S VIEROU A O VIERE V ZDRUŽENÍ SPISOVATEĽOV SRBSKA

Viera Benková: V prvom rade poetka

Niekto by povedal, že šlo o portrét našej spisovateľky a poetky Viery Benkovej, ktorá vlani získala cenu za životné dielo Združenia spisovateľov Srbska, iný by to možno nazval stretnutím, tretí posedením či príbehom... Viera Benková, stálica našej literárnej tvorby, tak poetickej, ako aj prozaickej, dokumentárno-memoárovej, detskej či publicistickej alebo aj prekladateľskej, pútavo, pestro a vtipne hovorila o niektorých  okamihoch minulosti: od stretnutí s Desankou Maksimovićovou, Mirou  Alečkovićovou a inými poetkami a poetmi, po také témy, ako sú napríklad príznačností a spojivá našej slovenskej poézie s touto úrodnou vojvodinskou pôdou.

Účastníkov podujatia, ktoré sa uskutočnilo 12. mája v jednej zo siení slávnej Francúzskej 7 v Belehrade, privítal predseda ZSS Radomir Andrić, ktorý ocenil, že je Viera Benková už polstoročia členkou ZSS a cenu, ktorú jej vlani udelili, zhodnotil ako prejav úcty k jej pozoruhodnému, rozsiahlemu a mnohorakému dielu. Zmienil sa aj o čoraz širších stykoch a čoraz užšej a konkrétnejšej spolupráci tunajších, srbských a slovenských spisovateľov, tak našich, ako aj tých zo Slovenska. Svetlo sveta už uzerajú preklady autorov z dvoch krajín a v pláne je  aj vydanie trojrečového širšieho diela – ANTOLÓGIE POÉZIE (AUTOROV) PODUNAJSKÝCH KRAJÍN. Len taká malá ukážka nadštandardných súčasných vzťahov spisovateľov. Združenie spisovateľov Srbska bolo jediným tak u nás, ako i azda na Balkáne, ktoré si viacerými akciami pripomenulo veľké vlaňajšie jubileum Ľudovíta Štúra.

O Benkovej básnickom diele a špecifikách štyroch období jej tvorby, siahajúcich od roku 1956 dodnes, fundovane a zaujímavo hovorila prof. Dr. Zuzana Čížiková. Na dlhé desaťročia priateľovania si zaspomínala poetka Anna Dudášová, ktorá viaceré zbierky a práce Benkovej preložila, aby o svojej kolegyni poetke skonštatovala, že je skutočnou osobnosťou šľachetnej duše. Predseda ZSS Radomir Andrić, na záver oficiálnej časti portrétu navrhol nielen pokračovať v takýchto podujatiach, ale usporiadať aj jedno so širšou účasťou našich slovenských autorov. Lebo, čo-to o sebe vieme, no dobre by bolo, aby toho bolo čím viac.

Text a foto: OTO FILIP

OTO FILIP (* 1954) – ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas bol v Dnevniku – Nový Sad. Pôsobil v Hlase ľudu, kde začínal ako praktikant (1979), bol redaktorom zahraničnej rubriky, zástupcom šéfredaktora a v ostatnom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom, bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu (1992 – 1993), v súčasnosti sa ako redaktor venuje vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika, pri ktorej zrode i stál (1999). Kontakt:filip@hl.rs