Do spisovateľského neba odišla KATARÍNA HUDECOVÁ, členka SSS
V nedeľu 22. januára 2017 nás opustila členka Spolku slovenských spisovateľov pani Katarína Hudecová (* 17. 4. 1928 Nemyrince, Ukajina), spisovateľka, poetka, autorka hudobných textov, aforizmov a epigramov.
Narodila sa na Ukrajine, ale vyrastala na Slovensku, v Nitrianskej Blatnici. Takmer 30 rokov pracovala v kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach. V šesťdesiatych rokoch sa do povedomia verejnosti dostala ako textárka populárnych piesní, ktoré sa stali hitmi našej populárnej hudby. Na jej texty zložili hudbu osobnosti ako Pavol Zelenay, Karol Elbert či Andrej Lieskovský. Otextovala 133 piesní v interpretácii napr. Evy Pilarovej, Ivana Krajíčka, Marcely Laiferovej. Po rokoch sa viac venovala poézii. Množstvo básní a aforizmov uverejnila v Trenčianskych novinách, kde mala svoju pravidelnú rubriku.
Vydala 30 básnických zbierok. Svoju básnickú zbierku vydala až ako 65-ročná v roku 1995 pod názvom Hosť na deň. Ako posledné vydala Z nočných monológov: Osemveršia a iné básne (2015), Nezábudkovo (2014), Škvrny na slnku (2014), V závetrí (2013), zbierku Kadečo: piate cez deviate (2012), Štafetový kolík (2016). Je autorkou mnohých epigramov a aforizmov, v poslednom čase sa venovala haiku – japonskému druhu mikropoézie, ktoré vydala v zbierke Návrat k Haiku (2010).
Po celý život zostala verná nadčasovosti poézie. I napriek požehnanému veku nepodľahla skepse, nadovšetko milovala Slovensko a jeho čestných ľudí. S obdivuhodným optimizmom, nádejou, múdrosťou i tichou pokorou s rozvahou i odvahou: Svoji sa vŕšia na svojich, / nedbajúc, že ich zahltí / dav stroskotancov na plti / a oslobodí od vlasti. / Nemožno vravieť o šťastí, / pomýlená je sveta os / božstvo si zosúkromnil boss / už pripravuje bombimbam / doteraz platným modlitbám. / Chrám ohrozuje pagoda! / Ústav pamäti národa? – / komu, ak národ zanikne? / iskrička nádej žiari v tme... (z básne Pamäť národa).
Katku Hudecovú trápilo medziľudské odcudzenie, nedostatok lásky, ktorý vnímala ako prapríčinu ďalších neprávostí sveta. Zapamätáme si ju ako vľúdnu, láskyplnú poetku, ktorá cez múdrosť veku presne rozlíšila nemenné hodnoty – lásku, rodinu, deti, česť, priateľstvo, stoickú vyrovnanosť s osudom. Básnik si správny čas zoberie na pomoc, / za svedka vezme si odvekú hvezdárku – / múzu a pod vankúš sonety Petrarcu. / Ani sám netuší, čo je to za silu, / ktorá ho vynesie do veže daktylu – / a báseň ako zvon hlaholí odrazu / srdcu, čo rozumie tajnému odkazu (z básne Odkaz).
Česť jej pamiatke!
MARGITA IVANIČKOVÁ, tajomníčka trenčianskej odbočky SSS
