DOM S KLUBOM SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV – NÁVRH SSS NA JEHO ZARADENIE DO ZOZNAMU NKP

SSS upozorňuje Pamiatkový úrad SR na pamiatky, umelecké diela na Laurinskej 2 a podáva návrhy na ich pamiatkovú ochranu

V piatok 7. augusta 2015 prijal v sídle SSS na Laurinskej 2 v Bratislave zástupcov Pamiatkového úradu SR (PÚ SR) predseda SSS Miroslav Bielik ako odosielateľ podnetu na PÚ SR zaradiť Dom slovenských spisovateľov (ďalej DOM) s Klubom slovenských spisovateľov (ďalej Klub) do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok (ďalej NKP) a zástupca SSS – 50 % spoluvlastníka budovy. V súvislosti s obhliadkou budovy na Laurinskej 2, ktorú s pracovníčkami PÚ SR a zástupkyňou Slovenského múzea dizajnu SCD vykonali v uvedený deň za prítomnosti Ing. arch. Olivera Šabíka, vedúceho realizácie stavby DOMU z poverenia Zväzu slovenských spisovateľov, a šéfredaktora Literárneho týždenníka Štefana Cifru, SSS poskytol 13. augusta t. r. PÚ SR doplňujúce informácie a návrhy súvisiace s podnetom na vyhlásenie DOMU a Klubu za NKP. V materiáli SSS predovšetkým upozorňuje, že budova ako celok – vrátane Klubu – je architektonickým dielom jedného z najvýznamnejších slovenských architektov druhej polovice 20. storočia prof. Jozefa Lacka (* 1917 –  † 1978), okrem iného autor Mosta SNP v Bratislave a Domu umenia v Piešťanoch, a že okrem gotických sedílií, ktoré sú už zaradené do Zoznam NKP, súčasťou projektu a jeho realizácie z polovice 70. rokov minulého storočia tvoria aj umelecké diela akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej a akad. sochára Jána Kulicha. Takisto uvádza autorov prvého návrhu Klubu, ktorými boli asistenti prof. Jozefa Lacka Ing. arch. Ivan Slameň (spoluautor Mostu SNP v Bratislave), Ing. arch. Jozef Červeň (spoluautor Domu umenia v Piešťanoch) a Ing. arch. Cyril Rovňák, a modernizovaného interiérového riešenia Klubu z konca osemdesiatych rokov, ktorým je Ing. architekt Oliver Šabík. V záverečných návrhoch SSS vyjadruje presvedčenie, že celý objekt Domu slovenských spisovateľov vrátane Klubu slovenských spisovateľov, jeho interiérového riešenia a spomínaných pamiatok je hoden pamiatkovej ochrany, teda zaradenia do zoznamu NKP. Prinášame úplné znenie odbornej časti textu, ktorý SSS zaslal na Pamiatkový úrad SR.

Redakcia

__________________________________________________________________

Návrh SSS na zaradenie Domu slovenských spisovateľov s Klubom slovenských spisovateľov do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok – pamiatky, umelecké diela a návrhy na ich pamiatkovú ochranu

1. OBJEKT DOMU

1.1 Autor pôvodného architektonického návrhu prof. Ing. arch.  Jozef Lacko

Autorom pôvodného architektonického návrhu DOMU, ktorý realizoval ako hlavný investor Zväz slovenských spisovateľov (ZSS) s ďalšími spoluinvestormi v rokoch 1969 až 1975, bol vysokoškolský profesor architektúry na Fakulte architektúry SVŠT prof. Ing. arch. Jozef Lacko, jeden z najvýznamnejších slovenských architektov 2. polovice 20. storočia, o. i. autor Mosta SNP v Bratislave či Domu umenia v Piešťanoch. Projekt bol spracovaný v rokoch 1969 až 1971 za aktívnej účasti prof. J. Lacka ako autora projektu.

Ako doklad autorstva prof. Jozefa Lacka prikladáme fotokópiu obálok projektovej dokumentácie prevádzkovej budovy ZSS – DOMU (prílohy č. 1 a 2).

1.2 Nadzemná časť budovy DOMU – 1. až 5. poschodie

Architektonické riešenie nadzemnej časti budovy (1. až 5. poschodie) sa napokon – z politického rozhodnutia – realizovalo konštrukčným licenčným systémom FEAL VAR M3 – na báze ľahkej prefabrikácie, a nie na báze klasickej stavby, ako sa pôvodne plánovalo. Projekty DOMU môže Pamiatkovému úradu poskytnúť SSS ako 50 % spoluvlastník budovy.

S ohľadom na zvolenú technológiu stavby 1. až po 5. poschodia budovy DOMU z licenčného systému FEAL VAR M3 a jej reálny stavebno-technický stav, si vyžaduje rekonštrukciu minimálne celý obvodový plášť uvedených nadzemných priestorov objektu. Pri rekonštrukcii budovy by však bolo vhodné, aby Pamiatkový úrad dohliadol na riešenie vonkajšieho vzhľadu budovy, ktoré by rešpektovalo pôvodný architektonický zámer autora projektu prof. Jozefa Lacka.

Fotografia DOMU je v prílohe (príloha č. 3).

1.3 Podzemná časť budovy s Klubom – suterén

Suterén budovy, v ktorom pôsobil vyše tridsať rokov Klub slovenských spisovateľov, sa v celom rozsahu realizoval podľa architektonického návrhu prof. Jozef Lacka – na báze klasickej stavby (s vylúčením akéhokoľvek prvku systému FEAL VAR M3). Dokladajú to aj realizované projekty, ktoré môže Pamiatkovému úradu poskytnúť SSS ako 50 % spoluvlastník budovy.

Z uvedeného dôvodu sa domnievame, že priestor suterénu s Klubom, vrátane jeho interiérového riešenia (pozri bod 3.), je hoden pamiatkovej ochrany.

Fotografie obálok projektov podzemnej časti sú v prílohe (príloha č. 4.).

2. INTERIÉR DOMU A KLUBU – pamiatky a umelecké diela

2.1 Gotické sedílie – národná kultúrna pamiatka

Na štítovej stene prízemia DOMU – v miestnosti pri hlavnom vstupe do budovy naľavo, ktorá bola pôvodne Výstavnou sieňou Laca Novomeského, no je už roky obchodom s odevmi – sa nachádzajú gotické sedílie, pamiatkovo chránené, zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok.

Domnievame sa, že ich prezentácia podporuje návrh na zaradenie DOMU do zoznamu NKP.

Dokumentárna fotografia gotických sedílií s ich nevhodnou prezentáciou je v prílohe (príloha č. 5 a 6).

2.2 Umelecké dielo akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej Trojkmeň – vývoj slovanského písma

Na zadnej stene pôvodnej vstupnej haly na prízemí DOMU (za hlavným schodiskom do Klubu a DOMU) sa nachádzalo umelecké dielo akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej Trojkmeň – vývoj slovanského písma. Správca budovy toto umelecké dielo svojvoľne demontoval a umiestnil do depozitu na podlahu miestnosti na 1. poschodí DOMU. Pritom priestor, kde sa nachádzalo, uzatvoril priečkou a poskytol ho ako sklad predajni odevov Shana. Funkčná likvidácia pôvodnej vstupnej haly na prízemí a likvidácia v nej inštalovaného spomínaného umeleckého diela predstavujú porušenie autorského zákona a, domnievame sa, že boli vykonané bez vedomia príslušného stavebného úradu hlavného mesta SR Bratislavy a bez súhlasu príslušného Pamiatkového úradu Bratislavy. Toto dielo z masívneho dreva/kmeňa je navyše v nevhodných skladovacích priestoroch vystavené pôsobeniu tepla a vlhkosti, čo sa už prejavilo na puklinách v jeho dolných i horných častiach.

Dokumentárne fotografie súčasného stavu diela akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej Trojkmeň – Vývoj slovanského písma, s poškodením – prasklinami, sú v prílohe (prílohy č. 7 a 8.).

2.3 Pôvodný interiér DOMU v miestnostiach v nadzemnej časti

Pôvodný interiér kancelárií, zasadačiek, skladov, predajne kníhkupectva a i. priestorov v nadzemnej časti budovy DOMU na 1. až 5. poschodí – bol vytvorený ako kompaktný architektonický celok autorom akad. arch. Oliverom Šabíkom, ktorý navrhol jeho jednotlivé časti (kancelárske stoly, skrine, skrinky, kreslá) v mahagónovo-bielom prevedení a rozličné interiérové prvky a doplnky. Časť interiéru je v kancelárskych priestoroch DOMU dodnes, postupne ho však správca budovy likviduje.

3. INTERIÉR KLUBU – umelecké diela a architektonické spracovanie

3.1 Medaily slovenských spisovateľov akad. sochára Jána Kulicha

V hlavnom priestore Klubu a v separé miestnosti Klubu (salónik) sa nachádzali v dvoch skupinách medaily slovenských spisovateľov od akad. sochára Jána Kulicha. Ide o originály pôvodných umeleckých diel zakomponované do kompaktného interiérového riešenia Klubu. V súčasnosti sú v depozite Literárneho fondu, ktorý ich vlastní, podľa prísľubu jeho riaditeľa by však – v prípade obnovy pôvodného interiéru a prevádzky Klubu – tieto diela bezplatne požičali na dlhodobé užívanie.

Domnievame sa, že návrat spomínaných umeleckých diel do Klubu umocní jeho architektonicko-umeleckú hodnotu a podporuje vyhlásenie DOMU s Klubom za NKP.

3.2 Modernizované interiérové riešenie Klubu

Modernizované interiérové riešenie z konca osemdesiatych rokov minulého storočia realizované v jednotnom architektonicko-umeleckom štýle Klubu, keď Klub prevádzkoval Literárny fond (do roku 2013), zahŕňa hlavný priestor s barovým pultom, jedálenskú časť, separé miestnosť Klubu (salónik) a vstupnú halu so šatňami, umeleckoremeselný drevený obklad stien Klubu a ďalšie súčasti interiéru (stropné svietidlá, všetky vnútorné dvere, modernizované tvarovanie nosných stĺpov, barového pultu, steny za pultom a stropný podhľad).

Autorom modernizovaného interiérového riešenia Klubu z konca osemdesiatych rokov je Ing. architekt Oliver Šabík.

Autormi prvého riešenia Klubu z obdobia výstavby budovy DOMU z polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia boli asistenti prof. Jozefa Lacka Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mostu SNP v Bratislave), Ing. arch. Jozef Červeň (spoluautor Domu umenia v Piešťanoch) a Ing. arch. Cyril Rovňák.

Modernizované interiérové Klubu riešenie považujeme za kompaktné, architektonicky hodnotné riešenie umocnené spomínaným pôvodným umeleckým dielom akad. sochára J. Kulicha – medailami slovenských spisovateľov a je hodné pamiatkovej ochrany, teda zaradenia do zoznamu NKP.

Projekt modernizovaného riešenia Klubu má k dispozícii jeho autor Ing. arch. Oliver Šabík, ktorý je ochotný ho Pamiatkovému úradu poskytnúť. Fotografie modernizovaného Klubu z času, keď ho prevádzkoval Literárny fond (do roku 2013), sú v prílohe (prílohy č. 9., 10., 11., 12. a 13.). Foto: Design Room. Ako doklad o tom, že diela akad. maliara Jána Kulicha boli súčasťou DOMU v čase jeho realizácie prikladáme list z projektovej dokumentácie, v ktorom sa píše, že diela odporučil na umeleckú výzdobu DOMU autor projektu prof. J. Lacko (príloha č. 14).

 

4. NÁVRHY

Navrhujeme DOM SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV s KLUBOM SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV zahrnúť do zoznamu národných kultúrnych pamiatok z uvedených dôvodov:

4.1 Klub slovenských spisovateľov, vrátane interiéru a pôvodných umeleckých diel

Klub zahŕňajúci modernizované kompaktné interiérové riešenie od autora Ing. arch. Olivera Šabíka vrátane pôvodných umeleckých diel od akad. sochára Jána Kulicha – medailí slovenských spisovateľov, zakomponovaných do interiéru, by sa uviedol do pôvodného prevádzkového stavu, s prípadným reštaurovaním interiéru pod vedením autora.

ZDÔVODNENIE: Klub slovenských spisovateľov prevádzkoval od 2. polovice 70. rokov v priestoroch DOMU na Laurinskej 2 v Bratislave Slovenský literárny fond. Pod názvom „Klub spisovateľov“ ho po roku 1989 prevádzkoval Literárny fond do roku 2013 a jeho vedúci Ondrej Antovszký do augusta 2015. Klub len v DOME vyše 35 rokov slúžil slovenskej spisovateľskej obci, vydavateľským a časopiseckým redaktorom či publicistom i ďalším umelcom a vzdelancom a uskutočňovalo sa v ňom mnoho významných podujatí. Bol miestom osobných aj pracovných stretnutí mnohých osobností slovenskej literatúry, umenia a vedy, ktorých prínos do našej národnej kultúry je neoceniteľný. Klub slovenských spisovateľov však už existoval minimálne 15 rokov pred príchodom na Laurinskú ul., v bývalej budove Zväzu slovenských spisovateľov na terajšej Štefánikovej ulici, čo je spolu viac ako päťdesiat rokov jeho nepretržitej činnosti.

Výzvu Spolku slovenských spisovateľov Zachráňme klub slovenských spisovateľov, ktorá zahŕňa aj návrh na zaradenie Klubu do zoznamu kultúrnych pamiatok, podpísalo vyše 470 signatárok a signatárov, medzi nimi mnohé osobnosti literárneho, umeleckého, kultúrneho a ďalších oblastí verejného života.

Kompaktné architektonicko-umelecké dielo Klubu – s pôvodným modernizovaným interiérom a pôvodnými umeleckými dielami – medailami slovenských spisovateľov – predstavuje unikátnu modernú pamiatku so spomínanou vyše päťdesiatročnou tradíciou, do ktorej patrí aj jej duchovný kultúrno-spoločenský rozmer, teda skutočnosť, že Klub za jeho histórie navštevovali mnohé osobnosti slovenskej literatúry, umenia, kultúry či vedy, ktoré sa nezmazateľne zapísali do našej národnej kultúry i kultúr národnostných menšín, a že sa v Klube sa za spomínaných päťdesiat rokov uskutočnilo niekoľko tisíc podujatí literárneho, umeleckého či kultúrno-spoločenského charakteru, ako prezentácie kníh slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry, konferencie a semináre, prijatia slovenských krajanov i zahraničných návštev (Srbsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Kanada, USA, Rumunsko, Bielorusko, Rusko a i.), ktoré šírili dobré meno našej kultúry a Slovenska po celom svete.

4.2 Umeleckého dielo akad. sochárky Ľ. Cvengrošovej po jeho návrate na pôvodné miesto v DOME alebo inštalácii v Klube

Umelecké dielo akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej Trojkmeň – vývoj slovanského písma by sa inštalovalo na pôvodné miesto – na stenu vstupnej haly na prízemí DOMU, len čo by sa vstupná hala uviedla do pôvodného stavu. Alternatívnym riešením by mohlo byť nainštalovanie spomínaného umeleckého diela na zadnú stenu jedálenskej časti Klubu.

ZDÔVODNENIE: Ide o originál jedinečného diela – do troch kmeňov  vyrezávaného reliéfneho motívu vývoja slovanského písma od jednej z najvýznamnejších slovenských sochárok 2. polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia, o. i. autorky súsošia sv. Cyrila a Metoda pod Nitranskym hradom a jeho zmenšenej verzie v Zalaváre (MR) – v historickom sídle kniežaťa Koceľa, syna nitrianskeho kniežaťa Pribinu.

4.3 Zabezpečiť plnohodnotnú prezentáciu gotických sedílií na prízemí DOMU

Zabezpečiť, aby sa gotické sedílie, už zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú na prízemí DOMU, prezentačne neznehodnocovali zakrývaním odevmi ako v súčasnosti.

ZDÔVODNENIE: Gotické sedílie majú unikátny vzhľad. Sú viditeľné cez výklad z Laurinskej ulice, resp. sa dajú vidieť v obchode. Ich prekrývanie vešiakmi s odevmi znehodnocuje ich prezentáciu.

4.4 Rekonštrukciu plášťov DOMU povoliť s podmienkou rešpektovať pôvodné architektonické riešenia DOMU od prof. Jozefa Lacka

Rekonštrukciu obvodových plášťov DOMU povoliť na báze takej súčasnej plnohodnotnej technológie len s podmienkou, že bude rešpektovať pôvodné architektonické riešenie DOMU od autora prof. Jozefa Lacka.

Rekonštrukciu DOMU podmieniť apriórnym vylúčením vysokotlakovej klimatizácie vo vnútorných priestoroch DOMU, čo bola „z núdze ctnosť“, pretože v konečnom dôsledku ide o zdraviu škodlivú technológiu (to je vlastne daň za nanútený systém FEAL VAR M3, ktorého obvodový plášť na báze ľahkej prefabrikácie nezabezpečuje tepelnú zotrvačnosť DOMU).

ZDÔVODNENIE: Post festum by sa potvrdil správny pôvodný architektonický návrh DOMU jedného z najvýznamnejších slovenských architektov 2 polovice 20. storočia, ktorý bol nahradený politicky nanúteným tenkostenným konštrukčným systémom FEAL VAR M3 s vysokými tepelnými stratami. Budova, zrekonštruovaná novou technológiou by navyše architektonickejšie pôsobila v historickom centre hl. mesta SR Bratislavy a v centrálnej pamiatkovej zóne Bratislavy-Starého Mesta, kde sa nachádza.

 

PaedDr. Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov

V Bratislave 13. augusta 2015

 

Materiál spracovali:

Ing. arch. Oliver Šabík, vedúci realizácie stavby DOMU z poverenia Zväzu slovenských spisovateľov

Štefan Cifra, šéfredaktora Literárneho týždenníka

Dom spisovateľov na Laurinskej 2 navštívili zástupcovia Pamiatkového úrad SR

V piatok 7. augusta 2015 navštívili štyria zástupcovia Pamiatkového úrad SR pod vedením Mgr. Petra Škulavíka Spolok slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave. Pracovná návšteva sa uskutočnila na základe podnetu, ktorým sa obrátil SSS na ministra kultúry SR Marka Maďariča a na jeho odporúčanie následne na Pamiatkový úrad (PÚ). Súčasťou návštevy bola obhliadka budovy a zistenie skutočností o histórii výstavby budovy a Klubu slovenských spisovateľov.

Zástupcov Pamiatkového úradu prijal predseda SSS Miroslav Bielik za prítomnosti šéfredaktora Literárneho týždenníka Štefana Cifru a Ing. arch. Olivera Šabíka, ktorý bol vedúcim realizácie Domu slovenských spisovateľov – z poverenia Zväzu slovenských spisovateľov pod garanciou vtedajšieho ministerstva kultúry vedeného ministrom Miroslavom Válkom. Súčasťou budovy realizovanej v polovici sedemdesiatych rokov bol aj Klub slovenských spisovateľov, ktorého interiér prešiel modernizáciou. Autorom modernizovaného interiéru z konca osemdesiatych rokov v kompletnej podobe, ako ho prevádzkoval Literárny fond do roku 2013, je O. Šabík. Zástupcovia SSS informovali zástupcov PÚ o architektonických a technických záležitostiach súvisiacich s výstavbou, kolaudáciou a užívaním budovy a Klubu, ako aj o umeleckých dielach a interiérových prvkoch, ktoré boli súčasťou budovy a Klubu pred ich demontovaním v dôsledku postupu firmy Arthur DS, s. r. o. Niektoré z nich sú dnes v depozite Literárneho fondu – ide o medaily slovenských spisovateľov od akad. sochára Jána Kulicha a časti interiéru Klubu; dielo akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej Trojstrom – vývoj slovanského písma, ktoré odstránila firma Arthur zo vstupného priestoru na prízemí budovy, je uložené v budove na Laurinskej 2.

Ako uviedol P. Škulavík, PÚ sa bude napriek dovolenkovému obdobiu posudzovaním otázky zaradenia budovy na Laurinskej 2, vrátane Klubu slovenských spisovateľov, zaoberať a o výsledku vyhodnotenia návrhu bude SSS ako navrhovateľa podnetu a spoluvlastníka budovy informovať, rovnako ako aj ďalšie zainteresované subjekty.

Spracoval ŠTEFAN CIFRA

 

TERAZ | Slovensko

TASR, 04.08.2015 16:07

Možné vyhlásenie Domu spisovateľov za NKP posúdi Pamiatkový úrad SR

Ministerstvo kultúry mu dnes postúpilo podnet Spolku slovenských spisovateľov.

Bratislava 4. augusta (TASR) - To, či je Dom spisovateľov možné vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku, posúdi Pamiatkový úrad (PÚ) SR. Ministerstvo kultúry (MK) mu dnes postúpilo podnet Spolku slovenských spisovateľov, ktorým sa obrátil na ministra kultúry Mareka Maďariča koncom júla s tým, aby zaradil daný objekt vrátane jeho interiéru do zoznamu kultúrnych pamiatok.
„Ministerstvo kultúry nemá zo zákona kompetenciu otvárať správne konanie vo veci vyhlasovania objektov za národné kultúrne pamiatky. Táto kompetencia spadá plne do pôsobnosti odborného orgánu, ktorým je Pamiatkový úrad SR," priblížil hovorca MK Jozef Bednár pre TASR.
Keďže súčasťou objektu na Laurinskej ulici v Bratislave sú aj vzácne architektonické články, tzv. gotické sedílie, evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národné kultúrne pamiatky, ministerstvo považuje za vhodné, aby podnet vyhodnotil a zaujal k nemu stanovisko PÚ.

(čítať celý príspevok)

ZÁPAS O ZÁCHRANU KLUBU A BUDOVY DOMU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV JE ZÁPASOM O HODNOTY

Pamiatkový úrad SR sa v auguste a septembri t. r. zapodieval podnetom Spolku slovenských spisovateľov na vyhlásenie budovy Domu slovenských spisovateľov s Klubom slovenských spisovateľov za národnú kultúrnu pamiatku. Aj keď PÚ SR vo svojom stanovisku poukazuje na viaceré hodnoty budovy, ako aj na autorov projektov budovy, interiéru Klubu a budovy, a umeleckých diel pôvodne umiestnených v budove, podnetu SSS nevyhovel. A to aj napriek nesporným hodnotám architektonického riešenia budovy a Klubu od autora – jedného z najvýznamnejších slovenských architektov 2. polovice 20. storočia – prof. Jozefa Lacka a ďalších významných slovenských architektov, ktoré reflektuje i odborný časopis  Projekt – Revue slovenskej architektúry.  Ako aj napriek 630 signatárom Výszvy SSS – Zachráňme klub slovenských spisovateľov!, ktorej signatármi sú osobnosti kultúrneho, umeleckého, vedeckého a spoločenského života, okrem zástupcov SSS aj zástupcovia iných spisovateľských združení (SC PEN, Klub literatúry faktu, Klub nezávislých spisovateľov), ale aj občania, ktorým záleží na ochrane kultúrno-spoločenských hodnôt – osobitne aj v centre hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy – vrátane učiteľov, jazykovedcov, lekárov či robotníkov. SSS podľa slov jeho predsedu Miroslava Bielika prekonzultuje s právnickou kanceláriou GMB & Partners, ktorá zastupuje SSS v sporoch s realitnou kanceláriou a developerskou firmou Arthur DS, s. r. o., aj otázku nevyhovenia podnetu SSS a ďalšieho postupu.

Podľa Pamiatkového úradu SR pamiatkové hodnoty budovy Domu slovenských spisovateľov sú vraj „nie celkom korešpondujúce s kritériami, a základe ktorých sa vyhlasujú veci za národné kultúrne pamiatky“

Spolok slovenských spisovateľov už dostal vyrozumenie z Pamiatkového úradu SR (PÚ), ktorý nevyhovel žiadosti SSS o začatie konania na zaradenie budovy Domu slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok (NKP). PÚ vykonal fyzickú obhliadku objektu. Podľa zástupcu PÚ Petra Škulavíka posudzovali podnet z hľadiska Zákon o ochrane pamiatkového fondu, ktorý hovorí, že PÚ vyhlasuje za NKP „vec alebo súbor vecí“. Pritom nazerali na možnosť vyhlásiť za pamiatku budovu, pretože vraj nemožno vyhlásiť za pamiatku časť budovy, a posudzovali aj mobiliár Klubu, ktorý by mohli vyhlásiť „za hnuteľnú pamiatku“ a vraj posudzovali aj ostatné aspekty, ako je „spoločenská, pamiatková historická hodnota, výtvarno-remeselná umelecká, architektonická, urbanistická“ hodnota. PÚ vydal stanovisko, v ktorom „osvedčil pamiatkové hodnoty tejto veci za nie celkom korešpondujúce s kritériami, na základe ktorých sa vyhlasujú veci za národné kultúrne pamiatky“. Budova je podľa P. Škulavíka „komplexne chránená v rámci pamiatkového územia mestskej pamiatkovej rezervácie, čiže ochrana budovy ako nehnuteľnosti z hľadiska  územia tam je,“ ale, keďže vraj projekt, „ktorý bol pôvodne v 70. rokov pripravovaný na túto budovu pôvodného Zväzu slovenských spisovateľov bol technicky alebo realizačne upravovaný, pretože pôvodne tam mala byť podľa architekta Lacka postavená murovaná stavba, bola postavená stavba technicky iným spôsobom riešenia, ako ju tam dneska vidíme, s tým zaveseným skeletom“ a ona už je vraj „aj z hľadiska použitých technológií a materiálov z osemdesiatych rokov je pamiatkovo neuchrániteľná, pretože pri jej komplexnej obnove by prišlo k takým zásahom, výmena materiálu atď., že by sme tam už“ vraj „z hľadiska architektúry tie pamiatkové hodnoty tam už nenašli, tie pôvodné, pre ktoré by sme to teraz mohli vyhlasovať“.

Iný názor na hodnotu budovy Domu slovenských spisovateľov prezentuje odborný časopis Projekt – Revue slovenskej architektúry

V časopise pre architektúru Projekt – Revue slovenskej architektúry, venovanom 90. výročiu narodenia prof. Jozefa Lacka (* 1917 – † 1978), vyšiel článok, v ktorom sa pozitívne hodnotí architektonické riešenie budovy Domu slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave. Výňatok z článku citujeme: „Budovy  areálu Filmových ateliérov na Kolibe, rovnako ako pozoruhodná, so svetlom (i historicitou okolia) komunikujúca budova Domu slovenských spisovateľov na nároží Laurinskej ulice v Bratislave, realizačne ukončená v roku 1971, predstavujú štádium erudovanej a azda senzitívne zaujatej Lackovej tvorby, ktorá v tomto období kulminuje. Dom spisovateľov je budova do detailov architektonicky i dizajnérsky prepracovaná. Zvlášť vo verejnospoločenských priestoroch v zasunutom parteri, kde sa vo výstavnej sále podarilo zhodnotiť stredoveké murivá so zachovanými kamennými sedíliami. Objekt vyľahčujú a presvetľujú nielen pásy vysokých okien so sklenými parapetmi (systém závesnej fasády Feal), ale aj motív horizontálneho roštu v atike ukončujúceho ustúpeného poschodia.“

(Zdroj: BENCOVÁ, Jarmila: Tvorba Jozefa Lacka a štýlové tendencie slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia [online]. In: Archinet: Revue slovenskej architektúry – monotematické číslo Projektu venované 90. výročiu narodenia architekta Jozefa Lacka. [Citované 16. 8. 2015]. Dostupné na internete: <TU>).

Hodnotou interiéru Klubu slovenských spisovateľov PÚ SR takisto spochybňuje

Pokiaľ ide o zmenu funkcie Klubu slovenských spisovateľov, podľa zástupcu Pamiatkového úradu SR Petra Škulavíka vraj „pôvodná funkcia je síce veľmi významná z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt, ale pokiaľ pamiatkové hodnoty neporušujete, je možné, aby vlastník objektu alebo veci tú funkciu menil“. Pamiatkové hodnoty posudzoval PÚ spolu s pracovníkmi Slovenského múzea dizajnu, ktorého odborné stanovisko vraj tiež vyznelo v tom duchu,  že „interiér Klubu slovenských spisovateľov, ktorý vznikol v polovici sedemdesiatych rokov v takom duchu postmoderny bol zmenený v osemdesiatych rokoch“ a už by tam vraj „bolo zaujímavé chrániť možné niektoré vybraté kusy, alebo časti toho interiéru, ale nie komplexne ako taký“. Čiže, „na základe toho PÚ zaujal stanovisko, aké zaujal“ a ako uzatvára P. Škulavík, „sme sa rozhodli, že nebudeme vyhlasovať ani budovu ani tie časti mobiliáru za NKP“.

Interiér Klubu slovenských spisovateľov vytvorili v čase projektovania a výstavby budovy Domu slovenských spisovateľov v polovici sedemdesiatych rokov špičkoví slovenskí architekti, asistenti profesora Lacka Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mosta SNP v Bratislave), Ing. arch. Jozef Červeň (spoluautor Domu umenia v Piešťanoch) a Ing. arch. Cyril Rovňák, modernizované riešenie z konca osemdesiatych rokov Ing. arch. Oliver Šabík.

V prípade Domu a Klubu slovenských spisovateľov ide aj o duchovné kultúrne dedičstvo

Hodnotami Domu slovenských spisovateľov a Klubu slovenských spisovateľov je ich kultúrno-historický a národno-kultúrny odkaz, ktorý trvá napriek neuznávaniu, znevažovaniu či devastácii týchto jedinečných objektov, ich interiéru a umeleckej výzdoby.

V budove Domu slovenských spisovateľov vyše dve desaťročia pôsobilo vydavateľstvo pôvodnej slovenskej  literatúry Slovenský spisovateľ a Kníhkupectvo vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Vydavateľstvo za spomínané obdobie vydalo stovky titulov hodnotnej pôvodnej a prekladovej literatúry od slovenských autorov, vrátane vynikajúcich zjavov slovenskej literatúry, básnikov, prozaikov, esejistov či literárnych vedcov, od najstarších čias cez 19. storočie až po druhú polovicu 20. storočia, ktorých vklad do našej národnej kultúry je neoceniteľný. vyšli však v ňom aj diela viacerých špičkových európskych a svetových spisovateľov. Vydané diela ilustrovali pôvodnými dielami takisto slovenskí výtvarníci, vrátane vynikajúcich osobností našej národnej výtvarnej kultúry. Dodnes v čitateľskej obci rezonujú také edície ako Spoločnosť priateľov krásnych kníh, Kruh milovníkov poézie, edícia Nová próza či Nová poézia a viaceré ďalšie. V Dome slovenských spisovateľov potom sídlili všetky spisovateľské organizácie, v ktorých sa združujú autori pôvodnej slovenskej literárnej tvorby i spisovatelia národnostných menšín. Klub slovenských spisovateľov nebol len priestorom stretávania spisovateľov, ale aj umelcov, vedcov, intelektuálov a vzdelancov z rozličných oblastí spoločenského života, konali sa v ňom významné kultúrno-spoločenské podujatia, prezentácie nových pôvodných kníh, vydavateľské dni, odovzdávania literárnych, umeleckých a vedeckých cien za pôvodnú a prekladovú tvorbu, prijímanie zahraničných a literárnych kultúrnych misií a slovakistov z celej Európy či sveta... Aj umelecké diela pôvodne umiestnené v budove Domu slovenských spisovateľov a v Klube slovenských spisovateľov zvýrazňovali práve tento štyridsaťročný duchovný odkaz.

V tejto budove začínal Literárny týždenník v roku 1988, ako orgán vtedajšieho Zväzu slovenských spisovateľov, časopis dnešného Spolku slovenských spisovateľov, ktorého neskoršia redukcia periodicity takisto symbolizuje smutný stav upadania podpory slovenskej kultúry.

Preto by sa pri riešení podnetov na vyhlásenie národných kultúrnych pamiatok mali brať okrem posudzovania „spoločenskej, pamiatkovej historickej hodnoty, výtvarno-remeselnej umeleckej, architektonickej, urbanistickej“, ako uvádza zástupca Pamiatkového úradu, ak nie na prvom, tak iste na dominantnom mieste ich duchovný odkaz, vklad do národnej kultúry a do formovania kultúrno-duchovných hodnôt slovenskej spoločnosti. A v tomto zmysle je význam budove Domu slovenských spisovateľov s Klubom nedocenený.

Je dôležité žiadať, aby sa Klub slovenských spisovateľov vrátil do pôvodnej funkcie

Pán profesor Vincent Šabík, zakladateľ Literárneho týždenníka, známy slovenský literárny vedec a kulturológ, hovorí, že nemusí byť vždy dôležité iba to, či sa nám podarí zmeniť stav, ktorý nastal, lebo vždy na to nemáme sily, dôležité však je veci pomenovať, dôležité je myšlienku sformulovať, pretože myšlienky hýbu svetom a pravda odhaľuje konanie, čo je mimoriadne dôležité. Teda aj náš zápas o Klub slovenských spisovateľov o budovu Domu slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave, ktorej je SSS  50-percentným spoluvlastníkom, je zápasom o hodnoty, tradície, o kultúru, a z tohto hľadiska je dôležité žiadať, aby sa Klub slovenských spisovateľov vrátil do pôvodnej funkcie,  aby uvedená budova bola pamiatkovo chránenou, aj napriek tomu, či už developerské alebo investičné sily, ktoré to znemožňujú, alebo že sú úradníci, ktorí nedocenili hodnotu tejto budovy, pretože tak ako ten materiál k 90. výročiu nedožitých narodenín prof. Lacka hovorí, sú architekti, ktorí doceňujú hodnotu tejto budovy. Ak SSS uspeje na súdoch, všetky tieto otázky sa budú opätovne otvárať a budeme sa k nim vracať. Pretože to, že prišli nejaké rozhodnutia, neznamená, že sa s nimi identifikujeme, alebo, ako sme uviedli, neidentifikuje sa s nimi ani odborná obec.

(Spracoval Štefan Cifra. Odborné poklady: Ing. arch. Oliver Šabík, vedúci realizácie budovy Domu slovenských spisovateľov s Klubom na Laurinskej 2 v čase jej výstavby z poverenia Zväzu slovenských spisovateľov pod gesciou vtedajšieho ministerstva kultúry za ministra Miroslava Válka)