Slovensko-srbské literárne a kultúrne vzťahy sa prehlbujú

Spolok slovenských spisovateľov usporiadal v piatok dňa 3. júla 2015 podujatie LITERÁRNE MOSTY SLOVENSKO – SRBSKO, ktoré sa skladalo z dvoch ťažiskových programov:  Kolokvium o slovensko-srbských literárnych vzťahoch – v Klube slovenských spisovateľov na Laurinskej ulici v Bratislave – a Večer poézie popredných súčasných srbských básnikov i slovenských spisovateľov a poetiek žijúcich v Srbsku – v Letnej čitárni U červeného raka na Michalskej ulici v Bratislave. Program pripravil Spolok slovenských spisovateľov na základe dohody o spolupráci so Združením spisovateľov Srbska s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Návšteva Primaciálneho paláca

Už v piatok dopoludnia hostia zo Srbskej republiky navštívili Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. V Primaciálnom paláci ich v zastúpení vedenia mesta prijal riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave Juraj Šebesta, ktorý je aj spisovateľom, a vyzdvihol dlhodobé pozitívne vzťahy so srbskými literárnymi a kultúrnymi pracovníkmi. Komunikáciu medzi srbskými spisovateľmi, ktorých uviedol predseda Združenia spisovateľov Srbska, básnik Radomír Andrić, a slovenskými hostiteľmi, tlmočil do slovenčiny a srbčiny bilingválny slovenský vojvodinský spisovateľ a literárny vedec Michal Harpáň. Za slovenských hostiteľov vzácnych hostí sprevádzali Miroslav Bielik, predseda SSS, a Štefan Cifra, šéfredaktor Literárneho týždenníka. Pracovníčka múzea previedla hostí výstavou vzácnych gobelínov a v stručnosti ich zoznámila s dejinami Bratislavy – od čias, keď mesto bolo korunovačným sídlom až po súčasnosť.

Predstavenie hostí zo Srbska v Literárnom týždenníku

Návštevu srbských a slovenských vojvodinských spisovateľov v Bratislave si uctil Literárny týždenník predstavením ich činnosti. Časopis SSS v dvojčísle 25 – 27/2015 z 1. júla t. r. priniesol rozhovor so slovenským vojvodinským básnikom, prozaikom, prekladateľom a redaktorom Martinom Prebudilom pod názvom Odmalička je mi vzácne slovenské materinské slovo. V samostatnom bloku predstavil poéziu významných srbských básnikov Radomira Andrića, predsedu Združenia spisovateľov Srbska, Dragana Jovanovića Danilova a Jeremija Lazarevića. Takisto predstavil tvorbu významných slovenských vojvodinských poetiek a básnikov Viery Benkovej, Zlatka Benku, Víťazoslava Hronca, Martina Prebudilu a mladej poetky Miroslavy Dudkovej, dnes už žijúcej na Slovensku. Časopis priniesol aj príspevok Miroslava Demáka Pocta slovanským vierozvestom o Dňoch slovenského písomníctva, ktoré sú v roku 2015 venované pamiatke sv. Cyrila a Metoda – v úsilí zviditeľniť ich zásluhy a dosiahnuť, aby v Srbsku, ako jedinej slovanskej krajine, kde nemajú stanovený štátny sviatok či pamätný deň, sa ich pamiatka takisto v budúcnosti slávila.

Kolokvium o slovensko-srbských literárnych vzťahoch

Program v Klube slovenských spisovateľov otvoril a viedol predseda SSS Miroslav Bielik. Privítal vzácnych hostí – srbských spisovateľov a slovenské spisovateľky a spisovateľov zo srbskej Vojvodiny. Poslaním kolokvia bolo posúdiť slovensko-srbské literárne aj kultúrne vzťahy a načrtnúť možnosti ich rozvoja a prehlbovania. Slovensko-srbské kultúrne a spoločenské styky majú hlboké korene a sú veľmi intenzívne. Tiahnu sa od konca 14. storočia, keď sa prví Srbi začali sťahovať na Slovensko. Významným prvkom ich zintenzívnenia bol aj vznik veľkých slovenských enkláv v oblasti Vojvodiny, ktoré vyplynuli z migračných pohybov, napr. pred 200 rokmi do Báčskeho Petrovca či  pred 240 rokmi do Starej Pazovej. Srbsko-slovenská spolupráca sa intenzívne rozvíjala – aj v často zložitých politických, spoločenských a hospodárskych vzťahoch bývalého Uhorska, Rakúskeho cisárstva či Rakúsko-Uhorska, v časoch, keď oba národy boli utláčané – na báze obojstranných kontaktov cirkevných hodnostárov, šľachticov, inteligencie až po mladých študentov a osobitne i štúrovcov, a naďalej aj v 20. storočí – najmä na základe obojstranných vzťahov spisovateľov a kultúrnych pracovníkov. Ide teda o bohatú tradíciu, vďaka ktorej intenzívne kultúrne styky oboch národov v bohatej miere trvajú a rozvíjajú sa dodnes. Spomínanú tradíciu a vzťahy v súčasnosti intenzívne rozvíja práve Spolok slovenských spisovateľov.

Za Srbskú republiku podujatie privítal srbský veľvyslanec v Bratislave Šani Dermaku. Poukázal na spoločné dejiny, dlhodobú spriaznenosť oboch slovanských kultúr a národných literatúr, že nás spája so susednými štátmi Dunaj, čo nám umožňuje užšiu spoluprácu, ktorá sa aj dlhodobo pozitívne rozvíja. Pripomenul, že aj Srbi si pripomínajú aj 200. výročie významného slovenského národného činiteľa a jazykovedca Ľudovíta Štúra a podporujú všestrannú spoluprácu a literárno-kultúrne vzťahy. Po ňom vystúpil Radomir Andrić, predseda Združenia spisovateľov Srbska (ZSS), ktorý vyjadril vieru, že spolupráca medzi srbskými a slovenskými spisovateľmi by sa rozvíjala aj bez formálnych dohôd, napriek tomu však vysoko ocenil memorandum o spolupráci, ktoré ZSS podpísalo so SSS. Takisto uviedol, že záujmom ZSS je rozvíjať spoluprácu na báze spoznávania národných literatúr, najmä vzájomným vydávaním prekladov literárnych diel. Predseda SSS Miroslav Bielik mu na kolokviu odovzdal potvrdenie o čestnom členstve, ktoré mu udelilo Predstavenstvo SSS. Predseda ZSS R. Andrić sa poďakoval a oznámil, že SSS a slovenská literatúra v ňom získala svojho zástupcu v srbskom literárnom a kultúrnom prostredí.

V pracovnej časti kolokvia vystúpil najskôr Miroslav Demák, slovenský vojvodinský spisovateľ žijúci na Slovensku, v Bratislave. Poukázal na priateľské vzťahy oboch národov založené na spoločných dejinách, no najmä na pôsobení silnej enklávy vojvodinských Slovákov, ktorá za obdobie vyše 200 rokov vygenerovala množstvo slovenských osobností. Priblížil najvýznamnejšie literárne a kultúrne festivaly v Srbsku, na ktorých prezentujú svoju tvorbu či knižné diela aj slovenskí spisovatelia žijúci v Srbsku, najmä Belehradský knižný veľtrh, Dni slovanského písomníctva a kultúry, ktorý je v tomto roku venovaný slovanským vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi, či Medzinárodný novosadský literárny festival v Srbsku v Novom Sade.Priblížil aj slovenské vojvodinské literárne a kultúrne časopisy vychádzajúce v Srbsku a produkciu vydavateľstva Obzor, ktoré pôvodne vzniklo v petrovskej tlačiarni, neskôr presťahovalo do Nového Sadu, a ktoré za svoju éru vydalo vyše 140 slovenských knižných diel.

V ďalšom programe vystúpil Michal Harpáň, ktorý načrel do bohatých dejín vzájomných vzťahov. Poukázal na pôsobenie Jozefa Šafárika v slovenskom dolnozemskom prostredí, ale aj jeho tvorbu o srbskej literatúre a kultúre, činnosť Jána Kollára na poli rozvíjania vzájomných vzťahov, ako aj publikačnú činnosť Ľudovíta Štúra o nich i na pôsobenie ďalších slovenských činiteľov v srbskej Vojvodine, a naopak, na množstvo osobností spomedzi vojvodinských Slovákov študujúcich najmä v Bratislave. Zároveň priblížil pôsobenie slovenskej menšiny v kontexte slovenskej vojvodinskej, ale aj celoslovenskej literatúry a kultúry. Za SSS vystúpil literárny vedec Július Lomenčík, pedagóg UMB v Banskej Bystrici, ktorý poukázal na absenciu výučby slovenskej zahraničnej literatúry na vysokých školách. Priblížil aj  dielo Viery Benkovej Od Málinca do Petrovca a korene príchodu Slovákov do Vojvodiny zo Slovenska.

Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (s nakladateľskými tradíciami siahajúcimi až do roku 1920), predstavil bohatú vydavateľskú produkciu, ktorá sa zameriava tak na uverejňovanie kníh vojvodinských spisovateľov v slovenčine a srbčine, ako aj na preklady slovenských básnikov a spisovateľov žijúcich na Slovensku do srbčiny. Takisto zoznámil účastníkov kolokvia s pôsobením slovenských časopisov, medzi ktoré patrí najmä Nový život, či detský časopis Zornička.

Na kolokviu vystúpil aj František Hestler z Ivanky pri Dunaji, ktorý pozval prítomných na kolokvium pripomínajúce tajnú návštevu Ľudovíta Štúra (ktorý žil pod policajným dozorom v Modre) roku 1855 u srbského kniežaťa Michala Obrenovića, podporovateľa národnoemancipačných úsilí Slovákov, na jeho letom panstve v Ivanke.

SSS uviedol do života zbierky Viery Benkovej a Miroslavy Dudkovej

Spolok slovenských spisovateľov uviedol v Klube slovenských spisovateľov do života aj dve nové knižky vojvodinských spisovateliek. Prvej dáme slovenskej dolnozemskej poézie Viere Benkovej vyšiel vo Vydavateľstve SSS výber z poézie Herbár zeme (2015). Knižku predstavila literárny vedkyňa, esejistka a poetka Etela Farkašová, ktorá predniesla aj jej recenzné hodnotenie. Predseda SSS Miroslav Bielik uviedol knižku do života ihličnatou vetvičkou, ktorú pokropil vodou z prameňa a odovzdal V. Benkovej. Mladej slovenskej poetke a herečke Miroslave Dudkovej, pochádzajúcej z Vojvodiny, vyšla vo Vydavateľstve SSS básnická zbierka s názvom Pokrčené verše (2014). Do života ju uviedla V. Benková, ktorá ju posypala lupeňmi kvetov zo záhradky vo svojom rodisku, Báčskom Petrovci, kde v dnes žije. Knižky uvádzal s autorkami do života aj riaditeľ Vydavateľstva SSS Roman Michelko.

Na záver kolokvia predsedovia ZSS a SSS R. Andrić a M. Bielik vydarili presvedčenie, že výsledkom ďalšej spolupráce budú najmä v nové vydania prekladovej literatúry, slovenskej do srbčiny a opačne.

Večer poézie popredných súčasných srbských básnikov i slovenských spisovateľov a poetiek žijúcich v Srbsku

Literárne mosty Slovensko – Srbsko pokračovali o 18. hod. v Letnej čitárni U červeného raka na Michalskej ulici v Bratislave Večerom poézie popredných súčasných srbských básnikov i slovenských spisovateľov a poetiek žijúcich v Srbsku. Podujatie otvoril opäť predseda SSS Miroslav Bielik.

V prvej časti programu Miroslav Demák so slovenským vojvodinským básnikom Martinom Prebudilom predstavili srbských básnikov Radomira Andrića, predsedu Združenia spisovateľov Srbska, Dragana Jovanovića Danilova a Jeremiju Lazarevića, ktorých verše vyšli v najnovšom Literárnom týždenníku v umeleckom preklade M. Demáka a M. Prebudilu. Autori R. Andrić a D. J. Danilov predniesli svoje básne v originálnom znení a ich prekladatelia v slovenčine, M. Demák predniesol aj báseň Jeremiju Lazarevića, ktorý sa podujatia, žiaľ, nemohol zúčastniť. Potom srbskí spisovatelia odpovedali na otázky M. Demáka.

V druhej časti sa slovenskému publiku predstavili dve slovenské vojvodinské spisovateľky, podľa slov predsedu SSS Miroslava Bielika: „ako dve autorské generačné podoby vývoja slovenskej poézie“ – dnes už klasička V. Benková, poetka, prozaička a redaktorka, a mladá poetka M. Dudková, povolaním herečka. Obe predniesli – v tôni stromov v hradnej priekope pod Michalskou bránou – verše zo svojej najnovšej tvorby.  Svoje básne predniesol bratislavskému publiku i Martin Prebudila, spisovateľ, básnik, prozaik a redaktor. Návštevníkom podujatia sa prihovorili aj spisovateľ, redaktor a vysokoškolský pedagóg Michal Harpáň, ktorý predstavil tvorbu prezentovaných spisovateliek a spisovateľov, a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík. Všetkých ich vyspovedal opäť M. Demák.

Odovzdávanie výročných cien SSS za rok 2014

V ďalšej časti podujatia v Letnej čitárni u Červeného raka zástupcovia Spolku slovenských spisovateľov – predseda SSS M. Bielik, čestný predseda SSS J. Rezník a členka Predstavenstva SSS Margita Ivaničková – odovzdávali výročné ceny spisovateľom za rok 2014. Ceny získali: Ján Tazberík za poéziu – za zbierku Spodný bod svetla, Július Balco za prózu – za knihu Kliatba Šedých ruží, Alexander Halvoník – za detskú literatúru – za knihu Mátoha, neboj sa!, Ján Kačala za odbornú literatúru – za knihu Čas majstrov. Osobitnú cenu získal Vincent Šabík za hodnotový príspevok k reflexii o postavení slovenskej kultúry a literatúry v európskom kontexte a v ére globalizácie, obsiahnutý v jeho esejistickom diele Národná kultúra ako rezonančný priestor. Osobitnú cenu získal aj Stojan Lekoski, pri príležitosti životného jubilea, za rozvoj slovensko-slovanských literárnych a kultúrnych vzťahov a editorskú prípravu diela Proglas v troch jazykoch a jeho preloženie do macedónčiny.

Podujatie venované vzťahom Ľudovíta Štúra a srbského kniežaťa Michalom Obrenovičom

V sobotu 4. júna hostia zo Srbska zavítali do Ivanky pri Dunaji, kde sa zúčastnili podujatia venovanému 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra a jeho vzťahu so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom.

Súčasťou návštevy srbských a slovenských vojvodinských spisovateľov na Slovensku bol aj návšteva starobylého Devína, pretože SSS plánuje v spolupráci so ZSS predstaviť ako spoločný projekt poéziu podunajských autorov.

Spracoval ŠTEFAN CIFRA, šéfredaktor Literárneho týždenníka

(Publikované 05.07.2015 19:11)

Pozrite si FOTOGALÉRIU SSS LITERÁRNE MOSTY SLOVENSKO – SRBSKO.

Ďalšie odkazy:

V Bratislave sa začali Literárne mosty Slovensko – Srbsko

Fotodenník TASR z podujatia Literárne mosty Slovensko – Srbsko