  • Ženskými očami: Marína Čeretková-Gállová jubiluje. [Zostavovateľ: Jozef Melicher]. 1. vyd. Nitra: Dom Matice slovenskej- Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2001. 86 s. ISBN 80-7090-607-3
  • Život a dielo Maríny Čeretkovej-Gállovej: [materiály z vedeckého seminára ..., ktorý sa konal v Nitre 30. októbra 2008]. [Editor a vedecký redaktor: Andrej Červeňák]. 1. vyd. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov – Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2009. 119 s. ISBN 978-80-8061-342-6.

Recenzie a štúdie v periodikách

  • BŽOCH, Jozef: Marína Čeretková-Gállová: Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej. In: Zlatý máj, 26, 1982, č. 9. S. 566 – 567.
  • ČÚZY, Ladislav: Sentimentalita – pre koho? (Marína Čeretková-Gállová: Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej). In: Práca, zv. 37, 14. 7. 1982, č. 165.
  • ČÚZY, Ladislav: To je literatúra? (Marína Čeretková-Gállová: Anjelik). In: Slovenské pohľady, 4+111, 1995, č. 3.
  • FARKAŠOVÁ, Etela: Sedem obrazov „cudnosti“ (Marína Čeretková-Gállová: Cudzie deti). In: Smena, zv. 37, 19. 4. 1984, č. 94.
  • LIBA, Peter: Dievčenský román (Marína Čeretková-Gállová: Úraz). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 2. S. 138 – 140.
  • PAŽITNÝ, Anton: Marína Čeretková-Gállová. In: Slovenské národné noviny, 12 (16), 2001, č. 18.
  • PLINTOVIČ, Ivan: Marína Čeretková-Gállová: Jednooký. In: Slovenské pohľady, 95, 1979, č. 8.
  • SOUČKOVÁ, Marta: Približovanie alebo vzďaľovanie (Marína Čeretková-Gállová: Anjelik). In: Romboid, 30, 1995, č. 10. S. 76 – 77.
  • ŠPAČEK, Jozef: V hlbinách dezilúzie (Marína Čeretková-Gállová: Jednooký). In: Smena, zv. 32, 22. 2. 1979, č. 45.
  • ŠPAČEK, Jozef: Východiská a pseudovýchodiská (Marína Čeretková-Gállová: Anjelik). In: Knižná revue, 5, 1995, č. 4.
  • ŠTEVČEK, Pavol: Aj žena je človek. In: Slovenské pohľady, 78, 1962, č. 12.
  • TRUHLÁŘ, Břetislav: Pokus o sociálnu sondu (Marína Čeretková-Gállová: Jednooký). In: Romboid, 14, 1979, č. 5.
  • TRUHLÁŘ, Břetislav: Próza spoločensky účinná (Marína Čeretková-Gállová: Cudzie deti). In: Romboid, 19, 1984, č. 3.
  • TRUHLÁŘ, Břetislav: Hľadanie ľudskej statočnosti (Marína Čeretková-Gállová: Úraz). In: Romboid, 22, 1987, č. 12.
  • VITÉZOVÁ, Eva: Marína Čeretková-Gállová: Koniec hastrmana. In: Bibiana, 6, 1999, č. 1 – 2. S. 49 – 50.
  • ŽILKA, Tibor: Marína Čeretková-Gállová: Cudzie deti. In: Slovenské pohľady, 99, 1983, č. 10. S. 134 – 137.
  • ŽILKOVÁ, Marta: Na margo experimentu (Marína Čeretková-Gállová: Len neumrieť na lásku). In: Slovenské pohľady, 97, 1981, č. 8.

Rozhovory

  • ČULÁKOVÁ, Jolana: Marína Čeretková-Gállová chcela byť v detstve svätou. [rozhovor]. In: My Naša Nitra [online]. Uverejnené: 13. 12. 2004. [citované 12. 9. 2014]. Dostupné na interente: <TU>.
  • HOLKA, Peter – ČERETKOVÁ-GÁLLOVÁ, Marína: Potrebujeme sa všetci navzájom. [rozhovor]. In: Pravda, zv. 4 (75), 31. 5. 1994, č. 125.
  • KERNÁ, Iva – ČERETKOVÁ-GÁLLOVÁ, M.: Moja samota už nebolí. [rozhovor]. In: Literárny týždenník, 14, 2001, č. 35.
  • MELICHER, Jozef – ČERETKOVÁ-GÁLLOVÁ, Marína: Svet ženy a detí. [rozhovor]. In: Literárny týždenník, 2, 1989, č. 26. S. 1 a 11.
  • Nerehabilitovali ju, nepovedali jej: Prepáč!. [Zhovárala sa Klára Grosmannová]. In: Babie leto [online]. Uverejnené: november 2016 [citované 12. 12. 2016]. Dostupné na interente: <TU>.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE

Personálna bibliografia

  • Marína Čeretková-Gállová (Bibliografický leták). Nitra: Okresná knižnica, 1989.
  •  Marína Čeretková-Gállová: Bibliografický leták, vydaný pri príležitosti 70. výročia narodenia spisovateľky. Nitra: Krajská štátna knižnica Karola Kmeťku, 2001. 1 zlož. list (3 s.)
  • Marína Čeretková-Gállová: Bibliografický leták. [Zodp. redaktorka: Marta Pernická] Nitra: Krajská štátna knižnica K. Kmeťku, 2002. 1 zlož. list (3 s.)
  • Marína Čeretková-Gállová: Personálna bibliografia. [Zostavila: Anežka Strihová; zodp. red.: Marta Pernická; odborná spolupráca: Andrej Červeňák]. 1. vyd. Nitra: Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2007. 52 s. ISBN 978-80-85143-44-7.
  • Marína Čeretková-Gállová: Bibliografický leták k významnému životnému jubileu. [Zostavila Helena Mižáková; zodp. red.: Marta Pernická; grafická úprava: Tatiana Némethová]. 1. vyd. Nitra: Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2007. 1 zložený list (6 s.).
  • Marína Čeretková-Gállová: Personálna bibliografia [zost. Helena Mižáková]. 49 s. Nitra: Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2007.
  • Marína Čeretková-Gállová: Bibliografický leták. [Zostavila: Eva Ďurčová; zodp. red.: Alžbeta Littvová]. 1. vyd. Komárno: Knižnica Józsefa Szinnyeiho, 2008. 4 s.
  • Marína Čeretková-Gállová: Bibliografický leták k významnému životnému jubileu. [Zostavila: Helena Mižáková]. 2. dopl. vyd. Nitra: Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2011. 1 zlož. list (6 s.).

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • ČERETKOVÁ-GÁLLOVÁ, Marína. MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 69 – 70.
  • ČERETKOVÁ-GÁLLOVÁ, Marína. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopln., oprav. a rozš. vyd.. 576 s. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica, 2008, s. 70.
  • Encyclopaedia Beliana, zv. 3. (Č – Eg). Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2003. S. 47.
  • Marína Čeretková-Gállová. In: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, zv. 1  (A – L). Bratislava: Veda, 1989. S. 167.
  • SOUČKOVÁ, Marta: Marína Čeretková-Gállová. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. S. 120 – 121.
  • STANISLAVOVÁ, Zuzana: Marína Čeretková-Gállová. In: SLIACKY, Ondrej, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC, 2005. S. 52 – 53.

Internetové zdroje

  • Čaká ju operácia srdcovej chlopne, smrti sa nebojí. Marína Čeretková-Gállová sa dožila 78 rokov. (Zdroj: Koloman Zúrik). In: MY Naša Nitra  [online]. Uverejnené: 19. 10. 2009 [citované 7. 2. 2015]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Čeretková-Gállová, Marína. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 1. 5. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Čeretková-Gállová, Marína. In: ŠVK Košice [online]. [Citované 1. 5. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Čeretková-Gállová, Marína. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 1. 5. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • ČERNÁKOVÁ, Jana: Nitrianska spisovateľka otvorila svoju trinástu komnatu. In: MY Naša Nitra  [online]. Uverejnené: 7. 2. 2011 [citované 7. 2. 2015]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Marína Čeretková-Gállová. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia  [online]. [Citované 12. 9. 2014]. Dostupné na internete: TU.
  • Marína Čeretková-Gállová. In: Vydavateľstvo Formát: Encyklopédia súčasných spisovateľov na Slovensku   [online]. [Citované 7. 2. 2015]. Dostupné na internete: TU.
  • Marína Čeretková-Gállová. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 3. 3. 2015]. Dostupné na internete: TU.
  • Marína Čeretková-Gállová. In: Panáček v říši mluveného slova [online]. Sostupné na internete: <TU>.
  • Z rodinného archívu Maríny Čeretkovej-Gállovej. In: Babie leto  [online]. Uverejnené: [citované 7. 2. 2015]. Dostupné na internete: <TU>.